RuSSáci, prečo strieľate rakety po panelákoch? Však sú tam ľudia. Tentoraz je to opäť Odesa, ktorú zasiahli presné rakety. Dve spadli v rekreačnom stredisku, kde zomreli traja rekreanti a jedna narazila do paneláku. Bilancia: minimum 18 mŕtvych „nacistov“ a ich detí. Spomenul som si na prípad, ktorý sa stal tiež v Odese, práve vo sviatok pravoslávnej Veľkej noci, keď otec rodiny išiel nakúpiť nejaké potraviny a medzitým ich panelák zasiahla tá „presná“ raketa. Jeho manželka a trojmesačná dcérka boli na mieste mŕtve, spolu s ďalšími siedmimi susedmi.
Neviem prečo sa mnohé krajiny zdráhajú pomenovať ruský fašistický režim ako teroristický. Litovci to už pochopili a označili Rusko za teroristický štát. Ale my nie, my ich budeme navždy milovať, lebo nás oslobodili od fašizmu. To je nonsens. Kedy už náš parlament odhlasuje, že Rusko je teroristický štát? Pravdou je, že existuje rozdiel medzi vojnou a štátnym terorizmom, ale toto podľa Putina nie je vojna. Tak čo to potom je? Keď RuSSáci páchajú všetky tie zverstvá proti civilnému obyvateľstvu s cieľom ničiť, zabíjať, vyvolávať strach a teror, obsadzujú územia a odvádzajú zajatcov. To nie je štátny terorizmus?
Nestačím sa čudovať, čo sú to tí Rusi zač. Exportéri chaosu a šialenstva. Putin chcel pôvodne obsadením Ukrajiny a dosadením bábkovej vlády obnoviť slávu a veľkosť Sovietskeho zväzu, vybudovať medzinárodné vzťahy z čias ZSSR. Namiesto toho ich ale definitívne zničil. Nič z toho sa mu nepodarilo, práve naopak. Totálne izoloval Rusko od zvyšku civilizovaného sveta.
Celá tá dvadsaťročná námaha skončila totálnym fiaskom. Nechcel Ukrajinu, má Ukrajinu, chcel menej NATO, má viac NATO, chcel urobiť z EÚ svojho vazala na rope a plyne a EÚ sa odpája od ropy a plynu. Chcel aby ho rešpektovali a má len opovrhnutie. Jediné čo sa mu podarí bude, že naozaj vráti Rusko späť, ako sa o tom nedávno vyjadril ruský miliardár Oleg Deripaska: „Znepokojuje ma, ako rýchlo sme opustili to, čo sme ekonomicky dosiahli v 90. rokoch, že sme opustili to, čo sme dosiahli v nultých rokoch, a teraz sedíme a čakáme na víťazstvo. Na aké víťazstvo? Na koho víťazstvo?“
Cynizmus a uvažovanie ľudí okolo Putina, vrátane jeho samého najlepšie vystihuje rozhovor ministrov obrany Ruska Sergeja Kužugetoviča Šojgua a Veľkej Británie Bena Wallaceho. Sergej Kužegetovič s hrdosťou v hlase povedal, že nik nevie tak trpieť ako Rusi, na čo mu Ben odvetil, že západní politici slúžia svojim občanom, aby ich ochránili s cieľom predchádzať utrpeniu na rozdiel od ruského režimu, ktorý využíva utrpenie nevinných ľudí, aby slúžili ich imperialistickým ambíciám.
Čo to majú nestále s tým utrpením. Taká bohatá krajina. Vôbec by nemuseli trpieť, stačilo vykročiť k normálnosti. Ale oni radšej oslobodzujú. V tej zasľúbenej zemi Harabina, Danka, Čarnogurského a ďalších ruSSofilov dostalo slovo oslobodenie nový význam. Ja vás oslobodím od tých zlých myšlienok na samostatnosť, svojbytnosť, územnú celistvosť a zvrátených myšlienok na demokraciu, od pomyslenia, že by ste mohli byť národom.
To je ako keď príde za vami hrubokrký výpalník pre peniaze a vy nemáte, alebo nedáte a on bum bum a ležíte oslobodený v kaluži krvi.
Ale jediné, čo sa mu môže podariť (pokiaľ ho neodstránia) bude návrat do čias socializmu=totalitarizmu, keď ľudia nebudú môcť verejne povedať, čo si myslia, budú nálepkovaní za takého, či onakého agenta, budú stáť v rade na toaletný papier, budú vyrábať výrobky v horšej kvalite a drahšie, vo veľkom budú pašovať, zháňať podpultový zahraničný tovar, skrátka „zlatý socializmus“. Keď som povedal manželke, že začali veci zjednodušovať, vyrábajú autá bez ABS a bez airbagov, tak ona na to, že aspoň ich nezraní.