Mohli sme mať Burj Khalifa.
Nie doslova, samozrejme. Ale keď sa pozrieme na miliardu eur, o ktorej sa dnes bavíme pri dlhoch štátnych nemocníc, zrazu to už nie je len abstraktné číslo. Je to suma, za ktorú by sa dali postaviť štyri moderné nemocnice ako je Bory od Penty. Dva mrakodrapy ako londýnsky Shard. Alebo približne dve tretiny Burj Khalifa, či dokonca 5 Eiffeloviek.
Namiesto toho však nemáme ani nové nemocnice, ani kvalitnejšie zdravotníctvo, ani systém, ktorý funguje. Máme len ďalšiu miliardu v dlhoch. A účet za ňu opäť nezaplatí „štát“. Zaplatia ho ľudia.
Každý kto toto číta, zaplatí 187 EUR
Nie dnes. Nie tak, že vám príde faktúra do schránky. Ale zaplatíte ich. Cez dane, cez odvody, cez to, že peniaze, ktoré mohli ísť na lepšiu starostlivosť, nové vybavenie alebo opravené nemocnice, pôjdu znova len na zaplátanie bezodnej diery.
Keď si miliardu eur rozrátame medzi obyvateľov Slovenska, vychádza to približne 187 eur na každého jedného človeka. Dospelého, dieťa aj dôchodcu. Štvorčlenná rodina? Tú to bude stáť 750 eur.
Zaplatíme všetci a ale nikto nedostane nič.
Čakali by ste na výplatu viac ako rok?
Predstavte si, že chodíte do práce. Každý deň si plníte povinnosti. Odrobíte mesiac a čakáte na výplatu. A peniaze neprídu o 30 dní. Ani o 60. Ani o 90. Prídu o viac ako rok!
Presne takto dnes fungujú štátne nemocnice voči svojim dodávateľom. Podľa pravidiel majú faktúry platiť do 60 dní. Realita? Priemerne im to trvá takmer 400 dní!
Dodávatelia nie sú charita. Keď vedia, že budú na peniaze čakať stovky dní, jednoducho si to započítajú do vyšších cien za materiál, lieky, prístroje,...
Čiže my neplatíme len samotný dlh. My platíme aj prirážku za to, že štát nevie hospodáriť a platiť načas.
A presne preto je celý problém ešte vážnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Nejde len o to, že nemocnice sú v mínuse. Ide aj o to, že takýto systém je drahší už v samotnej prevádzke. Všetko stojí viac, ako by muselo.
Nezodpovednosť, ktorá stojí peniaze
Prečo sa toto všetko deje?
Časť problému je neefektivita a investičný dlh. Štátne nemocnice draho nakupujú, fungujú v starých a energeticky náročných budovách, ktoré sú prevádzkovo drahé a mnohé už vôbec nezodpovedajú tomu, ako má moderná nemocnica vyzerať. Niektoré nemocnice sú doslova v stave, ktorý pripomína skôr kulisy z lacného hororu než pracovisko 21. storočia. Staré budovy = vyšší účet.
Ďalšou časťou problému sú vysoké personálne náklady. Tie neustále rastú, keďže lekárski odborári si vylobovali vyššie platy bez toho, aby museli pracovať viac alebo lepšie. Dokonca pracujú menej. V niektorých nemocniciach je prezamestnanosť, napriek tomu, že inde zdravotníci chýbajú.
No a potom je tu ten najdôležitejší faktor. Nemocnice nemusia hospodáriť zodpovedne, lebo vedia, že štát vždy príde a pomôže. Keby ste mohli míňať na čo len chcete a keď sa ocitnete v dlhoch, vždy vám niekto pomôže, akú by ste mali motiváciu šetriť? No žiadnu.
Štátne nemocnice netvoria dlhy preto, lebo chcú, ale preto, lebo politici im to dovolia.
Miliardy a miliardy a miliardy...
Najhoršie na tom je, že toto všetko na Slovensku nevidíme prvýkrát. Nemocnice sa už oddlžovali opakovane.
A výsledok? Vždy sa po čase prepadli do dlhov znova. To je presne dôkaz toho, že jednorazové oddlženie bez skutočnej zmeny nič nevyrieši. Je to len drahá pauza pred ďalším kolom.
Slovensko už kvôli oneskoreným platbám prehralo spor na európskom súde. Dôvod je jednoduchý: štátne nemocnice porušujú pravidlá, podľa ktorých majú verejné inštitúcie platiť faktúry načas.
Ak sa nič nezmení, hrozia nám sankcie — nielen jednorazová pokuta, ale aj priebežné penále v stovkách tisíc eur DENNE.
Čo je to 1 miliarda v zdravotníctve?
No a čo znamená miliardový dlh nemocníc pre bežného človeka?
Pacient možno krátkodobo nemusí cítiť, že nemocnica je v strate. Stále ho ošetria, stále dostane základnú starostlivosť. Ale dlhodobo sa strata prejaví vždy. Na kvalite prostredia. Na vybavení. Na dostupnosti. Na tom, ako dlho čakáte. Na tom, čo si nemocnica môže alebo nemôže dovoliť.
Takže nie, problém nie je len v tom, že nemocnice majú dlh. Problém je v tom, že my sme si zvykli, že ho majú stále. Že to považujeme za normálne. Že štát dlhodobo funguje tak, že najprv nechá problém narásť, potom ho zaplatí z peňazí občanov a následne predstiera, že sa vlastne nič mimoriadne nestalo.
Lenže stalo.
Deficit krajiny rastie, platíme neustále vyššie dane a odvody, dožívame sa kratšie ako v iných vyspelých krajinách, máme vysokú mieru odvrátiteľných úmrtí a na operácie čakáme extrémne dlho.
Riešenia poznáme
Tento problém tu máme roky a roky sa nerieši. Ficove vlády ho jednoducho ignorujú. Dnes ešte viac, ako kedykoľvek predtým.
Premiér si totiž povedal, že jeho okrem politiky na všetky 4 svetové strany (ktoré nám zatiaľ nepriniesli nič), migrácie či elektriny a ruského plynu nič iné nezaujíma.
Pritom riešenia ležia na stole – nemusíme vymýšľať koleso.
Štát by mal tlačiť na efektivitu, zriadiť centrálny nákup, aby ceny boli výhodnejšie, zvýšiť platbu za poistenca štátu, dávať zdravotné odvody NA ZDRAVOTNÍCTVO (!), spraviť z nemocníc napríklad akciovky, nezvyšovať platy lekárov bez naviazania na výkon, konečne zaviesť DRG, robiť transparentné tendre, a tak ďalej...
Ak sa nič nezmení, budeme platiť stále viac a dostávať menej.
A to je nielen neudržateľné, ale aj nebezpečné pre zdravie a životy ľudí.
