Medzi týmito bodmi jeho života však muselo vo Vltave pretiecť veľa vody a mladý Bohumil si musel prejsť mnohými peripetiami - životnými aj umeleckými. Už to, že sa narodíte ako nemanželské dieťa a otca si nepoznáte, nie je bohvieaký štart do života. Ak ste však obdarený nadaním technickým aj umeleckým, ale hlavne schopnosťou ,,neučiť sa, ale vedieť", zdá sa, že máte v žicote vyhtaté. Ak vám ho nekomplikujú povahové črty ako charakter, zmysel pre zodpovednosť, férovosť a nekompromisnosť... Že si dovolíte na kolínskej reálke opraviť profesora, za čo ste potom ,,odídený", že nemôžete prijať názory profesora maľby na pražskej akadémii a radšej ju dobrovoľne opustíte a nastúpite vojenskú službu až kdesi v Pule.
Po návrate z vojenčiny žije Bohumil iba maliarstvom - očarený je prerafaelistami, Munchom, Böcklinom... V októbri roku 1906 je prijatý na výtvarnú akadémiu vo Florencii. Strýkova finančná pomoc mu však vystačí sotva na polrok.
Po návrate do Prahy sa stáva členom skupiny Osma. Zúčastní sa dvoch jej výstav a tú druhú v Topičovom salóne organizuje už on sám. Výstava je odbornou aj laickou verejnosťou ,,vysmiata, opľúvaná a znosená pod čiernu zem". Nasledujúce roky strávy intenzívnym štúdiom maľby, ale jeho vnútorná rozorvanosť sa vo výraze obrazu prejaví. V sérii autoportrétov sa snaží podať seba samého zvnútra, z podstaty svojej osobnosti.
Pri svojej prvej ceste do Paríža sa snaží sprostredkovať kontakty medzi Osmou a francúzskou avantgardou. Očaria ho fauvisti a ich výstavu v Prahe začína okamžite organizovať. Zoznamuje sa s Matissom, Braqueom, Derainom a ďalšími maliarmi, tvoriacimi vtedajšiu špičku svetového maliarstva.
Po návrate do Prahy navrhne spolku Mánes koncepciu výstavy francúzskej moderny. Je prijatá, ale jej organizovaním nie je Kubišta poverený. Odchádza preto opäť do Paríža, kfe sa zoznámi s Picassom a nastupujúcim kubizmom. Picasso jeho maľbu kritizoval, tvrdil, že ho kopíruje. Ale jeho menom Kubišta, ktoré je podľa neho priam esenciou a symbolom kubizmu, bol nadšený.
Nasledujúce tri roky po návrate do Prahy predstavujú potom vrchol Kubištovej tvorby. Pod jeho rukami sa zrodí prvý kubistický obraz v Čechách - Fajčiar. Až teraz môžeme označiť Kubištu na plné ústa za kubistu. Kubizmus je preň najadekvátnejší nástroj k vystihnutiu podstaty skutočnosti, ale neznamená automaticky modernosť a nie je trvalou a samospasiteľnou dogmou. Potrebuje ísť ďalej, hlbšie do duchovna. Skúma farebné kontrasty a harmónie; stretnutie červenej a zelenej je preň stretnutím života a smrti.
Kým v Čechách bol maliarom prehliadaným, podceňovaným a zosmiešňovaným, v Nemecku si získalo jeho dielo rešpekt hneď od prvého kontaktu. Navšťivili ho Ernst Ludwig Kirchner a Otto Mueller, členovia Die Brücke a označia epitetonom ,,najzaujímavejší pražský maliar". Na popud Franza Marca, ktorý ho vyzdvihuje nad všetkých, sa stáva členom skupiny Die Brücke.
Medzitým sa však v Prahe schyluje k najvyhrotenejšiemu sporu v dejinách českého výtvarna. Po niekoľkých vzájomných verbálnych výpadoch označil Alois Kalvoda - uznávaný krajinár a profesor maľby - v časopise Dílo maliarov Osmy za podvodníkov a Kubištovo Zátišie s homoľou cukru za detskú čmáranicu. Moderné obrazy prirovnal k maľbe štetcom, priviazaným na oslom chvoste. Podobným ironickým tónom reagoval Kubišta v časopise Přehled. Kalvodu a jeho kolegov to tak rozzúrilo, že v kaviarni Union - tradičnom centre pražských umelcov - udrel maliar Ulmann Kubištu niekoľkokrát korbáčom. Kubišta bol však dôstojníkom CK armády a takúto potupu nemohol zniesť. Rezultát - súboj. Ulmann sa však zľakol a za Kubištovými sekundantmi poslal manželku, aby spor zahladila. Nie však úplne. Konflikt vyriešil až trestný súd - Ulmann dostal pokutu 30 korún a spolu so súdnymi trovmi ho ten špás vyšiel na Kč 90.
Napriek úspechom v Nemecku a vďaka neuznaniu doma bola Kubištova materiálna situácia na hrane únosnosti. Takmer zo zúfalstva, keď sa dokonca pohrával s myšlienkou na samovraždu, sa rozhodol vstúpiť opäť do armády. V roku 1913 nastupuje ku svojej delostreleckej jednotke v Pule. Vypuknutie Prvej svetovej vojny ho zastihne ako veliteľa delostreleckej batérie v pevnosti Punta Cristo, ktorá stráži vstup do zátoky, kde kotví elitná flotila rakúsko-uhorského vojnového loďstva.
V nedeľu 20. decembra 1914 bolo Kubištovi hlásené vynorenie nepriateľskej ponorky. Okamžite dáva príkaz k paľbe a sám vystrelí ako prvý. Keď ponorka dostane zásah, začína neovládateľne klesať ku dnu. Niekoľkým námorníkom sa podarí zachrániť a až keď doplávajúmk brehu, zistí sa, že práve bola potopená najmodernejšia francúzska ponorka Curie. Mala za úlohu vplávať priamo do zátoky a potápať kotviace rakúske lode, čo bol veľmi odvážny, a ako sa ukázalo, priamo samovražedný ťah. Osudnými sa jej stali protiponorkové siete, z ktorých sa jej jedno lano zachytilo o kormidlo. Zúfalým manévrovaním sa pokúšala o vyslobodenie, pričom vynorila periskop a časť veže, čo zbadali bdelí rakúski pozorovatelia. Neskôr bola ponorka Curie zo dna vyzdvihnutá, opravená a v júni 1915 zaradená do rakúsko-uhorského námorníctva ako SM U 14. Patrila medzi najúspešnejšie ponorky svojej doby vôbec. Po skončení vojny bola vrátená Francúzskemu námornictvu, kde doslúžila pod pôcodným menom. Kubišta bol za tento čin vyznamenaný vysokým vojenským vyznamenaním - Leopoldovým radom.
27. októbra 1918 prichádza Bohumil na dovolenku do Prahy. Lepší dátum si ani nemohol vybrať - nasledujúceho dňa je vyhlásená Československá republika a on - včera ešte ,,Rakušák" dnes Čechoslovák - kráča s vytasenou šabľou na čele davu tiahnuceho z Václavského na Staromstské námestie. V nasledujúcich dňch má odísť ako veliteľ obrneného vlaku na Slovensko.
Toho sa však už nedožije. Presne o mesiac 27. novembra zomiera v Prahe na španielsku chrípku kombinovanú so zápalom pľúc.
Príbeh Bohumila Kubištu je fascinujúcim spojením sveta umenia s vojnovou brutalitou. Napriek tomu, že vojnu nenávidel a bola preňho traumou, pod vplyvom okolností v nej vynikol. Paradoxom je, že človek s takým estetickým cítením sa stal ,,majstrom deštrukcie".
Pred pár dňami som navštívil Krajskú galériu umenia v Zlíne. V stálej expozícii českého maliarstva tam visí jedno zo zásadných Kubištových diel - Autoportrét v haveloku. A vedľa - nebudete mi veriť - jeho najväčší kritik a oponent Alois Kalvoda so svojím plátnom Potok s krajinou. Ktovie, čo by si teraz povedali dvaja protagonisti najväčšej kauzy v dejinách českého maliarstva...
Post scriptum: V roku 2022 bol Kubištov obraz Altprager motiv - Staropražský motív vydražený v aukcii za 122,6 milióna českých korún. Je to najvyššia čiastka, vyplatená doteraz za dielo českého umelca.
