Majiteľ leta
Priamo v strede námestia nášho mesta jezo skál postavená veľká fontána. Je neodmysliteľnou súčasťou všetkých gýčovýchpohľadníc z Banskej Bystrice. Snáď preto, že pomaly tryskajúca vodadotvára atmosféru korza. Keď však nastanú prvé veľké jesenné mrazy, nemôže užfontána vystrekovať vodu. Mohla by sa poškodiť. Na jej odstavenie už dlhé rokymesto poveruje práve mňa. Nie je to žiadna veľká veda, stačí odomknúť malýplechový poklop a otočiť štyrmi veľkými kohútikmi. Ako aj po minulé roky,tak aj včera som sa vybral splniť si svoju pracovnú povinnosť. No ešte predtým,ako som fontánu znefunkčnil na niekoľko mesiacov, sadol som si na neďalekúlavičku. Chcel som ešte naposledy vychutnať tú typickú atmosféru námestia zazvuku tryskajúcej vody a slnečného počasia. Na malú chvíľu som zatvoriloči, zaklonil hlavu a nadýchol som sa už trocha studeného jesennéhovzduchu. Hlavu som vrátil na pôvodné miesto, vydýchol som, pomaly somotvoril očné viečka a začal som vnímať okolie fontány.
Priamo predo mňa si vedľa seba na lavičkusadli dvaja mladí zaľúbenci. Začali sa rozprávať. Popred nich prešla strašiapani s nákupnými taškami. Začal jej zvoniť mobil. Rýchlo si odložila taškyna lavičku vedľa zaľúbencov a pustila sa do hľadania mobilu. Keď hokonečne našla, mobil prestal zvoniť. Zaľúbenci sa zasmiali a pani urazenoodišla preč. Letnú terasu známej reštaurácie práve rozoberajú. Mladá čašníčkaz podniku fajčí pred dverami a zahľadene pozerá na chlapov, ktorí sa namáhajú pri demontovaní terasy.Akoby si chcela jedného z nich vybrať. Vedľa mňa si sadol starší páns novinami v ruke. Otvoril si ich v strede a zadíval sa naobrázok krásnej nahej ženy. O chvíľu sa zasmial vtipu, ktorý bol pri nejnapísaný. Popri fontáne prechádza nádherná žena. Bola podobná tej na obrázkuz novín, ktoré pred chvíľou čítal pán sediaci vedľa mňa. Táto však bolaoblečená. Na sebe mala krátku sukňu a na nohách čižmy s vysokýmipodpätkami. Nezvládla však chôdzu na nich a skrivila sa jej noha. Vyzeraloto, akoby sa potkla. No ustála to, poobzerala sa okolo a opäť smelovykročila. Okrem mňa si to možno ani nikto iný nevšimol. Snáď iba nejakí trajarobotníci, ktorí sa smejúci opierali o lešenie postavené pred mestskouradnicou. Práve ju rekonštruujú. Dvaja zaľúbenci predo mnou už zmenili polohu.Dievča sedí chlapcovi na kolenách a ďalej sa rozprávajú. Pri fontáne sahrajú tri malé deti. Jedno z nich ukazuje prstom na tryskajúcu vodu. Slnkototiž práve vyšlo z poza jediného veľkého mraku, čo bol na oblohe a zasvietilona námestie. Kvapky vody z fontány sa spojili zo svetlom a vytvoriliniekoľkofarebnú dúhu. Jeden z malých chlapcov zakričal na svoju mamu,ktorá práve vychádzala z neďalekej obuvi, aby sa prišla rýchlo pozrieť.Mama ho však odignorovala a odišlado ďalšej predajne. V ruke držala veľkú igelitovú tašku so známym logom.Turista cudzej krajiny si zatiaľ s drahým digitálnym fotoaparátom fotídúhu, na ktorú chlapec ukazoval. Pod stĺp so sochou Panny Márie na hornom koncinámestia sa zhromaždila neveľká skupinka žiakov základnej školy. Nejaký starýpán, asi ich učiteľ, sa ich snažil utíšiť. Keď sa mu to konečne podarilo, začaldeťom rozprávať o pamiatkach námestia. Mali exkurziu. Aby ho žiaci počuli,bol veľmi hlučný. Dvaja chlapci aj takzo skupinky počas prednášky odbehli nepozorovane preč a zaradili sa doneďalekého radu na zmrzlinu. Učiteľ si toho nevšimol a z malej knihyzatiaľ čítal o histórii dvojvežového kostola, pred ktorým stáli. Dvajazaľúbenci sa bozkávali.
Pomaly som vstal z lavičky, odomkol somzámok na plechovej poklope a otočil som kohútikmi. Voda prestala striekaťa dúha zmizla. Pán sediaci na lavičke odtrhol pohľad od nahej ženyv novinách, zaľúbenci sa prestali bozkávať, čašníčka odlepila zrakz chlapov, ktorí demontovali terasu, robotníkom na lešení zhasol úsmev natvári, deti skončili s hraním a učiteľ akoby zabudol na svoj výklad.Všetci sa zrazu aspoň na malú chvíľu pozreli na fontánu. A zrazu začal namestskej veži odbíjať zvon. Holuby sediace na veži akoby na povel vzlietlia preleteli ponad námestie. Vežaodbila 15 hodinu a rozoznela sa zvonkohra.
