Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.

Len malé zamyslenie sa nad hodnotami občanov Slovenska a spomienka na skromné podmienky za ktorých som vyrastal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Realita dnešných dní sú katastrofické scenáre. A sú predovšetkým o drahom plyne, rope a energiách vôbec. Média a sociálne siete avizujú no  predstavte si, budeme musieť byť  v zime vo svetroch. Taká to tragédia pre ten úbohý slovenský ľud.. ešte aj svetre bude musieť nosiť, nestačí že tu máme ešte aj Matoviča s Kollárom či Fica..

Skúsim sa teda vrátiť k mojim prvopočiatkom. .

Bolo to raz v nedeľu ráno a ja som sa narodil v kuchyni starého rodičovského domu, ako tretie dieťa mojej mamy. Na svete som mal už sestru a brata.  Mama spomínala, že v tej kuchyni bola vtedy dosť veľká zima, lebo ráno keď som sa bleskovo pýtal na svet sa ešte v sporáku nekúrilo. Zakúrila až susedka, ktorá mi pomohla na svet. Preto som býval dlhé roky dosť zimomravý, ale vedel som sa veľmi rýchlo zohriať, ak bolo treba. Taká drobná poznámka, v pôrodnici či v nemocnici som nikdy nebol. Napriek socializmu ma mohla moja mama porodiť ako ľudská bytosť.   

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Rodina do ktorej som sa narodil bola  obyčajná a naozaj dosť chudobná. Otec bol krajčír a mama vyučená tkáčka. Vtedy domáca. Otec  sa stal invalidným dôchodcom ešte v mojom útlom detstve.

Dom v ktorom sme bývali bol  rodičovský dom mojej mamy. Vtedy samozrejme nezateplený. Mal dve spálne, kuchyňu, chodbu a špajzu.

Neviem, ale vtedy asi ešte moc ústredné kúrenia neexistovali možno v novších rodinných domoch, ale zväčša len na pevné palivo.

 Kúrili sme v troch miestnostiach. V kuchyni aj počas dňa, kde sme sa zvyčajne zdržiavali a kde sa aj varilo a večer aj v spálňach.

Spával som v miestnosti s rodičmi kde sme mali kúrenie na piliny. Väčšina mladých ľudí si ani nebude vedieť predstaviť ako to fungovalo. Išlo o asi 120 cm vysoký valec s priemerom cca 50 cm, do ktorého sa  postupne „natĺkli“ piliny. Do stredu zásobníka sa počas “natlčenia“ pilín strčil drevený valec, priemer asi 7 cm. Otvor po vytiahnutí valca slúžil ako prieduch, aby mali kadiaľ unikať splodiny. Zakurovalo sa  z prednej dolnej časti pilinového sporáka, kde bol ďalší otvor spojený s prieduchom ktorým prichádzal vzduch.

SkryťVypnúť reklamu

 Palivo, piliny boli veľmi lacné a dodnes sa pamätám na traktor s veľkou vlečkou s vysokými bočnicami ktorý nám piliny priviezol. Skladovali sme ich všade kde sa dalo a jedna vlečka nám zvyčajne vydržala na celú zimu.

Teplo z pilinového kúrenia bolo veľmi príjemné a  sprevádzala ho vôňa dreva.  Ak sme večer zakúrili, tak ešte ráno keď som vstával boli pilinové kachle teplé.

 Môj otec keď večer zakúril, tak sa  oprel o stenu pri kachliach a rozprával mi rozprávky, ktoré si sám vymýšľal. Spolu s vôňou dreva a tepla dodávalo chvíľkam pred spaním veľmi príjemnú atmosféru, ktorú si doteraz intenzívne pamätám.  

SkryťVypnúť reklamu

 V druhej spálni sme kúrili „ peterkami“ ( kachle na pevné palivo) zväčša drevom a uhlím. Podobne aj v kuchyni. Naša spotreba za zimné obdobie bolo cca 2 tony uhlia. Ale pamätám sa, že aj v tom čase sa vyskytol nejaký problém so zásobovaním a uhlie sme dostali na prídel. Takže iba 1 tonu. To len medzi rečou, ak by aj teraz boli palivá na prídel čo nie je nič nového pod slnkom.. respektíve len pre tých s horšou pamäťou.

Občas sme si dokúpili odpadové palivové drevo z miestnej píly a dopĺňali drevom, ktoré som s bratom počas leta priniesol z bukového lesa, ktorý rástol kúsok od nášho domu. Išlo o spadnuté suché bukové konáre, alebo zvyšky po ťažbe.  Spotrebovali sme tiež všetko odpadové drevo z konárov ovocných stromov a pod.

SkryťVypnúť reklamu

 Do tej druhej spálne som sa nasťahoval, keď som už bol väčší chlapec a obýval som ju spolu s bratom. Ak sme v tuhej zime večer  miestnosť vykúrili na 30 stupňov, tak do rána  teplota klesla na 10,  ba i menej.  Zaujímavé, nikdy mi nebola zima. Spával som pod perinou z husacieho peria, ktorá bola veľmi teplá.

Keď som začal chodiť na strednú školu a počas týždňa som bol na internáte v spálni sa nekúrilo, lebo v nej  už nikto nespával. Pamätám sa,  že počas veľmi mrazivej zimy som v piatok po príchode domov zistil, že v je v nej – 5 stupňov Celzia. ( Slovom : mínus päť stupňov Celzia.) Keď som ráno vstával, pri vydýchnutí mi išla z úst para.

 Náš dom mal žiaľ ešte jednu dosť zásadnú nevýhodu. Nebola v ňom kúpeľňa a ani vodovod. Vodu sme nosili vo vedrách zo studne na dvore. ( o splachovacom WC nebolo treba ani snívať).  Vždy sme však chodili z domu čistí a ako dieťa som bol v škole viac krát učiteľmi prezentovaným príkladom hygieny a čistoty. Vtedy som bol podvedome na svoju mamu veľmi hrdý. 

 Nuž a takto som „prečkal“ bez ruského plynu až do dospelosti. Moji rodičia si dali namontovať plynové kúrenie (tzv. „gamatky“) a všetko ostatné (kúpeľňu a vodovod) až keď som mal rodinu a u rodičov som už nebýval.

 A keď na to tak spomínam, zdajú sa mi ľudia čo vyplakávajú po internetoch o tom, že budú v zime vo svetroch a bez ruského plynu strašne smiešni, rozmaznaní a hlúpi. A rozum sa mi zastavuje nad tým, ako môže niekto vymeniť svoju slobodu za plné brucho.. a lacnejší ruský plyn.

 

 

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  115x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu