Navliekla som staré tepláky,teplé ponožky, nosila drevo,dýchalavzduch, pozerala smerom na les a uvedomovala si, že ako je na svete krásne,keďmáme prírodu a voňavé hory.
Nastal večer, scrable začalo nudiť,oči sa jemne zatvárali a tak som sa rozhodla,že pôjdem na ucho.Zo začiatku som bola mierne nervózna,nemohla som za svet zaspať.Cítila som sa ako v jame,ani obraz ani svetlo,len vonku bolo počuť hukotvýra, ktorý zrejme zaregistroval hraboša a zostal nervózny,že ho nevidí ako ja som nevidela ani na centimeter.
Podotýkam,že chata je na kopci,celkom pekná divočina, samota,kde si aj diviaci rozmyslia či majú ryť rypákmi naďalej a pokračovať v cestealebo to otočiť, zhodiť pásiky a zalahnúť do bahna.
Spánok sa dostavil trošku neskôr ako som predpokladala, pretožepriznávam nie som padavka ale trvalo mihodnú chvíľu, kým som zrátala podvedome ovečky,baču aj psa.My ženy sme už také, potreba volá, aj v noci.Neminuloto ani mňa a keďže môj perfektný brat má toaletu v suteréne,logickymusíte vyjsť z chaty von a zísť dolu schodmi,aby ste uspokojili svoje normálne ľudské potreby.
Pri tejto predstave som zlenivela a nechcelo sa mi,ale...jaj,musela. Samozrejme som veľmi šikovná,osud mi to nadelil uždo vienka.Nechala som zažnuté vonkajšie svetlo,na ktoré som zabudla,čižesvietilo tam dosť dlho a keď som otvorila dvere,zažila som prvý šok......nálet, no to nebol nálet ale extrémna rýchlosť typu Mig 21. Hmyz rôzneho druhu asamozrejme si vybrali ako vhodný objekt na uskladnenie moje vlasy, ktoré sa v túchvíľu ponúkli ako lapače.
Okamžitý vreskot.... do tmy,husacia koža,ale čo.... nie som predsa netýkavka.Oprášilasom sa a pokračovala v ceste na toaletu ďalej,olepenáhmyzom,svetluškami,zlatohlávkami a nočnými motýľmi, ale už opatrnejšímkrokom s mierne vystresovaným výrazom na tvári.Vypla som batérku,kvôli hmyzu a išla dolu za vytúženou toaletoupo slepiačky a hmatom.
Zrazu započujemnejaký šuchot....no čo ,pomyslím si, myš alebo ježko..je tam toho,určite ma to nezožerie a ponechá na žive...Samozrejmemoja intuícia bola chybná.Z nedočkavosti a priznávam aj z opatrnostisom zažala baterku a čo som uvidela pred sebou ma zaklincovalo do zeme.
Otvorila som ústa,pričupila na zem a kochala sa.Bolo mijedno,že je zima a fúka ale to zlaté milé zvieratko tam stálo a žmurkalona mňa,celé vystrašené že na neho svietim aj na jeho úžasne žlté fliačky.Bolato salamandra škvrnitá jednoducho neuveriteľne pekná,celkom veľká,asi ajnapapaná,pretože mala väčšie bruško,úplná krásavica.A tak sme sa hodnú chvíľkuna seba pozerali,žmurkali a napokonsom spokojná z nočného výjazdu zostala príjemne prekvapená.
Preto vedzte,že keď ste takéto zvieratko objavili,svedčí too tom, že sa tam má veľmi dobre, nakoľko ako som sa dočítala,obľubuje čistéprostredie,studničky,potôčiky,kde sa aj s radosťou rozmnožuje.Jejpochúťkou je hmyz,nepohŕdne ani malými slimákmi/neviem či väčšie prehltne/ a cez deň si zvyčajnepodrieme.Má rada noc,súmrak,pretože vtedy sa v nej objavujú skvelé loveckéschopnosti,ktoré som jej zrovna mojím nečakaným príchodom prekazila.
Tak sa teším na ďalší výlet na chatu s tým,že ponociach sa budem zabávať rátaním koľko sa ich tam prisťahovalo.Salamandra má ešte jednuvýhodu,je zákonom chránená,čiže celkom jej aj závidím,má široké kompetencie a Vám nič iné nezostáva len sa na ňu pozerať,fotiť a prípadne usmievať ak chcete.
Čo sa týka fotiek salamandry mám,ale radšej ich nezverejňujem,triasli sa mi ruky a aj tak vypadajú,možno na budúce..to už budem hádam pripravená
