Zbytočný príspevok

Práve čítam jeden rozhovor, ktorý uverejnili na SME ( niekto by mohol namietnuť, že teraz píšem tento text, ale pre navodenie atmosféry sa vykašleme na presné určovanie deja, takže...). Prezerám si otázky aj odpovede, a keď dochádzam na koniec článku, tak si hovorím sám sebe, čo mi priniesol. Priniesol mi niečo úplne iné, ako som čakal od nadpisu, teda vlastne som aj trochu čakal, že mi niečo iné prinesie. Povedzte mi, ktorý novinár v okolí by dal obyčajný nadpis článku, aby bol k téme a pripravil by sa tak, bulvárny titulok, ktorý privedie pár tisíc čitateľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: Kris Kros Photography)

Aleo tom som vlastne nechcel. Ten nadpis ma ako aj iných ľudíprilákal, a tak splnil svoju funkciu. Nebudem vásnapínať, bol to nadpis, ktorý navodzoval dojemobhajoby Jozefa Tisa. Už pri tomto som si uvedomil, aká sapod tým zase strhne diskusia. Niežeby som obyčajnýmčitateľom nejako neveril, ale niekedy mám pocit, že čítajúiba nadpis.

Nastávamalé zahmlenie obrazu na podčiarknutie spomínacejnálady. Vybavila sa mi spomienka na moje začiatky vo sveteinternetu. Ten internet tiež nebol práve najmladší,teda aspoň u nás, ale bolo to niečo nové a úžasné.Tak ako som hľadel na premakaný dizajn stránky, ktorúby sme dnes označili za amatérsku stránku, tak som sacítil výnimočne, keď som vstúpil do diskusiepod článkom. Stránok s informáciami bolo u násmálo (aspoň z môjho pohľadu, veľa som ich nepoznal) aaj samotných článkov bolo poskromne. Dychtivo somnasával informácie a následne som pokračoval dodiskusie. Tam bolo väčšinou iba pár reakcií,ktoré dopĺňali, a prípadne prinášali ďalšiezaujímavé novinky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preblysolnáhly záblesk svetla na zdôraznenie rýchlehoprechodu do inej predstavy. Pozerám na dnešnéinformačné weby. Nastal ohromný pokrok vinformatizácií spoločnosti. Mimochodom to slovo vôbecnemám rád. Už je to potom len krôčik k slováminternet pre masy a to už mám fakt zničenú náladu.Prešli sme týmto pokrokom, keď bol internet skôrdoménou škôl a skupinky ľudí, ku stovkámtisíc ľudí, ktorí ho využívajúdnes. Pamätám si, kedy som odišiel od televíznejobrazovky. Presnejšie prečo? Bola postavená pre masy, lebočím viac divákov nejaká televízia má,tým lepšie, ale nie pre jednotlivcov ako ja. Masovázábava ma nebavila, keď som mal zrazu prístup krýchlym správam, ktoré sa písali pre párľudí, tak som to mal jasné. Myslím, že v tomčase boli všetci tak trochu nadšení amatéri. Nainternete sa vtedy nedalo zarobiť, takže všetko, čo niektourobil, bolo prakticky pre jeho dobrú povesť alebo len prelepší pocit.

SkryťVypnúť reklamu

Právena mňa vybehla obrovská flashová reklama. Áno,pokrok nezastavíme. Internet ide dopredu, všetko nádhernežiari. Prirovnal by som to k mestu Las Vegas, kde sa vássnažia ohúriť a väčšinou sa im to aj darí. Somtak trochu technicky založený človek. Pozerámväčšinou technické weby, a tam je to snáďnajviac viditeľné. Keď si dá nejaký web nahlavnú stránku, že ho denne sleduje 210 tisícľudí (už len čakám, kedy si začnú písaťnajsledovanejší denník ako to robia iné média),tak už sa samozrejme o amatérsky web nejedná. Je to užpekná masová záležitosť. Vyžaduje si to viacčlánkov, viac ľudí a viac peňazí na servery.

SkryťVypnúť reklamu

Peniaze.Už som zase pri tom slove. Kde sa točia, tak tam sa okamžitesformuje istá skupinka ľudí, ktorá sa dokážesformovať snáď všade. Články pre štvrť miliónaľudí nesmú byť príliš špecializované,lebo to by si ich prečítala vždy iba tá časť, ktorása o ne zaujíma. To je taká malá chybka, ktorúmasové média majú. Pri obyčajnýchinformačných stránkach som túto zmenu aninepocítil, lebo keď prišli, už boli vyprofilované zreálneho sveta.

Akby som sa teda vrátil k môjmu odchodu od televízie,čo bol akýsi únik pred vecami, ktorésymbolizovala, tak teraz sa zdá, že tieto veci ma opäťdobehli.

Vraciamsa k článku zo SME, ktorý som dočítal. Je asijedna hodina ráno, takže v diskusii pod článkom sútri odpovede, ale už tie obsahujú staré známe„Fašista, rasista...“, o tom som už, ale písal témupredtým. Tak som sa rozhodol, že idem reagovať tiež. Bolsom trochu naštvaný z reakcií, a vlastne aj z celéhotýždňa, kedy som prispieval do rôznych diskusií.

SkryťVypnúť reklamu

Všadevidím len to isté. Stovky príspevkov, ktorésa navzájom hádajú. Spomínam si na ten210 tisícový web (toto už vyznieva trochu výsmešne,ale pôvodne to nebol zámer, aj keď). Hodil sa tam jedenmasový článok. Samozrejme som súčasť tejmasy, a tiež som ho prečítal. Prišiel som do diskusie, kdebolo asi 200 príspevkov. Dostal som sa do dvoch tretín,čo mi trvalo asi trištvrte hodiny. Niektoré boli na niekoľkostrán, iné obsahovali iba pár slov. Ak mámzhrnúť celú ich informačnú hodnotu, tak:

Autorsucks, Windows sucks, Linux rulez.“

Tydebil, Linux sucks, Windows rulez.“


Vysvetlivkypre tých, ktorí nie sú technicky nadaní.

„Nepáčisa mi autorov názor, operačný systém Windows sami nezdá úplne super, operačný systémLinux sa mi zdá lepší.“

„Stvojim názorom nesúhlasím, Linux má svojekvality, ale Windows sa mi zdá lepší“


Keďsom to už zhrnul, tak sa priznám, že v dvoch tretináchsom diskusiu zavrel. Aj keby tam niekto napísal číslos heslom k desať miliónovému účtu, tak by somto neľutoval.

Späťk môjmu príspevku, chcem reagovať emotívne. Toznamená, že musím zhrnúť všetky spomienky nahodiny dejepisu, ktoré ešte mám. Síce je to užrok, ale stále si ešte niečo pamätám. Presnejšiesa nebojím tvrdiť, že viac ako 80% ľudí v tomtoštáte. To nehovorím, aby som niekoho urazil, ale abysom povedal, že sa o dejepis naozaj zaujímam. Či už pomocoudesiatok kníh a náučných programov v televíziíalebo pomocou internetu.

TakžeMníchovská konferencia, Viedenská arbitráža ešte môžem pridať Homoľov puč. To by boli nejakétie emotívne argumenty, ale chcelo by to predsa len viac, abyto nebol len „ďalší“ príspevok. Rozmýšľamnad ďalšími argumentami. Musia byť neutrálne, abyich zobrala aj druhá strana. Síce ešte presne neviem,kto bude moja druhá strana, ale to je vlastne jedno.

Prijednom argumente som trochu neistý. Otváram niekoľkostránok, aby som si ho overil. Vždy overujem na stránkachoponentov, lebo potom mi aspoň nemôžu spochybniť zdroje.Trvá to už pol hodinu a som celkom spokojný. Príspevoknie je moc dlhý, lebo už dávno som sa naučil, žedlhý príspevok sa automaticky nerovnáinteligentný príspevok.

Opravujemsi ešte pravopis, lebo to je tiež argument, s ktorým by mamohli napadnúť a obsahu by sa nemuseli ani dotknúť.Všetko v poriadku. Teda okrem čiarok. Trpím totiždysčiarkiou. Ak neviete, čo to je, tak to znamená, že nemámabsolútny cit pre čiarky. Predpokladám, že típozorní si to už všimli.

Taka príspevok je už upravený do podoby, ktorá jeschopná uverejnenia. Nakoniec to nie je ani takéemotívne, ako som pôvodne plánoval. Predsa len zaten čas som nad tým stihol aj popremýšľať, a tak jeto už pripravené na uverejnenie, ale predsa som si ešteneodpustím malý dodatok.

„Načo tu zase bude 250príspevkov o ničom (ty si rasista, ty komunista, ty fašista,...) neunavuje vás to už.“

Trvalo mi to dlhšie akosom chcel. No presnejšie robil som aj niečo iné, alepodstatné je, že tých príspevkov tam je užviac. Trochu egoisticky chcem hodiť svoj text ako reakciu na prvýpríspevok, ale tematicky sa naň vôbec nechytám,takže ho dávam za druhý príspevok.

Obraz tmavne (Žiadenstrach. To už nie je žiaden filmový trik, ale vážnesa mi už chce spať.). Ráno sa budím s podivnýmoptimizmom. Predstavujem si, že si pozriem tu diskusiu a uvidímniekoľko desiatok konštruktívnych príspevkov. Naozajma bežní čitatelia prekvapili. Reakcií tam nie je 250ako som očakával, ale rovno vyše 760. Samozrejme, žeabsolútna väčšina k veci. Rozoberá sa tam akýje Izraelský premiér fašista, aký je Slotanácek a nakoniec aj Ježiša bolo treba spomenúť.

Teraz sa naozaj hanbím.Pokazil som celú tu prekrásnu, ehm, diskusiu. Ak by malniekto silu všetky tie príspevky prečítať, tak simyslím, že by tým zabil niekoľko hodín života.Dokonca aj ten môj stratil zmysel. Stal sa z neho zbytočnýpríspevok, lebo ničomu nepomohol.

Zavádzaníminformačnej spoločnosti sme síce nezlepšili prácuúradov ako bolo zamýšľané, ani sme saneodpútali od masových správ, ktoré užpomaly ani správy nie sú, ale zato sme získalimožnosť nasrať viac ľudí ako kedykoľvek predtým.Myslím si, že pred pokrokom spoločnosti sa už neskryjeme.Raz snáď príde niekto, kto sa už nebude musieť skrývať.

Stefan Janicek

Stefan Janicek

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na internete som známy (teda aspoň pre tých troch ľudí) pod prezývkou Stafer, s ktorou uverejňujem svoje výplody ako aj vážne texty. V reálnom živote som študent, z čoho pramenia aj moje vlastnosti ako lenivosť, tvrdohlavosť, ale aj predstavivosť. Dokážem si predstaviť ako sa práca píše sama a tvrdo idem za tým, že je to jej chyba, keď nie je spravená.Inak rád tvorím, spoznávam nové veci a diskutujem s priateľmi na všemožné témy. Okrem toho sa venujem webu eXistenZ.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu