Rozmiestnením systémov PVO na strechách domov v Moskve sa snaží režim vyvolať antiukrajinské nálady medzi svojím obyvateľstvom. Kremeľ prechádza od koncepcie obsadenia Kyjeva za tri dni k obrane Moskvy. Aké potemkinovské bláznovstvo!
Bláznovstvo od samého začiatku tejto bláznivej a krvavej vojny, počas ktorej za protivojnovú pozíciu už bolo v Rusku zatknutých do 20 000 ľudí. Len si to predstavme, v čase keď väčšina obyvateľov sa bojí o seba, o svoje rodiny, títo ľudia najmä z väčších ruských miest nehľadiac na následky dlhoročného väzenia v kolónii si jednoducho nemohli pomôcť, ak chceli žiť v súlade so svojím svedomím a museli ísť a vyjadriť svoj názor. Aké hrdinstvo!
Na druhej strane je to stále málo, ale nečudujem sa ľuďom, že sa báli a naďalej boja verejne vysloviť svoj názor, keď vidíme ako efektívne sa darí represívnym zložkám likvidovať akýkoľvek občiansky postoj už v zárodku. Pekne oblečení a vystrojení "silovici" sa v presile vrhajú na jednotlivcov a urýchlene ich berú z dohľadu, len aby sa "nedajbože" niekto nechcel pridať a berú ich do pripravených "antonov". To majú za tie roky perfektne zvládnuté a je vidno, že peniaze na ochranu režimu sa vždy našli a nájdu.
A potom sú tu ľudia, ktorí sú naučení otrocky súhlasiť s každým režimom. Poväčšine sa jedná o starých, chudobných, častokrát nevzdelaných ľudí, žijúcich na hranici, či pod hranicou biedy v malých dedinách a mestečkách roztrúsených po nekonečných a nielen sibírskych pláňach. Nie je to prekvapivé vzhľadom na to, že im komunisti a následne Putinský režim dvadsať rokov masíroval mozgy o ich nadradenosti, vyvolenosti a ich predurčenosti zachrániť ľudstvo pred skazenosťou Západu. Pred tým zahnívajúcim Západom kam sa chodila ich verchuška veseliť, nakupovať a oddychovať.
Aby som nezabudol, musím spomenúť aj úplne "vymydlených" Rusov typu Žirinovský (samozrejme Putin so svojou bandou), ktorí snívajú o obnove teritórií a sféry vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu do ktorého sme patrili i my. To sú blázni a už im to celý svet vysvetlil, ale oni si nedajú povedať.
Miliónom mladých ľudí sa podarilo vyhnúť mobilizácii útekom za hranice a takto si zachrániť svoj život, ale ďalším miliónom žijúcim najmä v glubinke sa to nepodarilo. Tí častokrát nemali žiadnu inú možnosť, ako si zarobiť, len podpísať kontrakt s armádou a ísť bojovať za cára, za Putina. Mnohí sa už vrátili v igelitových vreciach, alebo ležia kdesi v Ukrajinskej zemi. Po vyhlásení mobilizácie odviedli ďalších ľudí, opäť najmä z glubinky, lebo tí nekladú až taký odpor ako v mestách. Uvidíme dokedy.
Nuž toto je ten ruský svet. Svet hlbokých rozdielov, ktorý sa otriasa v základoch, i keď sa nám masívna propaganda snaží tvrdiť opak. Výsledok a trvanie vojny nebude záležať len od množstva a kvality zbraní, ale najmä o úrovni podpory vojny a Putinovho režimu, ktorý sa potláčaním základných ľudských práv už približuje k Severnej Kórei. I keď sa represie zvyšujú (Prigožin najnovšie navrhuje zavrieť aj prístup k YouTube), nemám ten pocit, že Rusi budú toho schopní; plakať, keď ich budú nútiť plakať a smiať sa, keď by sa mali smiať, podľa toho ako Putin rozkáže.
Záverom by som chcel povedať, že som za mier, nie som za posielanie zbraní na Ukrajinu. Vojna sa môže skončiť už dnes, stačí ak Rusko prestane útočiť, vyvedie vojská z ich teritória, lebo nemajú tam čo hľadať a pristúpi k mierovým rozhovorom. Také je to jednoduché. Putinovi sa kráti čas. Držia ho síce na liekoch proti rakovine a na antidepresívach, zatiaľ čo sa klany ruvú o moc, síl ubúda, Západ je už nespochybniteľne odhodlaný Ukrajine pomáhať až do ich víťazstva, sankcie fungujú, rozpočet sa kráti, výdavky na vojnu budú narastať a spolu s tým sa budú bežní Rusi viac pozerať do chladničky ako na televízor a potom im snáď dôjde, že načo, začo a za koho by mali trpieť, bojovať a umierať v tejto nezmyselnej vojne.