reklama

Riešenie regionálnych konfliktov za pomoci jadrových zbraní

Tento text sa bude zaoberať vyriešením najpálčivejších vojenských/politických konfliktov vo svete za pomoci zbraní hromadného ničenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: fogcity.blogs.com/jen/mushroom-thumb.jpg)

Úvod:

Tento text sabude zaoberať vyriešením najpálčivejších vojenských/politických konfliktov vosvete za pomoci zbraní hromadného ničenia. Pokiaľ budú v texte takétozbrane spomínané, tak pod nimi budú myslené práve nukleárne zbrane.

Priblíženieproblematiky jadrových zbraní:

V dnešnejdobe poznáme 8 krajín vlastniace jadrové zbrane. Menovite USA, Ruská federácia,Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izrael. Môžeme k nímpriradiť aj Severnú Kóreu, kde však prebiehajú rokovania o odzbrojení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problematickéz hľadiska jadrových zbraní je zamorenie daného územia. Pre náš ďalšípostup je práve táto vlastnosť zbraní určujúca.

Podľa odhadu byna celom svete malo byť približne 30 tisíc funkčných hlavíc. Samozrejme rôznehozamerania. Rôznej veľkosti. Rôzneho dostrelu. Z nášho hľadiska je dôležitýrozsah výbuchu, už menej napríklad umiestnenie.

Najznámejšiekonflikty v poslednom období:

Tieto konfliktybudú pre nás určujúce, ale nie jediné. Samozrejme sa dá text rozšíriť na všetkykonflikty väčšieho rázu. Menšie regionálne konflikty však pod tento textnespadajú. Pre neprimeranosť riešenia. Citujem „Je to ako by si chcel ísťpoľovať na zajace s húfnicou.“. Z tohto dôvodu som vybral iba známejšiekonflikty, rovnako tiež počítam s psychickým efektom, ktorý pravdepodobnedovolí vo svetle prvých ostrých testov ukončiť konflikty ostatné. Silnemotivujúci výstražný efekt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priama aplikácia:

Ak rozoberámeprvé ostré testy mali by sme si ozrejmiť na príklade jeho priebeh. Za príkladby som zobral konflikt v Palestíne, lebo v modernej histórii sa jednao jeden z najstarších a najznámejších. V prvom rade si všakmusíme územie Palestíny vyčleniť v jeho staršom význame. V takomprípade hovoríme o území, ktoré obsahuje územie Izraela a dnešnejPalestíny dohromady.

Následne simôžeme predstaviť geografické rozloženie územia, ktoré by teoreticky stačilopokryť troma jadrovými výbuchmi väčšieho typu. Počítame pritom s presahmirádioaktívneho spadu alebo môžeme nasadiť niekoľko desiatok menších bômbs tým, že územie pokryjeme presne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledok?Kompletne zamorené územie, ktoré nie je vhodné pre život. Predpokladaná vysokámortalita obyvateľstva.

Dôsledok?Ukončenie Izraelsko-Arabského(neskôr Palestínskeho) konfliktu, ktorý sa za vyšepol storočie nepodaril ukončiť.

Rovnako môžemepostupovať v prípade bombardovania Kosova a iných podobnýchkonfliktoch.

Podmienky skúšok:

Podmienky testovmusia spĺňať zásadu rozdelenia nákladov. Nie je nevyhnutné, aby sa rozdeľovali v pomere50:50, skôr by som povedal, že je to nežiaduce. Mala by byť zachovaná zásadapotrestania víťaza. To jest zničením Kosova zabijeme obyvateľstvo, ktoré tvoriaz 90% Albánci, takže Albáncov zomrie viac ako Srbov. Pri Palestíne môžemezase hovoriť o vyrovnanom zničení pokiaľ si neuvedomíme existenciuPalestíncov, ktorí žijú v okolitých štátoch a ich návrat jeznemožnený Izraelskou vládou. Títo by v tom prípade boli akoby ušetrenídaného testu. Rovnako ako Židia, ktorí nežijú v Izraeli. V prípadeteraz posledného konfliktu v severnom Osetsku by sme tiež mohli hovoriťo tom, že tí, ktorí boli vyhnaní z daného územia, či už tisíceOsetíncov alebo tisíce Gruzíncov, tak budú ušetrení a ich mizéria by satým mohla prakticky zmenšiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sme tedadokázali, tak etnicky vyčistené územie by týmito skúškami postihlo iba jednustranu respektíve zmiešané územie by postihlo obidve strany.

Zbrane hromadnéhoničenia:

Prečo sme vybralipráve nukleárne zbrane? Za prvé už boli raz osvedčene vyskúšané. V prípadeJaponska docielili Američania vyhladením niekoľko sto tisíc civilistov to, žeJaponsko vyše pol storočia po vojne je stále antimilitaristické a nemáúmysel toto zmeniť.

Preto prichádzado úvahy aj zmenšený skúšobný model. V prípade Palestíny by to bolozničenie Jeruzalema, o ktorý obe strany vedú konflikt. Vedľajší efekt bybol, že by to efektívne poznačilo všetky náboženstva, ktoré majú vzťahk danému mestu a zmenšilo by sa pnutie medzi nimi o toto mesto.

Ďalší bod prejadrové zbrane je rádioaktívny spad, ktorý znemožní žitie na danom území. Čímsa zabráni následným požiadavkám na vyčistené územie. Ak teda nejaká zo stránešte bude existovať.

V treťombode si môžeme povedať, že rozšírenie jadrových zbraní na tisícky nám dovoľujeich použitie bez toho, aby nám chýbali niekde inde.

Kritika inýchzbraní hromadného ničenia:

Chemické zbranesú síce efektívne pre cieľ, na ktorý boli použité, ale v našom prípadenespĺňajú cieľ. Ich čiastočné zlyhanie môžeme vidieť napríklad pri bojochv Iraku alebo vo Vietname. Aj keď krátkodobý účinok nepopieram.

Vírusy súnevhodné hlavne v ich nerešpektovaní geografického územia. Prípadnápandémia na iných územiach by bola nevhodná. Rovnako aj možnosť rozšírenia pocelom svete. Ďalej úmrtnosť na vírus alebo aj bakteriologické zbrane, nie je 100% a preživších by bolonákladné ďalej likvidovať.

Neutrónové bomby,ktoré sú vlastne iba časť tých atómových majú úplne iný cieľ. Zabiť všetko živéa nezničiť hospodárske objekty, aby mohlo byť územie znova využiteľné.Práve táto vlastnosť znemožňuje ich využitie v našom prípade.

Psychický efekt:

Po prvých pártestoch by sme mohli hovoriť o psychickom efekte na iné konflikty vosvete. Vo svetle vlastnej anihilácie sú aj tie najviac odlišné kultúry ochotnéku kompromisom. V globálnom pohľade sme to mohli pozorovať cez studenúvojnu, kde hlavný aktéri hľadali miesto v kooperácií v tejto oblasti.

Riziká:

Prvý problém bymohol nastať pri negatívnej reakcií na zničenie istého územia štátu. PríkladPalestíny nám vystáva otázku jadrových zbraní Izraela, ktorý by v takomtoprípade mohol opätovať útok. Rovnako územie Južného Osetska, za ktoré by mohloútočiť Rusko. Prípadne môžeme predpokladať, že niekedy v budúcnosti môževzniknúť konflikt v Európe v Amerike alebo v Číne, kde všade samôžeme stretnúť s adekvátnou odpoveďou.

Záver:

V nastavenýchrizikách by som odporúčal spoluprácu na globálnej úrovni. Čiže spoluprácu naúrovni ochoty niesť bremeno zničenia vlastného územia. Alebo druhý model, vytvorenieskupiny na medzinárodnej úrovni, ktorá by sa skladala z nestrannýchpozorovateľov, ktorých hierarchia by išla mimo samotné štáty. V takomtoprípade by však mohol vystať problém so zaobstarávaním jadrových zbraní, keďžetie vlastnia práve štáty. Možné riešenie oboch postupov by som videl globálnuspoluprácu skupiny, ktorá by mala presah aj do daných štruktúr štátov (tajnáslužba, armáda, vláda). Daný scenár je síce ťažko naplniteľný, ale nienesplniteľný. Počítať by sa malo tiež s verejnou mienkou, ktorá byriešeniu nemusela byť naklonená. Rovnako ako som už spomínal úplná nestrannosťpozorovateľov je jeden z kľúčových prvkov, v opačnom prípade by smedostali presne tam, kde sme teraz akurát v jadrovom prevedení.

V konečnomdôsledku by sme sa však dopracovali k štádiu kedy by žiaden rozsiahlykonflikt za Zemi neexistoval (v najhoršom prípade by už neexistoval nikto, ktoby konflikt mohol viesť). Zachránili by sme tisíce životov, ktoré by mohlizomrieť v budúcich generáciách konfliktov. Keďže by sme vyhladili jednugeneráciu, ktorá by na začiatku prevýšila počet mŕtvych v konflikte, alenávratnosť by bola pravdepodobne už pri 10 generácii.

Rovnako by smezabránili vzniku nových konfliktov, keďže by existovala trvalá hrozba zničeniaúzemia v prípade konfliktu, čo by malo efekt na väčšinu populácie.Odhaduje sa, že iba 2% spoločnosti sú ochotné zomrieť v prípadnomkonflikte, čo by nebola relevantná sila pre začatie konfliktu. Keďže majoritaby sa ho nechcela zúčastniť.

Mier by bol aspoňna globálnej a regionálnej úrovni zabezpečený. A ľudstvo by sa mohlosústrediť na ostatné problémy sveta, ktoré si žiadajú riešenie.

Zdroje:

http://diskusie.sme.sk

http://blog.sme.sk

www.wikipedia.org

Stefan Janicek

Stefan Janicek

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na internete som známy (teda aspoň pre tých troch ľudí) pod prezývkou Stafer, s ktorou uverejňujem svoje výplody ako aj vážne texty. V reálnom živote som študent, z čoho pramenia aj moje vlastnosti ako lenivosť, tvrdohlavosť, ale aj predstavivosť. Dokážem si predstaviť ako sa práca píše sama a tvrdo idem za tým, že je to jej chyba, keď nie je spravená.Inak rád tvorím, spoznávam nové veci a diskutujem s priateľmi na všemožné témy. Okrem toho sa venujem webu eXistenZ.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu