Po tom incidente, ktorý saodohral,Huga veľmi mrzel a cítlil,že sa deje niečo čoho sabál.Už pri prvom stretnutí so mnou cítilvzájomné sympatie.V jeho mysli sa bili jeho dve JA.
„Bože veď ja už mám predsasvoj vek, nemôžem si začať s takým mladýmdievčaťom.", hovorilo jedno JA.A to druhé zas: „Ale čoby,veď dvadsaťpäť nie je až tak veľmi veľa.."
Prvé JA: „Ale nie! Ty užpredsa nemáš čas chodiť na rande.Máš prácupri ktorej by si to nestíhal a je pre teba mladá." Noto druhé zase tvrdilo: „Však sa skús s ňou o tomporozprávať.Pozvy ju niekam."
Nakoniec ma Hugo naozaj pozval načaj.Bola som šťastná,že konečne ideme niekam spolu amôžeme sa o tom porozprávať, čo sa vlastne deje,čito všetko má zmysel a tak.Ako sme tak sedeli pri tom čajipriznal sa mi o svojom vnútornom boji,ktorý prežívaod prvého stretnutia.Naša debata bola dlhá a skončilatak voľne.Vlastne celé sa to nieslo tak voľne.Keď smeodchádzli z baru k autu, chytil ma za ruku a ruka v ruke smespolu kráčali námestím až k autu.Tátochvíľa bola mojím najkrajšímokamžikom.Odviezol ma na internát.Keď som chcelavystúpiť,povedal mi niečo, čo ma neuveriteľne potešilo:„A to ani pusu nedostanem?" V tej chvíli ma zalial pot azačala som premýšľať,či vlastne počujem správne.Srdcemi bilo neuveriteľnou rýchlosťou až som mala pocit,ževyskočí z hrude.Pomaly som sa k Hugovi naklonila a dala sommu jemný bozk na čelo.
„Dovidenia", povedala som a už manebolo.Ešte som mu zakývla a zmizla vo dveráchinternátu.Celá šťastná som vošla do izby aprezradila príhodu priateľkám.Do postele som si ľahlas pocitom šťastia.Ako som zaspávala, telefón mioznámil príchod sms-ky."Ďakujem za peknývečer."
Na druhý deň v škole sombežala za Janou a všetko jej vyrozprávala, čo sa večerudialo.Jana bola tiež rada, ale povedala mi, že ak bude s tohonejaký vzťah, nebude na dlho.Nech to neberiem vážneale za pokus to stojí.Prišla mi ďalšia sms v ktorej bolonapísané: „Dobrý deň Drahá.Viete niesom si istý,či to má zmysel,večer som nad týmpremýšľal a prišiel som na to,že ja som už vlastne staršýpán.Neviem. Drahý"
Prečítala som to Janke, že čomi na to odpovie a ona mi na to, nech mu odpíšem,"aleskúsiť to môžeme." A to som aj urobila.
Blížila sa ďalšia hodina.Natejto hodine sa robili pohybové cvičenia, kde sa malipriradiť dvojice.Jasné,že Jana bola s Ivanou a mne ostávalHugo.Ako sme tak spolu cvičili stále sa na seba pozerali ausmievali, ale každí sme sa tváril,že sa vlastne ničnestalo.Po hodine sme šli všetci na džús a vtedy ma Hugopozval k nemu domov na polievku.No musela som ísť domov, lebodoma som sľúbila, že prídem.Takže prvépozvanie nevyšlo.Bola som rada,že teda mám ísť kHugovi na dobrú polievočku ako si ju on vychvaľoval.Ale maaj mrzelo,že to nevyšlo.
Pozval ma na polievku ešte dvakrátale stále mi do toho niečo prišlo.Alebo som mala pocit,žeešte nie je tá správna chvíľa?
Na tretí pokus sa nám topodarilo a presvedčil ma aby som šla.Čakal ma na autobusovejstanici.Bola som šťastná.Nasadla do auta a Drahý sivypýtal pusu.Ako zvyčajne, pusa na čelo.Dnes mi ale povedal:„A na ústa mi nedáš?"Jezišikriste.Celánapätá som mu prvýkrát dala pusu naústa.Obaja sme boli spokojní.Naša cesta mierila dopožičovňe dvd-čiek.Vybrala som rozprávku.Ako ináčrozprávky milujem.Polárny expres.A šli k Hugovi.
Mala som inú predstavu o jehohniezdočku.Čakala som, že bude mať krajšie, modernejšie aumeleckejšie.No.. to boli len moje hlúpe predstavy.Veď čovlastne môžem očakávať od človeka, ktorý bývav prenajatej izbe u domácich.Ale čo po hniezdočku, hlavné,že sme spolu.Drahý navaril sľubovanú polievku, ktorábola naozaj chutná.A uvaril aj cestoviny bez mäsa.To užvedel, že mäso nejedávam.
Pokračovanie nabudúce :))
