Tento text nie je kritikou živnostníkov ani podnikateľov. Nie je polemikou o flexibilite práce, neistote príjmov ani o slobodnom podnikaní. Týka sa výlučne jedného konkrétneho javu: maskovania zamestnaneckého pomeru formou živnosti – takzvaného fenoménu zastretých alebo falošných živností.
Keď má práca všetky znaky zamestnania
Existuje typ pracovného vzťahu, ktorý je v praxi ľahko identifikovateľný. Práca má všetky znaky závislej práce, no formálne je vedená ako živnosť. Zákonník práce pritom vychádza z toho, že rozhodujúci je skutočný charakter práce, nie názov zmluvy. Aj ÚHP pripomína, že pri posudzovaní závislej práce je kľúčový najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti, teda riadenie a kontrola práce.
Typické znaky sú:
jeden objednávateľ,
pevne určený pracovný čas,
miesto výkonu práce určené objednávateľom,
hierarchia, pokyny a priebežná kontrola,
stabilný a predvídateľný príjem.
V takomto prípade nejde o podnikanie. Ide o zamestnanie bez pracovnej zmluvy.
Živnosť tu neplní funkciu podnikateľského nástroja. Slúži ako formálna zásterka, ktorej účelom je vyhnúť sa povinnostiam, ktoré by zo zamestnaneckého pomeru inak vyplývali – najmä odvodom, pracovnoprávnej ochrane a zodpovednosti zamestnávateľa. ÚHP výslovne uvádza, že takíto pracovníci sa od bežných zamestnancov v skutočnosti nelíšia, len formálne vystupujú ako SZČO.
Prečo je tento problém na Slovensku taký vypuklý
Práve tu sú zistenia NKÚ a ÚHP mimoriadne dôležité. Obe inštitúcie upozorňujú, že Slovensko patrí v európskom porovnaní k štátom s mimoriadne vysokým výskytom fiktívnych živností. ÚHP uvádza, že Slovensko má spomedzi krajín OECD najvyšší podiel živnostníkov s jedným dominantným klientom; NKÚ zas konštatuje, že SR je v medzinárodnom porovnaní krajinou s najvyšším podielom fiktívnych živnostníkov. Nejde teda o okrajový jav, ale o štrukturálny problém slovenského trhu práce.
ÚHP odhaduje, že fiktívnych živnostníkov môže byť už vyše 100-tisíc a podľa aktuálnejších odhadov až okolo 123-tisíc. Zároveň pripomína, že ich počet sa za dekádu mohol zdvojnásobiť. NKÚ ešte v roku 2023 pracoval s nárastom z 84-tisíc v roku 2010 na takmer 110-tisíc v roku 2021.
Prečo je tento jav na Slovensku taký silný? Podľa NKÚ aj ÚHP k tomu významne prispeli nastavenia daňovo-odvodového systému. Obe inštitúcie upozorňujú najmä na zmenu od roku 2017, keď sa zvýšili paušálne výdavky zo 40 % na 60 %, zrušil sa mesačný limit a výrazne sa zvýšil aj ročný strop. Práve po tejto zmene začal počet fiktívnych živností opäť rásť. NKÚ aj ÚHP to interpretujú ako dôsledok roztvorenia daňovo-odvodových nožníc medzi zamestnancom a SZČO.
Problém na Slovensku nie je vypuklý preto, že by tu bolo mimoriadne veľa podnikateľského ducha, alebo preto, že je privysoký daňový klin zamestnancov. Je vypuklý najmä preto, že systém vytvoril silnú finančnú motiváciu nahrádzať zamestnanca lacnejšou „živnosťou“. ÚHP uvádza, že pri rovnakom čistom príjme môže byť práca cez fiktívnu živnosť pre firmu lacnejšia približne o 35 %. To už nie je detail, ani kompenzácia za náročnosť podnikania - ide o výraznú deformáciu pravidiel hry.
Tomu zodpovedá aj realita na trhu. ÚHP zistilo, že približne 10 % aktuálne zverejnených pracovných ponúk na profesia.sk pripomína zamestnávanie na fiktívnu živnosť – teda ponuky, kde sa ponúka "zamestnanie na živnosť" (sic!) namiesto štandardného pracovného pomeru alebo sa obe formy dávajú „na výber“, hoci ide o prácu na pracovisku a nie o reálne podnikateľský vzťah. Najsilnejšie sa to objavuje napríklad v stavebníctve, médiách, marketingu, IT či doprave a logistike.
Prečo nejde len o problém výšky odvodov
V týchto prípadoch sa často objavuje argument, že ide len o dôsledok vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce. Tento argument, okrem toho, že je nepravdivý, nevysvetľuje podstatu problému.
Daňovo-odvodové povinnosti:
sú dlhodobo známe,
sú stabilné a predvídateľné,
tvoria základný rámec pracovného trhu.
Ak sa pracovný vzťah napriek tomu vedome nastaví mimo zamestnaneckého režimu, nejde len o reakciu na systémový tlak. Ide o účelové rozhodnutie, ktorého cieľom je minimalizovať povinnosti pri zachovaní všetkých výhod v prospech zamestnávateľa a v neprospech "zamestnanca na živnosť". Áno, NKÚ aj ÚHP ukazujú, že nižšie zaťaženie SZČO je dôležitou motiváciou, ale práve preto ide o problém pravidiel a ich obchádzania, nie o ospravedlnenie tohto obchádzania. Najmä, ak nožnice medzi daňovým klinom zamestnanca a živnostníka patria medzi najvyššie v EÚ.
Ak platforma pracovníka riadi ako zamestnanca, nemôže ho donekonečna označovať za podnikateľa len preto, že je to lacnejšie.
Dôsledky pre trh práce
Takto nastavené vzťahy nemajú len individuálne, ale aj systémové dôsledky:
deformujú hospodársku súťaž medzi firmami,
znevýhodňujú zamestnávateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá,
oslabujú sociálny, zdravotný a daňový systém,
normalizujú selektívne dodržiavanie zákona.
ÚHP výslovne upozorňuje, že firmy sú takto nepriamo odmeňované za nedodržiavanie pravidiel, čo poškodzuje konkurenčné prostredie a tlačí ostatných zamestnávateľov robiť to isté. NKÚ zasa pripomína, že fiktívne živnosti znamenajú nižšiu sociálnu ochranu, slabšie kariérne istoty, výpadky verejných príjmov a nekalú konkurenciu.
Nejde pritom len o súčasnosť. NKÚ upozorňuje aj na dlhodobý dôsledok v podobe nižších dôchodkov, keďže fiktívni živnostníci často odvádzajú minimum a ich dnešná „úspora“ sa zajtra môže zmeniť na chudobu v starobe. To už nie je súkromná vec jednotlivca; je to prenášanie budúcich nákladov na celú spoločnosť.
Zároveň sa tieto vzťahy často legitimizujú naratívom o „tlaku systému“, čím sa z účelového obchádzania vytvára obraz obrany pred nefunkčným štátom. Tento výklad však ignoruje základný fakt. Charakter práce je rozhodujúci, nie jej formálne označenie. A ak štát vytvorí prostredie, v ktorom sa takýto model oplatí, o to silnejšie musí trvať na jeho kontrole a vymáhaní.
Platformová práca: nová technológia, starý problém
Presne do tohto rámca dnes čoraz viac zapadá aj platformová práca – najmä kuriéri a vodiči. Formálne sú často vedení ako samostatne zárobkovo činné osoby, no reálne ich prácu organizuje a riadi platforma: cez aplikáciu prideľuje zákazky, sleduje výkon, nastavuje odmeňovanie, hodnotí správanie a môže ukladať sankcie alebo pracovníka prakticky odstaviť od práce. To už nie je klasické podnikanie; to je veľmi často digitálne riadená závislá práca.
prečítaj si aj: Je lacné taxi jediný cieľ?
Aj preto Európska únia prijala smernicu o platformovej práci. Tá stojí na dvoch kľúčových myšlienkach: po prvé, ak sú prítomné znaky kontroly a riadenia, má vzniknúť právna prezumpcia zamestnania; po druhé, algoritmické riadenie musí byť transparentnejšie, pod ľudským dohľadom, a pracovník musí mať právo napadnúť významné automatizované rozhodnutia. Členské štáty majú po prijatí smernice dva roky na jej premietnutie do národnej legislatívy.
Prečítaj si aj: Kuriér Woltu: Niekedy zarobíme len 20 centov. Trh zaplavili tí, čo sú ochotní robiť za málo
To je dôležité aj pre Slovensko. Debata sa totiž príliš často zužuje na to, či budú služby drahšie, či „skončí lacné taxi“ alebo či sa obmedzí pohodlie spotrebiteľa. Takéto videnie je jednostranné. Skutočná otázka neznie, či je služba lacná, ale kto jej nízku cenu v skutočnosti platí. Ak je cena nízka preto, že pracovník nemá dovolenku, nemocenské, ochranu pri úraze, stabilný príjem ani reálne právo brániť sa proti rozhodnutiu algoritmu, potom nejde o inováciu, ale o presun rizika z firmy na človeka.
Prečítaj si aj: Severný vietor prifúkol dobrú správu pre kuriérov a vodičov
Platformová práca tak nie je výnimkou z problému fiktívnych živností, ale jeho novou digitálnou podobou. To, čo bolo kedysi švarcsystémom v stavebníctve, IT alebo službách, sa dnes presúva do aplikácií, ratingov, GPS monitoringu a automatizovaného prideľovania práce. Technológia sa mení, princíp zostáva, ak niekto vykonáva prácu pod kontrolou iného a nenesie skutočné podnikateľské riziko, nemal by byť len „zamestnancom na papieri bez zamestnaneckých práv“.
Kontroly ako nevyhnutná súčasť pravidiel hry
V tomto kontexte kontroly nelegálneho zamestnávania nepredstavujú represiu ani útok na podnikanie. Sú nevyhnutnou podmienkou fungovania pracovného trhu. Aj ÚHP priamo odporúča zvýšiť intenzitu kontrol zo strany inšpekcie práce a upraviť legislatívu tak, aby bolo jednoduchšie identifikovať závislú prácu a odhaľovať fiktívne živnosti.
Ak pracovný vzťah napĺňa znaky závislej práce, má byť vykonávaný v pracovnom pomere.
Tento princíp je základom:
ochrany pracujúcich,
férovej konkurencie,
dôvery v pravidlá trhu.
Zľahčovanie alebo oslabovanie jeho vymáhania pod zámienkou „zníženia odvodov“ nerieši podstatu problému. Len presúva zodpovednosť z konkrétnych rozhodnutí na abstraktný systém.
Debata o fiktívnych živnostiach nie je debatou o živnostníkoch. Je debatou o tom, či má platiť jednoduché pravidlo:
"Ak niekto vykonáva zamestnaneckú prácu, má byť zamestnancom."
A zároveňje potrebné dodať:
"Ak platforma pracovníka riadi ako zamestnanca, nemôže ho donekonečna označovať za podnikateľa len preto, že je to lacnejšie."
V prípadoch, kde sa zamestnanecký pomer vedome maskuje živnosťou, nejde o otázku flexibility ani výšky odvodov. Ide o dodržiavanie pravidiel, na ktorých má fungujúci pracovný trh stáť.
Pozn.: Spoluautorom textu je Alexander Šipoš
