Umelecký film

Minule na fakulte informatiky ma zaujala jedna vec. Potom čo učiteľ na hodine filmovej reči vyzval študentov, aby sa predstavili a povedali, čím sú podľa seba výnimoční, zaznelo niekoľko desiatok podobných viet. „Vlastne nie som výnimočný v ničom."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Áno správne. Je to moje okno s prihodením pár efektov, aby to vyzeralo umelecky. Vo väčšom rozlíšení to vyzerá lepšie.
Áno správne. Je to moje okno s prihodením pár efektov, aby to vyzeralo umelecky. Vo väčšom rozlíšení to vyzerá lepšie. (zdroj: Moja webkamera)

V tom momente som si povedal, že vysoké školy naozaj úspešne napredujú v rozvíjaní individuálnych daností študenta, takže z nás nebude len priemer priemernosti.

Teda keď sa nad tým zamyslím, ja sa ako číslo 273411 cítim celkom fajn.

Na ďalší deň sme si púšťali na hodine niekoľko filmových výtvorov, ktoré natočili študenti pred nami. Spomenul som si pritom na jednu diskusiu na idnes.cz, čiže už rovno môžete očakávať, že nebudem parafrázovať nejakú intelektuálnu autoritu.

Chlapík sa tam rozčuľoval na zlínsku, vysokoškolskú, filmovú tvorbu. Popri pár vulgarizmoch spomenul, že už tie „experimentálne filmíky o ničom" nemôže vôbec zniesť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priznám sa, že som teda príliš tvorby zo Zlína nevidel, ale zase videl som filmy z iných vysokých škôl ako aj z tej našej. A dalo by sa povedať, že alternatíva sa stala mainstreamom, a keď chce teda spraviť študent niečo vybočujúce z radu, tak to bude naopak niečo bežné.

Ale taký experimentálny film má vlastne svoje dôvody. Uvedomoval som si ich po celý čas pri natáčaní priemerného, a teda alternatívneho filmu.

Za prvé v experimentálnom filme sa väčšinou nehovorí. Ak tak iba slovo alebo veta. Do toho hrá nejaká smutná a silná hudba, aby divák naplno prežil celý snímok. Ono to však má aj svoj dôvod. Povedzme si na rovinu. Študenti nie sú herci. Študenti môžu byť žurnalisti, informatici, právnici atď. ale väčšinou nebudú herci. Občas sa podarí zohnať výnimku, o ktorej ale neskôr zistíme, že hrávala u nich v meste v divadle alebo má iné skúsenosti s vystupovaním na verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu

A teda ak neherec začne hovoriť na kameru. Je to rozdiel ako keď sa niečo hovorí vo filme, a keď niečo hovorí náhodný okoloidúci v reportáži. Buď teda študenti zoženú dostatok ľudí (aspoň jedného), čo vedia hovoriť na kameru alebo bude ten film umelecký, teda nemý.

Následne v takom umeleckom filme bude teda hrať nejaká postava. Bez slov, ale divák bude ťažšie chápať dej. Takže buď ten dej zjednodušíme napríklad na „Náhle otvorenie očí na diváka. Prechod dverami. Chodenie po miestnosti. Záber na rozbitý kvetináč." alebo teda necháme nejaký zložitý dej, ktorý môže byť mierne nepochopený, ale o to viac sa to dá prezentovať ako umelecké, kde čím viac si pod tým ľudia predstavia, tým lepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Teda niežeby sme sami podobné scény nevyužili aj u nás, keď už sme to chceli nejako zaobaliť, ale na našu obhajobu, bolo okolo tretej ráno a už sa nám nechcelo myslieť.

Takže máme nemý, jednoduchý a nemý dej. Čo prostredie? Asi by bolo moc ohrané, aby sa každý snímok odohrával na študentskom intráku, ale čo narobíme, keď ateliéry jednoducho nemáme. Síce v prípade umeleckého snímku nám stačí akákoľvek stará, zaprášená miestnosť, ktorá by podporovala ponurú a teda umeleckú atmosféru. Alebo les. Les to dokáže vždy zachrániť, lebo na istý čas vyzerá vždy zaujímavo, a vždy sa môžeme posunúť o tri metre ďalej, aby to znova vyzeralo inak.

SkryťVypnúť reklamu

S prostredím súvisia aj farby. V prípade umeleckého snímku je ako vždy vhodná čiernobiela alebo aspoň potlačenie farieb a nato hodiť filmový (teda nejaké tie zrná do obrazu) filter. Bežné farby, pokiaľ nie ste dobrý kameraman s dostatkom času, aby ste natáčali vždy v ideálnom slnečnom svite, budú vyzerať ako z domáceho videa. Možno by pomohlo umelé nasvietenie, ale vo väčšine študentských štábov sú radi za jednu kameru, ktorú musia do týždňa vrátiť.

Z prostredia sa môžeme opäť vrátiť k hercom. Tých je treba čo najmenej. Najlepšie jeden pekný, na ktorého sa bude dať pozerať. Prípadne nejaký zaujímavý, ktorý nás zaujme. Vlastne ono je dobré mať takýchto ľudí čo najviac, ale väčšinou sú štáby radi aj za toho jedného. Ak ten jeden k tomu ešte niečo vie. Akrobacia, tanec, hrať, tak film to má prakticky vyhraté a ak to nepokazí tak to bude super.

Ak toto pravidlo nedodržiavame, dostavuje sa nepríjemný efekt. Všetci ľudia vo filme sú študenti (kto iný však) a začína to vyzerať trochu umelo. Jeden mladý človek smutne pozerajúci na list stromu, je umelecký záber. Dvadsať mladých ľudí, ktorí hrajú doktorov, reportérov, bežných ľudí a tak, je v dobrom prípade paródia.

Paródia je tiež dobrá vec. Ak vás štve robiť umelecký film, tak to môžete obrátiť všetko na hlavu, aby to vyzeralo smiešne. Nevadí, že herci nevedia hrať. Je to paródia. Nevadí, že zábery sú chaotické, je to paródia. A tak podobne. Taký film síce nebude príliš bodovať u poroty, ale aspoň majú daní ľudia istotu, že skončia lepšie ako konkurenčný team, ktorý síce paródiu netočil, ale vyznelo to tak.

Ak sa však vrátime k nášmu umeleckému čiernobielemu filmu s jednou postavou, v starej miestnosti, s hudbou, ktorá berie za srdce. Presne. Hudba robí 60% filmu a 90% atmosféry. Keď sa tam vpáli melódia z Requiem for a Dream, tak môžete pokojne sledovať video, kde 13 minút pôjdu za sebou štatistiky z výpisov boja v traviane a do toho občas nejaké drsné titulky, kde autor píše aké je to drsné. V akomkoľvek hranom filme to spraví 10x viac. Preto by nemali postavy príliš rozprávať, lebo zbytočne berú čas hudbe, ktorá na rozdiel od nich robí atmosféru. Postavy môžu namiesto toho tancovať alebo chodiť alebo spať. Prípadne tam tie postavy nemusia byť a budú to umelecké zábery v detaile na poloprázdny hrnček od kakaa alebo prechod na staré zaprášené okno.

Horšie to však je, ak chcete snímok prezentovať verejnosti. To sa môžete s najlepšou filmovou hudbou pekne rozlúčiť, lebo inak si vás nájdu nejakí týpci, ktorí s tým nesúhlasia, respektíve chcú zato peniaze, aj keď s tým nemusia mať nič spoločné alebo vám na youtube rovno tu hudbu vypnú. Niekedy vám ju vypnú, aj keď je vaša, to len tak pre istotu.

Takže dosť umeleckých filmov sa musí spoliehať na psychadelickú hudbu, ktorú nejako namixujú v legálne stiahnutom programe.

V konečnom dôsledku musím povedať, že na rozdiel od nasratého chlapíka z diskusie, ja študentov, ktorí točia umelecké filmy chápem. Ak mám známeho kameramana, ktorý sa vyzná v obore, tak nebudem zbytočne kaziť veci nejakým dejom. Postavím to na super záberoch. Ak známu herečku, ktorá dokáže pekne vyjadriť emócie na kameru, tak jej tam nebudem pchať niečo iné a postavím to na nej. A ak nemám nič z tohto, tak spravím paródiu.

Ale možno by ma aj zaujímalo, či študenti niekedy spravia aj normálny hraný film so zápletkou, a ktorý nebude vyzerať ako domáce video. Iste stále máme limit nejakých 10 minút, nemáme hercov, nemáme ateliéry, nemáme kostýmy, občas nemáme ani tú kameru a nejaký ten rozpočet by tiež nebol zlý, ale na druhú stranu máme kreatívnu voľnosť. Môžeme natočiť čokoľvek a investori nám nebudú búchať na dvere, lebo si to nikto nepozrel.

Aj keď ten rozpočet s kreatívnou voľnosťou by bol lepší.

Stefan Janicek

Stefan Janicek

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na internete som známy (teda aspoň pre tých troch ľudí) pod prezývkou Stafer, s ktorou uverejňujem svoje výplody ako aj vážne texty. V reálnom živote som študent, z čoho pramenia aj moje vlastnosti ako lenivosť, tvrdohlavosť, ale aj predstavivosť. Dokážem si predstaviť ako sa práca píše sama a tvrdo idem za tým, že je to jej chyba, keď nie je spravená.Inak rád tvorím, spoznávam nové veci a diskutujem s priateľmi na všemožné témy. Okrem toho sa venujem webu eXistenZ.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

723 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu