Celé rozpočtové divadlo má v prípade štátnej veterinárnej a potravinovej správy niekoľko neznámych. Jedno z nich je, ako vie rozpočet ( ministerstvo financií ) napočítať skutočnú potrebu orgánov úradnej kontroly potravín na jeden rok.v oblasti bezpečnosti potravín. Totiž, potreba je závislá od rizika, ktoré sa môže v priebehu roka meniť.
To znamená, že ochrana spotrebiteľa je prepočítaná kvantitatívne a v polovici roka môže kľudne rozpočet prasknúť. Potom nám ( Vám ) naplánuje ukladanie pokút a už sme pri zmysle / nezmysle našej úradnej kontroly potravín. Len politika a štatistika. Žiadna ochrana spotrebiteľa.
Na jedného zamestnanca ŠVPS SR je vymedzených na rok 14 265, čo je čistá priemerná mzda medzi 700 - 800 €. To je prosím mzda pre vysokoškolsky vzdelaného a odborne špecializovaného pracovníka. Som posledný, ktorý by ich v súvislosti s výkonnosťou ľutoval, ale ryba smrdí od hlavy. Neviem či Bíreš neprelieta do Bruselu viac za mesiac ako zaplatí zamestnanca za rok.
ŠVPS SR vznikla ako nespôsobilá a nekompetentná miešanina odborného potravinového dozoru a veterinárnych činností. Politickou transformáciou za účelom šetrenia, pričom tento cieľ nebol nikdy naplnený. Naopak, úradná kontrola potravín je stále drahšia a menej účinná. Pritom oddeliť veterinárnu činnosť od úradnej kontroly potravín je nielen finančná ale hlavne odborná nevyhnutnosť.
Skutočne málokde vo svete nájdete tak intenzívne vykonávanú ( vnútornú ) kontrolu miliardových korporácií za verejné financie. Jedna vec je dôsledná kontrola potravinového reťazca a ochrana pred potravinovými podvodmi a druhá je prechádzka medzi regálmi a kontrola rozsypanej múky alebo veľkosti vajec. Tam je tých 700 € ešte veľa, lebo na to viete vycvičiť aj opicu za banány. A to robia veterinárni lekári miesto svojej pôsobnosti v oblasti zdravia zvierat. kde samozrejme chýbajú. Bíreš rozbil najkvalitnejšíu zložku štátneho dozoru.
A boh vie, čo ešte od neho v Bruseli potrebujú. Napríklad čo najmenej spracovateľských prevádzok, na spracovanie vlastnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti. Miesto toho suroviny vyvážame. Aj keď nič iné nemáme.
Na záchranu tejto už polopotopenej inštitúcie potom treba vymýšľať také bizardnosti ako kontrolu domácej kuchyne pri predaji z dvora. Aby mali čísla.
Nízke výdavky na analýzy a rozbory potravín spôsobujú veľkú čiernu dieru v ochrane spotrebiteľa. Teraz je to len také pobehovanie krížom krážom, hlavne po regulárnych prevádzkovateľoch, kde účinnosť kontroly je takmer nemerateľná. A ak už niečo odhalíme, tak to nevieme povedať ani kde ani kedy ani kto ani komu. A tak si tu sypeme čo príde.
Bez rozdelenia štátneho dozoru nad organizáciou kontroly potravín a veterinárnych činností môžeme v krátkom čase očakávať morálny a ekonomický krach. Za tieto peniaze nebude predpokladám žiadny veterinárny lekár predávať svoju kožu. To len Bíreš má veľké oči, ktoré mu išli vypadnúť z jamiek, keď videl funkčnú kontrolu vo svete. A tak im ponúka len fikciu slovenskej kontroly , kde predáva nie čo zistil, ale čo nezistil. A dookola s politikmi hudú pesničku o najlepšom systéme a žiadnych škandáloch. A tak z vlády na vládu prechádza systém tutlať, tutlať, tutlať.
Po tých rokoch klamania si predstavte, že kontrola začne vyťahovať zdraviu škodlivé potraviny a škandály. Padne vláda. No dá sa to ? Preto táto kontrola musí skončiť.
Každopádne je to organizácia s takým stupňom konfliktov záujmu medzi veterinárnymi činnosťami a trhovým dozorom, že je vopred odsúdená na neúčinnosť.
To, že si nevážime majetok iného a v rozpore s ústavou odoberáme vzorky bezodplatne, a za ktoré štát má platiť je už len maličkosť. O to viac je potrebné nastaviť transparentne financovanie kontroly potravín, pretože už nemáme na odhaľovanie podvodov. A tam spotrebiteľ je bezmocný a kontrola nefunguje.
Tento blog je inšpirovaný stratou 24 miliónov € z podpory. Sú to peniaze, ktoré sú dvojnásobkom, ktoré zoberú všetci zamestnanci ŠVPS SR. Preto je to vizitka absolútne zlyhávajúcej kontrolnej činnosti a jej spôsobilosti, keď na jednej strane nemáme ani na poriadnu odmenu kontrolórom a na druhej strane máme systém, ktorým tečú väčšie ako rozpočtové prostriedky do schránok ( ale nie našich ).
Môžete sa tešiť Budeme sa zase všetci zbierať