Jazdím čo to dá
„Vlastniť raz takú hondu ako malprimár Blažej v seriáli Nemocnica na kraji mesta...“ hovorieval častoJonatán a pritom mal vždy v očiach zasnený pohľad.
Už od malička bol jeho život spätý s autami. Jonatán sa narodilv húkajúcej sanitke cestou do nemocnice. Mama potom s úsmevom natvári celé roky tvrdila, že keď Jonatán v jej bruchu počul zvuk motora,nemohol sa už dočkať kedy vyjde na tento svet. Rodičia ho pomenovali podľa týchmalých jabĺčok jonatánok, ktoré rastú aj v neskorú jeseň. Práve pritakomto strome totiž šofér sanitky zastavil, aby sa vyvracal, keď uvidel pôrodv spätnom zrkadle. Vo svojej puberte Jonatán prepadol veľkej záľube, ktoráho prenasleduje doteraz – autá. Zbieral a miloval všetko čo len obsahovaloslovo „auto“. Obľuboval ho, a preto ho používal tak často ako sa len dalo.Keď sa ocitol v spoločnosti sčítaných intelektuálov, tak rád rozprávalo autoroch, ktorí písali autobiografické romány. Ak sa zase ocitolv kolektíve ľudí, zaoberajúcich sa technikou, tak si neodpustil rozhovoro automatike. Určitý čas dokonca zbieral aj autogramy, ktoré sis obľubou pýtal najmä od automobilových pretekárov...Jednoducho Jonatánnemohol byť ničím iným ako automechanikom. Tak sa aj stalo a o párdní po ukončení štúdia už bolzamestnaný v dielni, kde mohol robiť to, čo ho tak veľmi bavilo.A navyše zarábal celkom slušné peniaze. Rýchlo si teda kúpil svoje prvéauto – zeleného trabanta. A práve kúpou tohto bakelitového nemeckéhodopravného prostriedku sa to všetko začalo.
V ten večer ako auto Jonatán kúpil sa totiž išiel pochváliťchlapom do práce. No na nich trabant veľký dojem neurobil. Vyšiel totižz módy a každý správny automechanik mal vtedy novú Škodu Rapit. Odkolegov v dielni si teda vyslúžil iba posmech a samé urážky na jehopomalého tátoša. A tak sa Jonatán nahneval a so spolupracovníkmiuzatvoril hlúpu stávku, ktorú dlho ľutoval. Išlo o to, že svojho trabantanepredá dovtedy, pokiaľ nedostane pokutu za prekročenú rýchlosť.
Jonatán teda chodil niekoľko rokov po okolitých cestách ako šialenýblázon. Motor jeho automobilu bolo počuť na stovky metrov. Vydával veľmineobyčajné zvuky: vrčal, zavíjal, rapčal, občas dokonca aj chrapotal. Skrátka,motor nebol stavaný na rýchlu jazdu a navyše sa ňou aj veľmi rýchlo ničil.A preto z nehlo išli všetky možné tóny, len nie tie správne. Keďišiel Jonatán cez mesto, bol to vždy silný zážitok. Autá trúbili na nehosvojimi klaksónmi, električky cengali ako bláznivé, ľudia nadávali, niektorí ajhrešili a motor jeho trabanta burácal na celé centrum. Niekedy dokoncazapríčinil dopravné nehody. Nebolo výnimkou, že počas jeho jazdy sa už zďalekaozývalo škrípanie bŕzd, často bolo počuť veľké tresky z nárazov a napokonuž iba veľký bengál. Jonatán nebral ohľad skoro na nič. Išiel cez mesto čo todalo a pritom nezmyselne kričal:„Preč z cestýýý!!!“. Pričom ako toreval, tak veľmi prskal. Väčšinou sa to však skončilo veľmi prosto. Zavarila samu voda v chladiči a Jonatán svojimi dymovými signálmi, ktorévysielal, vyšiel iba na posmech. Chcelvyhrať, no nedarilo sa mu to. Policajti totiž dobre vedeli o jeho stávke,a tak predstierali ignoranciu. Taktiež boli zvedavý, či trabant dostaneniekedy pokutu za prekročenú rýchlosť. Dlhé tri roky Jonatán nedostal žiadentrest za svoju bezohľadnú jazdu.
Až raz, bolo to práve v období, keď už nastali prvé jesenné rannémrazy, našli jeho auto nabúrané. Jonatán narazil do toho istého stromu, priktorom zastala sanitka, keď sa narodil. Keď sa prebral na nemocničnom lôžkuz bezvedomia, tak sa veľmi potešil. Nielenže sa zbavil auta, ktoré za tieroky znenávidel, ale na plechovom stolíku vedľa jeho doráňanej hlavy ho čakalajeho vytúžená pokuta za prekročenú rýchlosť. Policajti totiž zmerali jehobrzdnú dráhu a zistili, že išiel rýchlejšie ako to prikazovala dopravnáznačka.
Po prepustení z nemocnice, čakali Jonatána peniazez poisťovne a z vyhranej stávky. Svojho polorozbitého trabantapredal na súčiastky, kde mu zaplatili dvakrát toľko, lebo mal v autenatankovanú plnú nádrž benzínu. Spolu s peniazmi, ktoré ušetril za tie triroky, tak dostal Jonatán celkom slušnú sumu. A tak si mohol kúpiť novúHondu. Ale nie takú ako mal primár Blažej v seriáli. Kúpil si lepšiu. Veď akopovedal: „Keby som mal stále svoje staré auto, bol by som aut zo spoločnosti.“
