Otváram oči

Na začiatok upozornenie. Tento text nie je vhodný pre ľudí, ktorým je nepríjemné prílišné násilie. Ďalej chcem povedať, že tento text nie je návod ani navádzanie na nejakú činnosť. Budem rád ak ľudia nebudú vidieť iba formu, ale aj pointu v nej skrytú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Otváram očia ruka sa mi trasie. Po chvíli ustúpim o krok dozadu, aby som sipozrel celé dielo. To trasenie ruky neprestalo. Pravá ruka mi akosi podivnešklbe akoby ju ovládal niekto iný. Sústreďujem sa na jej upokojenie, keď ku mnedorazil ten zvláštny pach. Opäť sa pozerám pred seba.

Asimeter predo mnou tu leží vyvalený muž. Krv okolo neho sa už stihla vsiaknuť dokoberca. Vytvorila peknú červenú mláčku, ktorá sa vpíja stále ďalej. Fascinovane hľadím na toto vsakovanie akobyto bolo to najdôležitejšie, čo som kedy videl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rukaešte stále šklbe, ale podarilo sa mi ju aspoň trochu utíšiť. Je to celkomzvláštny pocit, keď sa tak človek začína zamýšľať skôr nad vecami okolonamiesto toho, aby si prehrával tú udalosť.

Striekancekrvi na okolitom nábytku sú však pútavejšie ako nedávne spomienky. Tam si niečokvapká zo skrine, tam zase tečie malinky prúd zo stola a z poličkyopäť len to kvapkanie. Tá krv striekala snáď všade. Začínam vážne pochybovaťo tom, že človek má v sebe iba 5 litrov krvi. Rozhodne toho musí byťviac. Asi o tom napíšem nejakú prácu. Skutočný objem krvi v ľudskomtele.

Takpravá ruka sa konečne upokojila. Síce teraz ma začal svrbieť chrbát, ale to užje vedľajšie. Tá krv ešte stále vyteká. Možno to nikdy neprestane. Bude sa toz neho liať až pokým nevytopí susedov. Som zvedavý, kto to bude celéumývať?

SkryťVypnúť reklamu

Inakje to celkom smiešna poloha. Jedna noha vyvalená na gauči a ruka eštestále zviera obrus stola. To mi pripomína sliepky. Tie, keď sa zarežú, tak môžuešte stále pobehovať po dvore a rozlievať krv. Robia to určite naschvál. Tentourčite tiež rozlieva čo najviac krvi, aby aj po smrti robil len napriek.

Lenžemne to nevadí. Práve naopak. Tá krv sa tu rozlieva tak nejako podivne. Takzvláštne, skoro magicky.

Rukami zase začala šklbať. To bude asi jeden z tých tikov, ktoré človek dostanepo šoku. Som zvedavý aký tik bude mať on. Oči má ešte stále plné prekvapenia.Alebo je to skôr strach? Možno zdesenie. No asi tak by som sa tváril ja, kebystretnem sám seba pred pár minútami. Aspoň nemá ten priblblý výraz. Tenarogantný, svinský výraz.

SkryťVypnúť reklamu

Dúfam,že si ten nôž pekne precítil. Nôž? Zaujímavé, že je ešte stále v ňom. Všaknačo by som ho vyťahoval? No síce, keď už som ho vytiahol osem krát, tak tendeviaty by ma asi nezabil, ale zase človek nikdy nevie.

Vlastnesom ho mohol bodnúť iba raz. Čakal by som, že keď niekoho bodnem, tak sa začnebrániť. Začne mlátiť všade okolo seba. Bude sa chcieť zachrániť. Ale on? Nič.Len tak vyjavene na mňa čumel. Skoro akoby sa chcel rozplakať. Možno si myslel,že plač mu pomôže. Asi som zasiahol obličku. Nie som si istý, lebo lekárskevzdelanie nemám, ale mieril som do miesta, kde sa väčšinou nachádza. Je otázne,či som bodol naozaj hlboko, lebo teraz už ten obraz vidím akosi rozmazane.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímaloby ma, čo je tá žltohnedá tekutina? Asi som mal viac dávať pozor na biológií.Telesné tekutiny. Krv. Tá sa ešte stále rozteká, ale už vyzerá, že by mohlaprestať. Tak predsa nie je nevyčerpateľná. Potom tkanivový mok. O čom tovlastne hovorím? Nuž moč to tiež asi nebude, lebo ten by som poznal. Ako sa takpozerám, tak ho vlastne aj poznávam. Ten smrad sa ešte aj pošťal. No síce najeho mieste.

Stálemusím myslieť, čo by som robil na jeho mieste. Čo asi cítil, keď som ho bodoldruhý krát? Keď už vedel, čo za bolesť ucíti druhý krát. Keď už vedel, že tennôž má pár zúbkov, a keď sa vyťahuje, tak to bolí ešte viac.

Mohlaby to byť ešte žlč. Síce akej farby je vlastne žlč. Nebýva čierna? Fakt som tonemal tak flákať. Povedzme, že je to žlč. Iné tekutiny mi aj tak nič nehovoria.Takže som mu asi prebodol alebo skôr prepílil žlčník. No z brucha mározhodne sito. Takže som ho určite nevynechal. Kvičal tam ako prasa nazabíjačke. Teda vlastne na zabíjačke prasaťa som nikdy nebol, takže to neviempotvrdiť. Tam ho asi predtým omráčia alebo strelia medzi oči. Toto je všakšpeciálna zabíjačka. Takého nevypaseného prasaťa.

Pozerámsi ďalšie poranenia. Tri prvé rany do brucha. Som rád, že nič predtým nejedol.Možno by to bolo cítiť, keby som ho otvoril a v črevách by mal eštetie sračky. Skoro ako v ústach. Len tie v ústach smrdia ďalej.

Aha,tam má ďalšie na ruke. Teraz si spomínam, že sa predsa len bránil. Pravou rukouma trochu odsotil a ľavou sa na mňa zahnal. Mohol radšej kopnúť. To sizapamätám. Ak na mňa nejaký blázon vytiahne nôž, tak ho kopnem. Do ruky matotiž môže tým nožom zasiahnuť. Znova kričal a kvičal a držal sizranenú ruku. Akoby bola chromá. Bol som rozpriahnutý, tak dostal ešte zásah nakrk. Dokonca som trafil tepnu. Vtedy to prvý krát pekne vystreklo. Od toho jetuším aj tá stena vedľa taká zafŕkaná. Chromá ruka sa mu ihneď uzdravila. Držalsi ten krk oboma rukami akoby sa chcel uškrtiť. Chrčal a nahýbal sa nabok.

Jasom však nehodlal skončiť. Odkryl si pravý bok a tam smerovala moja ďalšiarana. Pekne som ju precítil. Každý centimeter, ktorý vnikol do vnútra. Celý sarozvibroval. Metal sa a kňučal. Takto nejako som si to predstavoval, keďsom sa mu dostal do bytu. Presne túto situáciu som mal v hlave, keď som sapozeral na ten jeho priblblý ksicht.

Samozrejmenormálni ľudia povedia, že vyzerá inteligentne a študovane. Však aj, aleteraz, keď tu leží rozvalený ako opilec je to už jedno. Aroganciu si už môžeschovať. Teraz mu už môže byť všetko jedno, ale tých pár chvíľ pred koncom. Tosom si vychutnával. Človek by povedal, že až cíti tie vzruchy v nervochako prinášajú do mozgu tie najhoršie správy. Bude to bolieť.

Takýbol plán. Aby to čo najviac bolelo. Možno aj trochu strachu na začiatok, ale tonie je až tak potrebné. Mal som aj nápad prísť zo sekerou, ale s ňou by sachodilo po meste trochu nápadne. Ale malo by to svoj efekt. Zločina trest. Tam bola tiež použitá sekera. No, ale to je kniha. Tam si to môžunaplánovať veľkolepejšie. Ale aspoň to bolo trochu reálne oproti týmbizarnostiam z filmov. Už chcem vidieť ako by som k nemu prišiels motorovou pílou alebo niečím takým.

Nôžje asi najnormálnejšia zbraň. Zločin a trest. Nuž trest som vykonal akoprvý a zločin to bol asi tiež, takže tým pádom môžem preskočiť párkapitol.

Akosima aj hánky rozboleli. Už to vyzerá, že telo mi nedá pokoj. Ale zase na druhejstrane je to aj moja vina. Začal som ho mlátiť, aby som tú zlosť konečne dostalzo seba. Môžem zodpovedne prehlásiť, že vraziť niekomu je omnoho lepšie ako hobodnúť nožom. Lepšie to vybíja energiu a máte pocit, že tomu človekunaozaj oplácate. Oceľ je taká chladná neosobná, ale zase na druhej strane plánbol, že bude mať strašné bolesti a nato je nôž ideálny.

Malsom ho radšej iba zmlátiť do bezvedomia. Teraz už je asi neskoro. Načo budemkopať do veľkého kusu mäsa? Ako tak počúvam svoje myšlienky, tak sa musím nadsebou zasmiať. Pripadám si ako nejaký svalnatý bojovník, ktorý mláti ľudí napočkanie. Keď sa tak pozerám, tak ten človek je vlastné väčší a mohutnejšíako ja. Ten nôž ho asi vyviedol tak z miery, že sa nemohol brániť.

Jaa mlátiť ľudí? Ja už som sa roky nepobil. Však načo? Stačí tých páršesťčlenných skupiniek po chemoterapii. Ani teraz nemám chuť, ale vtedy to bolotrocha iné. Akoby som si zrazu na všetko spomenul. Na všetkých. Už to nebol tenčlovek predo mnou, ktorého som chcel zabiť za jeho život. Bolo to zrazu prílišveľa vecí. Príliš veľa. Smutné veci, proti ktorým sa nedá nič robiť.

Nemám síl ďalejpokračovať. Život je niekedy naozaj sviňa. Jeho podrazom sa skoro nedá čeliť.Mohol som si povedať, že je koniec a rozplakať sa niekde v kúte, aleto by bolo asi to najhoršie.

Sakra. Ten, alevyzeral po tých pár úderoch. Keď som ho udrel prvý krát, tak som mal pocit, žesom si asi rozrazil hánku. Udrel som ho niekde po hlave. Pritom ako z neholiala krv si to však nevšímal. Bol asi v nejakom šoku. To ma naozajnaštvalo.

Pritomúdere sa mi totiž akosi uvoľnili spomienky. Na ľudí. Na rozhovory. Na toobdobie. Svet je naozaj sviňa. Druhý úder som si už pekne pripravil. Rovno donosa. Pekne to zapraskalo. Ďalší prúd krvi sa mu pripojil k ostatným.

Teraz,keď si ho predstavím, tak vyzeral naozaj smiešne. Bol zhrbený po týchbodnutiach do brucha, vykrivený do strany kvôli tomu boku a držal sipritom nos. Zabudol pritom na krk odkiaľ sa mu vydral nový gejzír. Síce už nietak ako prvý krát, ale teraz to vyzerá tak nejako smiešne. Nuž, ale bolo na ňomvidieť, že už dlho nevydrží.

Pravdupovediacneviem ako dlho človek vydrží kým podľahne takýmto zraneniam. Pár krát som saešte zahnal päsťou a následne som znova bodol. Na moju smolu som trafilrebro. Ďaleko som sa nedostal, čo je myslím škoda, ale v tom momente užpadal k zemi. Ozval sa taký tupý úder. Až za okamih som si uvedomil, žehlavou vrazil priamo do toho železného rohu stola.

Terazby ma zaujímalo, či mu to rozrazilo lebku. Obchádzam telo dookolaa pozerám sa mu na hlavu. Časť lebky je naštiepená. Čakal som, že uvidímmozog. Ak teda nejaký náhodou mal. Vyzerá to ako nejaká blana alebo čo. Kvôlitej zaschnutej krvi to aj tak nerozoznám. Zvláštne, tá krv už čiastočnezaschla. Už ani z tela sa nič neleje. Je to škoda. Veľká škoda, že potakom krátkom čase to červené divadlo takto skončilo. Aspoň tie obrazce nastenách ostali.

Celkomv tom vidím niečo kreatívne. Možno to záleží aj od človeka ako z nehotá krv vyrazí, ale to by bolo pri ňom príliš. Zatváram oči a predstavujemsi ten záver. Moja noha sa napriahla a vyrazila. Nad tým som skoro vôbecneuvažoval. Akoby to robila z vlastnej iniciatívy. Potom som ucítil náraz.Príliš mäkký náraz. Trochu ma aj striaslo. Síce hneď ma to prešlo, lebo som sispomenul na plán, ale v takýchto okamihoch sa občas každý neubráni tejpredstave. Odsunul som nohu z jeho rozkroku. Vyzeral, že už umiera, ale potomto sa prebral. Nová dávka bolesti sa pridala.

Poslednéslabé zakvičanie. Padol som na kolená vedľa neho a chcel som to ukončiť.Myslím, že to by stačilo asi každému. Nôž som držal v oboch rukách. Ak bysom ho znova trafil do rebra, tak by to bola asi naozaj smola. Našťastie sa topodarilo. Ucítil som pod tým slabé miesto bez odporu. Dostal som sa do pľúc.Neviem prečo, ale v tej situácií sa mi opäť vybavilo niekoľko smutnýchvecí. Uvažoval som tam s nožomv jeho hrudi. Stále žil.

Toobdobie bolo ťažké pre mňa aj pre ostatných, ale nejako sme jednoducho muselipokračovať. Každý svojou cestou. Vlastne, aj keď som bol skľúčenýa vyčerpaný, tak som si spomínal na celkom šťastné veci. Ešte teraz mámtaký zvláštny hrejivý pocit. Zábava a otrava. Čo s tým? Kľačal somtam vedľa muža, ktorého som nikdy predtým nevidel. Nikdy som sa s nímnerozprával. A predsa som ho osem krát bodol s úmyslom spôsobiťbolesť a smrť.

Daloby sa povedať, že je obeťou krutej náhody. Nie krutej. Mojej premyslenejnáhody. Je to niečo, čo dáva kompletne zmysel. Našiel som ho vlastne nainternete. V diskusií. Dokonca ani tam som s ním neprišiel dokontaktu. Nie, diskutoval tam on. Ja som pozoroval a čítal. Všímal sireakcie. Analyzoval som tú zvláštnu výmenu.

Bolito sračky. Aj to čo tam bolo normálne, sa stratilo v tých splaškoch.Stovky krát predtým som si povedal, že do tej žumpy sa nepridám a možno bysom to ďalšie stovky krát opakoval. Nikým nevidený. Jednoducho nechať to napokoji, ale prišlo to smutné obdobie.

Šťastná nálada sa dá pokaziť. Smutná náladaiba prehĺbiť.

Vybralsom si. Po dlhom výbere a samozrejme náhodne. Nejaký neznámy nick.Vymyslené meno, ktoré som zabudol. Zabudnúť je krásne. Asi si myslel, že jeanonymný, a že jemu sa nikdy nič nestane. Anonymita na internete? Vháňa mito úsmev do tváre. Behom pár dní som mal jeho adresu a teraz som tua pozerám sa na jeho telo. Pritom ja sa v týchto veciach nevyznám,a predsa sa to podarilo. Asi tú najdôležitejšiu pomôcku som získalv čase. V tom kedy sa slobodne vyjadril a v tom, ktorý mak nemu doviedol.

Nakoniecpredsa som mal istý strach, keď som vstúpil do tohto bytu, či tu nenájdem detialebo ženu. Samozrejme, že by som to urobil aj tak, ale som celkom rád, že somnemusel.

Znova zatváram oči a rozmýšľam nad jehoposlednou chvíľou. Čo asi cítil? Uvažoval vôbec nad tým, prečo ho niekto úplneneznámy chce takto zabiť? Pravdepodobne nato cez tie návaly bolesti nemal čas,ale možno predsa.

Vytiaholsom nôž z jeho pľúc, aj keď tam mal ostať. Pozrel som sa mu na tvár. Výrazmala neprítomný. Ale oči ostali v polohe v akej sú teraz. Vystrašené.Dodýchaval a nemal veľa času. Všetky zbytočné veci mu práve utekali medziprstami. Všetko to jeho najdôležitejšie je teraz zbytočné.

Zarazilsom nôž naposledy. Myslím, že toto nečakal. Ani ja som to nečakal, ale cítilsom, že to má byť takto. Možno je to absolútna blbosť, ale ten koniec dávazmysel. Už sa nehýbe. Je mŕtvy. Rukoväť noža mu trčí z úst. To poslednébodnutie cítil. Určite ešte cítil. Možno stratil veľa krvi a bol už mimoseba, ale toto musel cítiť. Keď mu niečo rozryje jazyk a zatlačí mu nôžcez hrdlo niekam, kde si to ani neviem predstaviť.

Taktochutí koniec. Možno si aj uvedomil, že prečo to práve skončilo pri jeho ústach.Tá krutá náhoda. Teraz mi ho je trochu ľúto. Nepoznal som ho. Jedinú cestu,ktorú vidím, aby som ten pocit ľútosti prehlušil, je v opakovaní krutejnáhody. V mysli si predstavujem miestnosť okolo seba. Chcel som jeho teloschovať a byt upratať. To bolo predtým než z neho prvý krátvystriekla krv. Teraz je to zbytočné. Mám myslím dosť času kým ho nájdu. Musímumlčať niekoľko ďalších hlasov. Svetu to nepomôže. Lenže svet je sviňa. Má topomôcť mne.

Myslím,že by som už mal odísť. Najskôr sa pozriem, či nie som od krvi. Určite budemtrochu zašpinený, ale s tým sa dá niečo robiť. Rukavice zlikvidujem doma.Teraz jednoducho vyjdem na ulicu. Nastúpim na autobus a zmiznemz tohto mesta. Potom sa to zase bude všetko opakovať. Obe ruky už mámv pohode. Otváram oči.

Sebeaj všetkým.

Stefan Janicek

Stefan Janicek

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na internete som známy (teda aspoň pre tých troch ľudí) pod prezývkou Stafer, s ktorou uverejňujem svoje výplody ako aj vážne texty. V reálnom živote som študent, z čoho pramenia aj moje vlastnosti ako lenivosť, tvrdohlavosť, ale aj predstavivosť. Dokážem si predstaviť ako sa práca píše sama a tvrdo idem za tým, že je to jej chyba, keď nie je spravená.Inak rád tvorím, spoznávam nové veci a diskutujem s priateľmi na všemožné témy. Okrem toho sa venujem webu eXistenZ.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu