Po nástupe súčasnej Ficovej garnitúry a konkrétne pani Šimkovičovej ako ministerky kultúry, si dianie v jej ministerstve všímame asi trochu viac.
Žiaľ mám pocit, že nekompetentnosť, nekultúrnosť a amaterizmus obzvlášť v slovenských rádiách pretrvával aj roky predtým a za to ani súčasná nekompetentná pani ministerka nemôže. Ale netreba sa samozrejme úfať, že by náhodou niečo zmenila.
Moje povolanie mi umožňuje počúvať rádiá od príchodu až do odchodu z práce koľko len chcem a môžem si slobodne prepnúť na akúkoľvek stanicu. Avšak po tom čo som zistil, že hudobná produkcia rádií ma skôr vyrušuje, ba dokonca znervózňuje, je na mojom pracovisku úplné ticho. Okrem chvíľ, keď moja manželka posiela SMS ku do rádiovej stávkovej kancelárie a chce vyhrať. :-) (Čo sa jej zatiaľ nepodarilo)
Ale občas počúvam rádiá ( nie kvôli hudbe, ale hovorenému slovu) počas šoférovania. Ale aj tam prevažujú plytké reči pre násť ročných a nie niečo duchaplné. Až na občasné výnimky.
Otázkou však vlastne zostáva, čo také by som chcel počuť, aby som bol s produkciou rádií spokojný. Veď tam hrajú „ samé hity“.
Je to jednoduché. Chcel by som počuť zaujímavé, nové a svieže skladby nielen zahraničnej, ale aj slovenskej produkcie. A mať kdesi v duši nejakú túžbu počuť túto skladbu ešte raz a vyhľadávať rádiá, kde ju hrajú.
A tam je aj podstata hodnotenia, ako by vlastne dobrá skladba mal znieť, aká by mala byť. Asi by mala vzbudzovať radosť, nostalgiu, smútok, romantiku .. zamyslenie a mnoho iných aj zmiešaných emócií. Technicko-hudobné zvládnutie netreba zdôrazňovať, keďže to pokladám za samozrejmosť.
A áno, rádiá, myslím tie bežné komerčné naozaj hrajú hity, ale žiaľ sú už také ošúchané, staré, nudné, že už žiadnu emóciu vzbudiť nemôžu. Teda okrem tej ktorú pociťujete, ak Vás obťažuje nepríjemný hmyz.
Občas mám pocit, že tie rádiá uviazli v nejakej časovej obsedantnej slučke, a okrem balíčkov skladieb, ktoré sem tam prestriedajú nič iné nepoznajú. Alebo hrajú stále dookola pre autistických spoluobčanov. Ak počúvate nejaké rádio pravidelne, hodinky nosiť nemusíte. Podľa skladieb sa naučíte, v akú hodinu či minútu ich zaradia do vysielania.
Občas nám rádiá pre mňa z nepochopiteľných dôvodov ponúkajú aj tzv. zombie skladby. Teda hity z pred 30-40 tich rokov prerobené na diskorytmus s tým, že teda je to teraz hit. Zvyčajne ide však o umelecky úplne sprznené skladby, ktoré naozaj nič nové ponúknuť nemôžu. Pre koho sú to hity naozaj neviem. A aby som nezabudol, ešte socializmom smrdiace skladby á la Karol Duchoň a spol. Hotové „Repete“.
Ale moje hodnotenie je predsa len subjektívne a preto som si spravil malú anketu vo svojom hudobníckom okolí s otázkou, či hudobníci rádiá počúvajú a ak, či sa im produkcia páči. Naozaj nešlo o hodnoverný prieskum podľa pravidiel relevantných agentúr. Ale aj tak som na túto otázku dostal takmer od všetkých nielen obsahovo, ale aj štylisticky rovnakú odpoveď: „ Nedá sa to počúvať“.
Problém častého hrania predovšetkým zahraničných skladieb sa svojho času pokúsili riešiť aj známejší slovenskí interpreti s cieľom dostať do vysielaní rádií viac slovenskej hudby. Nakoniec bol prijatý zákon, ktorý stanovil kvóty, ktoré mali zaručiť isté povinné percentá odvysielanej hudby slovenských autorov. Zámer bol dobrý, ale žiaľ, dopadlo to ako vždy.
V slovenských rádiách nepochopili podstatu zámerov zákonodarcov, ale namiesto oživenia repertoáru rádií, tieto začali ošúchané a vyblednuté skladby hrať ešte častejšie a situácia sa zmenila len minimálne.
Skúsim však inak.
Pripúšťam, že moje negatívne hodnotenie hudobnej produkcie rádií môže byť založené aj na neprimeraných či príliš konzervatívnych očakávaniach, aj keď sa radím medzi liberálne zmýšľajúcich ľudí. Predstava, že rádio má byť nejaký kultúrny stánok, oáza sviežej novej hudby, ktorá tvaruje vkus poslucháča a dáva mu niečo hodnotnejšie je v slovenskom prostredí asi naivná. Za produkciou rádií stojí totiž nejaký podnikateľský subjekt a ten sa rozhoduje, aký charakter bude rádio mať, aké hudobné žánre bude vysielať, keďže ide o peniaze predovšetkým. Takže vyčítať rádiám čo hrajú je asi to isté, ako vyčítať obchodníkovi, že predáva tovar, ktorý práve my nekupujeme.
Jednoducho aj produkcia rádií a to čo vysielajú je ovplyvnené trhovým prostredím. Preto očakávania, že rádio bude tak trochu aj kultúrnym stánkom ako som už spomenul, sú naivné. I keď sa zdá, že táto predstava je založená na logickom úsudku .
Iste, niekto môže namietať a celkom oprávnene, že stanovením kvót pre slovenskú hudbu bolo zasiahnuté do trhového, liberálneho prostredia a bude mať pravdu. Napadá mi, že ak trhové prostredie negeneruje dostatočnú kvalitu, je asi potrebné doň zasiahnuť aj istými reguláciami. Ako sa však ukázalo, regulácie nepomohli a výsledok hovorí, že boli skôr kontraproduktívne. Hudobná produkcia rádií sa nezlepšila a všetko zostalo skôr po starom.
Osobne si myslím, že viac ako netrhové zásahy do vysielania rádií by bolo vhodnejšie podriadiť rádiá istému etickému kódexu, ktoré trhové prostredie neobmedzuje. Niečo na spôsob pravidiel pri výrobe či predaji potravín, ktoré majú spotrebiteľovi zaručiť ich kvalitu a bezpečnosť.
K tejto myšlienke sa ešte v tomto článku vrátim, avšak na inom mieste, kde dám aj nejaké podrobnosti.
Zásadnou otázkou na ktorú treba hľadať odpoveď je, prečo rádiá produkciu slovenských autorov, hudobníkov či interpretov jednoducho nehrajú, či dokonca ignorujú. Mám na mysli predovšetkým nové, originálne, neošúchané a prirodzene neznáme skladby, ktoré by si mohli nájsť svojich poslucháčov, potešiť a zaujať. A mohli by sa stať hitmi súčasnej doby, nie tej socialistickej.
Pred istým časom bol v SME zverejnený rozhovor s generálnym riaditeľom asi najväčšie komerčného rádia s celoslovenským pokrytím. Ako sa pán riaditeľ vyjadril k tejto otázke, slovenská hudobná produkcia má malý výtlak. Zhodou okolností sa mi podarilo pánovi riaditeľovi zaslať jednu zo svojich čerstvých skladieb s ponukou na doplnenie ich repertoáru. Na moje veľké prekvapenie som dostal odpoveď. Znela: „Vaša skladba je málo profi“ .
Tejto odpovedi som nerozumel, bola alibistická a všeobecná a nebolo mi jasné či myslí skladbu, alebo video. V každom prípade to profesionálna odpoveď nebola.
No a teraz sa vlastne dostávame k slovenskej ponuke hudby a dopytu rádií po nej. Zostaňme pri tej vete: „ Slovenská hudobná produkcia má malý výtlak“.
Tej myšlienke rozumiem subjektívne v tom zmysle, že slovenskí autori neprodukujú hudbu, ktorá by bola pre poslucháča zaujímavá, príťažlivá a nedá sa nájsť hit. Takéto tvrdenie samozrejme kategoricky odmietam a vlastne nemá ani logiku.
Keď v čase socializmu vznikali hity v prostredí tvrdej cenzúry, kedy aj jedno subjektívne nevhodné slovo v texte znamenalo, že skladba sa nikde hrať nebude, prečo by v slobodnom prostredí nemohli vznikať ešte lepšie hity? Skladby vytvorené v slobodnom prostredí bez obmedzení? Naozaj sa rodí menej autorov či interpretov ktorí majú čo ponúknuť?
To si určite nemyslím a uvedené tvrdenie pokladám za demagógiu, až hlúposť.
Nie je náhodou chyba v tom, ako rádiá a konkrétni ľudia pristupujú k ponuke skladieb? Niekedy dokonca ani len neotvoria e-mail so songom, ktorý by sa mohol dostať do éteru. O tom, že sa neunúvajú ani odpovedať, hovoriť netreba. Ako potom v rádiách môžu zistiť aký „výtlak“ skladba má, ak si ju nikto ani nevypočuje?
Aha. Zabudol som opísať ako mnohé rádiá reagujú na ponuky hudobníkov. Poväčšine ak interpret, producent, hudobná skupina a pod. zašle skladbu do rádiá, až na výnimky nedostane žiadnu odpoveď.
Priznám sa že mám s uvedeným zaujímavé skúsenosti. Dokonca niektoré sú celkom milé a aj zábavné.
Keď som uviedol na verejnosť moju prvú štúdiovú nahrávku zaslal som ju do známej verejnoprávnej rozhlasovej stanice, kde bol hudobným redaktorom istý Rasťo. Na počudovanie sa nenaplnila predpoveď môjho kamaráta, dlhoročného profesionálneho hudobníka v zmysle, že budem mať celkom peknú pamiatku a nikto sa mi neozve.
Rasťo mi odpovedal a skladba sa mu natoľko páčila, že ma hneď pozval aj do rádiá. Problém bol v tom, že Rasťo ma síce do rádiá pozval, ale skladbu do éteru nepustil, čomu som nerozumel. No a potom akosi z uvedeného vycúval. Asi sa mu moja skladba medzitým prestala páčiť. :-)
Neskôr som mu poslal ďalšie nové songy, ale bolo jasné, že ich do éteru nepustí, nech by mali akúkoľvek profesionálnu kvalitu. Odmietnutie odborne odôvodniť nevedel, ale od človeka, ktorý púšťal CD čka na diskotékach som to ani neočakával.
A tu sa asi musíme opäť tak trochu zamyslieť nad trhovými princípmi.
Je jasné, že dopyt po nových skladbách zo strany rádií je minimálny, ale ponuka obrovská. No a ako sa tieto trhové skutočnosti prejavia v praxi a na výsledku? Nie náhodou tak, ako v prípade supermarketov, kedy dodávatelia platili za to, že ich výrobky budú vystavené na viditeľnom mieste?
Iste, toto by bolo odvážne tvrdenie dovtedy, kým som sa s niečím podobným nestretol zoči voči.
Poslal som skladbu do istého rádiá a dostal som odpoveď, že uvedená služba je spoplatnená. Z rádia mi poslali oficiálne podmienky a cenník. Jednou z podmienok bola samozrejme dostatočná zvuková kvalita a príťažlivosť diela, čo bola, ako je to u všetkých mojich skladieb. Cena bola nejakých 30 eur asi za týždňové hranie 2 x za deň. Ponuka spĺňala niečo ako zadanie reklamy a z tohto hľadiska to bolo ako tak v súlade so zákonom. Takže v poriadku.
Priznám sa však, že som nebol ochotný za uvedenie do éteru platiť ani takéto drobné sumy. Do každej skladby musím dať nejaký um, prácu a aj peniaze. A ešte platiť za to, že som vyrobil nejaké dielo mi prišlo už značne za čiarou. Áno, ak počujete svoju vlastnú skladbu v éteri poteší to, ale za takýchto okolností by mi to asi príliš radosti neprinieslo. A návratnosť by bola nulová.
Zásadná otázka však znie, či sa uvedené nedeje aj neoficiálne, čo sa za podmienok obrovského trhového prebytku zdá viac ako pravdepodobné. Ale na to by možno vedeli odpovedať skúsenejší hudobníci ako som ja, prípadne ľudia, ktorí interpreta predávajú.
Mimochodom, občas musím naozaj s úžasom konštatovať, aké vedia byť agentúry či manažéri interpretov efektívni a podľa kvality skladby v rádiu to naozaj viete poznať.
Pred istým časom som mal veľmi zaujímavú a milú skúsenosť s jedným menším súkromným rádiom, do ktorého som poslal viac svojich skladieb a a ich odpoveď na ne bola v značnom rozpore so skúsenosťami mnohých hudobníkov. Len v priebehu niekoľkých hodín som dostal odpoveď v znení. „Robíš dobrú hudbu. Tvoje skladby sme zaradili do vysielania a jednu skladbu aj do našej súťaže“
Len pre zaujímavosť, v súťaži som skončil štvrtý hneď za Simou Martausovou, mojim takpovediac protest songom, čo potešilo.
Takže áno, moja kritika sa naozaj netýka všetkých rádií. A občas vedia zareagovať predovšetkým tie menšie.
Už inú skúsenosť som mal s tzv. „verejnoprávnymi“ rozhlasovými stanicami. Paradoxne jednu skladbu som tiež poslal do ich nejakej súťaže, ale po snahe o komunikáciu som pochopil, že súťaž manipulujú a ich postoj je nekultúrny a neprofesionálny. Mimochodom z verejnoprávnych rozhlasových staníc mi nikdy neprišla ani jedna jediná odpoveď na ponuku mojich skladieb, čo stojí naozaj za zamyslenie. (teda s výnimkou Rasťa)
Myslím, že je potrebné vyjadriť sa aj ku komunikácii kompetentných v rádiách. Hudobných redaktorov, dramaturgov, intendantov, majiteľov rádií a pod.
Často dostávam e-mailom rôzne obchodné ponuky, alebo aj žiadosti o sponzorský dar, či nejaké bližšie informácie k službám či sortimentu, ktoré sú predmetom môjho podnikania.
Vždy odpovedám. (S výnimkou hromadných či automaticky generovaných správ.)
Pokladám to za psiu povinnosť každého, kto má akú takú kultúru ako človek a podnikateľ. Obzvlášť vo verejnoprávnych inštitúciách, na ktoré prispievame by to malo byť aj základnou súčasťou firemnej kultúry. Je smutné, že práve tu sa žiadna kultúra nekoná.
Obzvlášť ťažké je odpovedať na žiadosti o sponzorský dar, keďže väčšinou ich odmietnem. Ale vždy odpovedám aj na tie. Trpezlivo vysvetľujem, za akých okolností, podľa akých pravidiel a komu som ochotný poskytnúť sponzorský dar. Takmer vždy ma dotknutí kontaktujú s poďakovaním za vysvetlenie. Viem že sa im trochu uľavilo a aj odpoveď na ich žiadosť im dáva pocit hodnoty a dôstojnosti. A aj to je niečo.
Avšak ako sa cítia ľudia (hudobníci, autori, interpreti a pod.) ktorí dajú do svojho diela naozaj veľa svojho talentu, práce, ale aj peňazí a nikomu nestoja ani za pár sekúnd času na odpoveď? Nie je to len nekultúrnosť, ale aj nedostatok empatie a taktu.
Nuž a vráťme sa k tomu etickému kódexu, ktorý som spomínal na začiatku článku. Ak by sa rádiá zaviazali, že dajú každému interpretovi, producentovi, hudobníkovi a pod. odpoveď na ich snahu dostať svoju skladbu do éteru, mohlo by to dokonca hudobnú scénu zlepšiť a oživiť.
Ono to totiž občas vyzerá tak, že konkrétny človek v rádiu nemá ani potuchy o tom či je skladba na takej úrovni, aby bola uvedené na svetlo sveta v rádiu. Nevie či je dobrá, či je zlá a ani nevie prečo. Možno povinnosť konkretizovať výhrady voči konkrétnej piesni by týchto ľudí nútilo hlbšie sa zamyslieť a prehodnocovať či je, alebo nie je vhodná na verejnú produkciu.
Má to však svoje riziká v tom, že takíto ľudia by museli byť naozaj dobrí znalci, inak by sa mohlo stať, že sa svojim hodnotením zosmiešnia. Preto sa tak často stáva, že nepočujeme v rádiách dobrú skladbu, ale známeho interpreta s nejakou skladbou ktorá za nič nestojí, ale hudobný redaktor má alibi. „ Veď je to známy interpret".
Pamätám sa na vyjadrenia istého známeho basgitarisu, ktorý mal okrem hrania záľubu vo fotografovaní. Usporiadal výstavu svojich diel, ale kolegovia z fotografickej „ brandže“ sa otočili chrbtom. Neodkrútil si predsa roky fotografovania a bol bažant. Vôbec nezáležalo na tom, či jeho diela boli naozaj umelecké, ale záležalo na tom, ako dlho bol fotografom. No a takto podobne pristupujú k novým skladbám aj hudobní redaktori, s istým prejavom mazáctva, ktoré môže byť dokonca kritériom na zaradenie do vysielania v rádiu.
Žiaľ nejako podobne sa správajú aj médiá, ktoré síce hudbu nešíria, ale o nej píšu.
V dobe, keď som vydal svoj debutový hudobný album ma napadlo zaslať ho aj redaktorovi istého naozaj profesionálneho denníka, ktorý si zakladá na faktoch a pravde. A ktorý napriek všetkému stále pokladám za najlepší v SR.
Od redaktora som však žiaľ nedostal žiadnu odpoveď. ( hudobný album v podobe CD som poslal na jeho meno poštou do redakcie) Pokúšal som sa aspoň zistiť či mu bol doručený a teda bol, lebo mi na e-mail neodpovedal. To ma dosť zamrzelo, nie kvôli sebe, ale kvôli nemu. Možno by stačilo napísať, že ho môj album nezaujíma. A aspoň formálne by si splnil svoju povinnosť.
Avšak ono to je v skutočnosti ešte horšie, keďže redaktor tohto denníka je basgitaristom a hudobníkom v známej kapele. Tak naozaj ani rozpaky nestačia. Ale moje skúsenosti môžu byť aj inšpirujúce a redaktor tohto denníka mi tak trochu poslúžil aj ako predloha k tejto mojej skladbe.
Všetky moje hudobné diela nájdete tu.
Pokiaľ vás niečo zaujalo, alebo niečo vidím inak ako je, napíšte do diskusie či priamo na môj e-mail. Všetkým hudobníkom, interpretom, skladateľom, textárom a pod. prajem veľa úspechov. A moje skladby prosím počúvajte len na slúchadlá, alebo dobrej aparatúre. :-)
Foto: Marek Bixadský
