Pochádzam z veľkej rodiny. Mám 12 súrodencov. Máme tých istých rodičov, ktorí sú spolu už 35 rokov. To nebránilo istému politikovi (ktorý má tiež svoju špecifickú "rodinu") pred nejakým časom verejne mojich rodičov uraziť v televíznej relácií. Nevadí mi to, vypovedá to o ňom, nie o nich. Pamätám si, ako sme ako rodina fungovali. Z trojizbového bytu sme sa sťahovali do domu, keď nás bolo sedem. V aute, ktoré každú chvíľu otec opravoval celé hodiny v garáži. A aj na to auto si rodičia požičali. Nikdy sme nemali veľa navyše, naopak, väčšinu vecí, ktoré mali naši rovesníci, my sme nemali. Niekedy to nebolo ružové ani v tých základných veciach. Vždy sa našiel spôsob, ako ísť ďalej. A našlo sa množstvo ľudí, ktorí nezištne pomohli. Ale pamätám si, ako sme sa na každého ďalšieho súrodenca tešili. Starší vychovávali mladších, ťahali sme za jeden povraz. S každým malým človiečikom bolo u nás viac radosti. Ak som si to neuvedomoval vtedy, dnes každý jeden deň za takú rodinu ďakujem. Neviem si predstaviť, že by niektorý súrodenec skrátka nebol. Len preto, že rodičia by kalkulovali, počítali peniaze a sociálny status. Nič z toho nie je nad život dieťaťa. Doprial by som každému, kto dnes kričí na barikádach za potraty, tú rodinnú atmosféru, keď sa teraz všetci stretneme. Každý si našiel cestu životom a ani za jedného sa nemusím hanbiť. A tešíme sa aj z každého ďalšieho synovca a neterky, nie je nič krajšie a vzácnejšie.
A teraz to druhé, čo ma núti verejne niečo povedať. Nesúdim ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, ani by som do nich nijakým spôsobom nekopal. Ani si nemyslím, že vlastním patent na pravdu. Ale ak nejaký návrh zákona dá akémukoľvek nenarodenému človeku ďalších 48 hodín šancu predsa len sa narodiť, nevidím na tom nič zlé. Preto s úžasom sledujem hystériu, ktorá sa strhla okolo protipotratového zákona poslankyne Záborskej. Viem, že u mnohých politikov je v móde byť ticho, lebo vás médiá roztrhajú na kusy. Ale to je luxus, ktorý si nemôžu dovoliť politici. Ja ako nepolitik k tomu môžem slobodne pár slov povedať. Myslím, že toto je niečo viac, ako nejaká politika. Nemusím vždy súhlasiť s formou pro- life aktivít. Ani s podliakmi, ktorí sa v našej politike skrývajú za kresťanskú agendu. Ale Záborskej návrh v podstate len predlžuje lehotu, ktorú dostanú matky, rozhodnuté pre potrat, na rozmyslenie. A na získanie informácií o pomoci, ktorú majú k dispozícií. Z dvoch dní na štyri. Prečo toľko hystérie a nenávisti? Som nesmierne vďačný mame a otcovi, že sa rozhodli každého z nás priviesť na tento svet a dať nám šancu žiť. Myslím si, že by im mala byť vďačná aj spoločnosť a štát. Je mi smutno zo sveta, v ktorom sa pre politický marketing a zvláštne trendy modernej spoločnosti deje pravý opak. A nemyslím si, že by sme mali byť zo strachu alebo oportunizmu len tak zbabelo ticho.
Tak nebuďme.
