Treba rátať sovšetkým
Nemám rád matematiku. Ale boli časy, keď som ako prvý vyrátal v prvejtriede na základnej škole príklad o jeleňoch, ktorý sa pásli na lúke. Doterazsom na to právom pyšný, lebo to bolo naposledy, čo som niečo vedel z matematiky.Nasledovali už len malé iskričky nádeje, keď sa mi podarilo vypočítať nejakýpríklad, ale inak už nikdy v mojom srdci nevzbĺkol plameň pre túto vyučovaciuhodinu. Zaprel som sa teda a rozhodol som sa ignorovať všetky predmety spojenés počítaním. Robil som si falošné ilúzie o tom, že sa mi takto podarí preplávaťcelým mojim štúdiom na základnej, strednej či vysokej škole. No namiestoplávania som sa už v piatom ročníku začal topiť.
Dostali sme totiž učiteľku, ktorej samotné meno vzbudzuje rešpekt. Volalasa Justína Helenská. Učila nás matematiku a fyziku neskutočne dlhé dva roky.Pamätám si jej prvú vyučovaciu hodinu v našej triede. Keď predstúpila predtabuľu a nám malým piatačikom s priveľmi prísnym výzorom v tvári oznámila: „ Mojemeno je Justína Helenská, budem vás vyučovať matematiku a fyziku a nemám radaprvočísla!" To sme videli najmä na našich vysvedčeniach, kde by ste márnehľadali známku jedna. Pani učiteľka Helenská strávila 25 rokov v matematickejškole, a tak si myslela, že všetci vieme dokonale počítať a že nás to baví.Nútila nás počítať pred jej hodinou aj cez prestávku, dávala nám dvojminútovépäťminútovky z delenia,...Práve táto osoba ma prinútila znenávidieť jej hodiny.No po dvoch rokoch ,chválapánuBohu, odišla zo školy a zostala po nej len smutnáznámka na vysvedčení, kvôli ktorej som musel robiť príjamčky na gymnázium.
Neviem ako je to s prijatím na stredné školy teraz, lebo som už stratilprehľad o tých množstvách zmien v školstve, no my sme na stredné školy muselirobiť písomné testy z matematiky a slovenského jazyka alebo vás, v lepšomprípade, zobrali na školu na základe dobrého známkového priemeru zo štyrochročníkov. A ten som ja vďaka matematike dobrý nemal. Nuž, čakalo ma tedaniekoľko mesiacov príprav na príjmacie skúšky a to všetko len kvôli jednejznámke.
Pamätám si na ten deň. V to májové ráno nás rozdelili do štyroch tried.Každý sedel sám a každý mal na svojom stole vyložený banán, džús a čokoládu. Tovšetko, že vraj, kvôli energii, lebo to pomohlo nejakému šprtovi, ktorý sa takna gymnázium dostal. Aj ja som tomuuveril a mama mi v Jednote kúpila všetky tieto suroviny na získanie receptu„nadľudskej energie pre prijatie". Neviem ako iným, no mne to dajako extranepomohlo. Od lacnej čokolády ma začal bolieť zub, banán bol trocha nahnitý,takže keď som ho šúpal, mal som zagebrené ruky až po lakte, od džúsu sa mivyhodili vyrážky a test z matematiky som napísal len 22 bodov z 50. Ani niepolovica! Čiže žiadna veľká sláva po štyroch mesiacoch úpenlivého bifľovaniamatematiky do môjho mozgu.
Ale keďže som napísal slovenský jazyk celkom dobre a v rukáve som malešte zopár diplomov z geografickej olympiády, tak ma nakoniec zobrali aj bezúplatku a od septembra som sa mohol (neviem či hrdo) pýšiť titulom: gymnazista.
No na môj prvý školský deň v novej škole neprebiehal práve podľa mojichpredstáv. Dokonca asi aj slnko tušilo, že dnes nie je práve dobrý deň a stiahlosvoje teplé lúče za oblaky. Bola totiž neskutočná zima. Keďže som mal gymnáziumtrochu ďalej od svojho bydliska, musel som asi trištvrte hodinu cestovaťautobusom. Na to som však nebol nikdy zvyknutý, pretože predtým som školu malvzdialenú od môjho bydliska tak päť minút veselou chôdzou. Nezvyk sa okamžiteprejavil. No nevybral si práve najlepšie miesto na vzburu. Namiesto boleniahlavy alebo niečoho iného, sa vzbura presunula do oblasti žalúdka a čriev,ktoré sa začali nebezpečne krútiť. Slovom: potreboval som urýchlene na záchod!
No nemohol som len tak odísť na WC počas príhovoru našej novej triednejv môj prvý školský deň. A tak som tam len sedel a po tvári mi stekali také tiemalé chladné pramienky lesklého potu. Odeviatej som sa pozrel na hodinky a bolo ešte len osem : tridsať. Dokonca ajčas hral proti mne. Triedna mala stále príhovor a vzbura sa vo mne pomaly začala meniť na revolúciu. V ten deňnám ešte rozdali knihy, ktoré nám mali pomáhať v štúdiu, povedali ešte zopárslov a pokynov na ďalšie dni v novej škole a mohli sme ísť domov.
Neviem či aj vy občas sledujete v televízii závod v behu na sto metrov.Vždy som obdivoval tých bežcov pre ich trpezlivosť pri štarte, vytrvalosť natrati a radosť v cieli. Nikdy by ma nenapadlo, že aj ja sa na malú chvíľustanem takýmto bežcom. Pri posledných slovách novej triednej som celý stŕpol. pripravilsom sa na štart. V tvári som mal trpezlivý frajerský výraz absolútnej pohody.Brucho si zaumienilo, že revolúcia vypukne o pár sekúnd. Posledné slovoprofesorky. Schytil som veci a vyrazilisom nečakane rýchlo ako gepard po antilope. Utekal som, čo mi len nohy, sily abrucho dovolili. Nechcem sa chváliť, no vtedy by na mňa nemal ani jeden bežec zNigérie, ktorí tie závody neustále vyhrávajú. Dorazili som na záchod, zamkolsom sa a revolúcia mohla vypuknúť. Prvá začala delostreľba, no ja som ju už mocnevnímal. Chcel som sa radovať ako športovci v cieli. Bolo mi trochu ľúto, ženikto nevidel môj výkon, že som nepretrhol finálovú pásku a že ma nikto nečakalv cieli. No keď sa dívam na to teraz, možno, že je to lepšie, že na tom záchodenikto nebol.
Revolúcia skončila tak rýchlo ako začala. Po nesmiernej radosti, že somto stihol a že som možno prekonal svetový rekord v behu trieda-záchod, nastalo veľmi rýchlevytriezvenie. V záchode nebol toaletný papier. Keďže som nemal pri sebe žiadnehygienické vreckovky ( to vtedy ešte nebolo tak v móde ako teraz ), tak som schytil prvú, čerstvo vyfasovanúknihu, čo som videl a vytrhol som z nej zopár stránok, ktoré mi poslúžili na toisté ako toaletný papier. Po spláchnutí porazenej revolúcie a tých pár použitýchstránok som si umyl ruky a začal som si baliť veci. Pri balení som sa však zčistej zvedavosti pozrel, čo za učebnicu som to vlastne použil. Pamätám si, žesom sa hrozne bál tu knihu otočiť. Mal som strach, že som „poškvrnil" dajaké literárne dielo. No po otočení bol nanej vytlačený nápis: Matematika pre 1. ročník gymnázií.
A tak som nevedomky vyjadril svoj názor ne matematiku. A cítim sa fajn.Stále ju totiž nemám rád...A ani fyziku, ale o tom radšej niekedy inokedy.
