A predsa, máme niečo, alebo by sme mali mať, čím by sme mohli obohatiť ten „fast food“ mladých a to o múdrosť, skúsenosť a obozretnosť. Keďže sme v živote všeličo zažili a viackrát sa i popálili, tak preosievajme tú „pravdu“ na viacerých sitách, kým ju zbavíme rôzneho balastu. Hovorí sa tomu kritické myslenie. Položím vám otázku, veríte Ficovi?
Zľudovený výrok, že nikto vám nedá viac, ako vám ja môžem sľúbiť sa absolútne hodí na šéfa Fica. Zachytili ste informáciu, že Ficova strana si dala zaregistrovať nové logo? Už sa nebude volať Smer-sociálna demokracia, ale Smer-Slovenská sociálna demokracia. Vidíte, už tu máme dôraz na „Slovenská“, čiže národná. Takže aká to má byť strana? Nuž s dôrazom na sociálny štát, ktorý bude dávať občanom sociálne istoty, znižovať ceny energií, zvyšovať platy a dôchodky. No kto by to nechcel? Teraz už Kotlebovi, či Uhríkovi vzali aj „národná“.
Tým nechcem povedať, že sociálna demokracia nemá miesto na politickej scéne, ale s Ficom? Musím sa smiať, keď si spomeniem, že pri zakladaní strany nevedeli, či majú byť v strede, alebo napravo od stredu, či naľavo od stredu. Čím to je, že Ficovi znova a znova ľudia naletia? Nuž je to tým, že vraví ľúbivé rečičky v správny čas. Ako teraz, keď mu tečie do topánok, odvádza pozornosť ako tá chobotnica, ktorá v nebezpečenstve na odvrátenie nepriateľa vypúšťa maskovacie atramentové clony. Najnovšie pri podaní návrhu na odvolanie ministra vnútra.
Posledný šéfov výrok v parlamente, ktorý sa zapíše do histórie, keď mu Boris Kollár povedal, že je mafián, že „radšej mafián, ako plagiátor“.
Ja nie som ani jedno, ani druhé, tak kam patrím?
Končím s vyhlásením – s pevnou, ostrou a jasnou mysľou vpred, ale nie cez spálenisko, ale za planétu, za spravodlivosť, za obhajobou demokracie, za slušných ľudí, za pokoj, ale proti korupcii, proti hlúposti...