Predseda sa ujíma slova: "Voloďa mi volal, že málo nadávame na Zelenského, a keď to takto pôjde ďalej, tak Družba nebude."
"No, ja neviem," vraví ten z Očovej, "ale ja mám teraz iné starosti... musím privítať olympionikov."
"To sú len výhovorky, aj tak nič nepriniesli," vraví ten fičúr, ktorý stráži naše hranice s vodnými delami. "Musíme dať dole čurillovcov."
"Chlapi, kľud, konsolidujme to trochu. Už sa nám to nejako vymyká z rúk. Ľudia majú veľa peňazí, tak im trochu odpomôžme," vraví financmajster.
"No, neviem, či si to dobre spočítal," vraví ten, čo má na starosti vzdelávanie, "a aby sa to neopakovalo, navrhujem povinnú maturitu z matematiky."
"Upokojte sa," berie si slovo predseda. "Vy sa tu len hádate, ale kto tu bol postrelený? Treba sa zamerať na Šimečkovu mamu. Boris, zober spravodlivosť do našich rúk a hoď ich do očistca!"
"Ale predseda, to oni nás chcú hodiť do očistca."
"Veď to... to..." zamyslí sa predseda. „A čo tak vytiahnuť nejakú novú kauzu, ktorá by nás z toho očistca vytiahla? Koho podmazať, vymazať, či komu ponúknuť nejakú fajnovú funkciu? A čo nové na Ukrajine? Ako to ide s mierom, plníme plán?“ pýta sa predseda ministra vojny.
"Boženy, Zuzany, granáty... všetko ide ako po masle. Máme veľmi slušné čísla, mier je na dosah," odpovedá minister s odtlačkom ceruzky na čele.
"Predseda, a čo tie lietadlá?" ozve sa tichý hlas, nie je jasné ktorý. "Ľudia sa pýtajú, prečo nám tu nad hlavami hučia stroje z NATO. "Drahý môj, to nie sú lietadlá NATO. To je vizuálna kampaň za suverénnu zahraničnú politiku. Povedzte ľuďom, že sú to špeciálne mierové rozprašovače."
"Ale predseda," namietne športovec, "veď oni majú na krídlach nastriekané jasné znaky a tie motory robia taký hluk, že v Očovej kravy prestali dojiť!"
"Tak im povedzte, že to je hluk slobody!" vybuchne predseda. "Alebo ešte lepšie – povedzte, že sú to mimovládky, ktoré utekajú z krajiny aj s tými Sorosovými peniazmi v kufroch. To ľudia radi počujú."
"Čakám na pokyn," ozve sa hlas spoza vodného dela, ktoré si minister nechal zaparkované hneď vedľa stola. "Mám tu zoznam všetkých, čo sa na Facebooku nesmiali na mojich statusoch. Navrhujem preventívnu deratizáciu verejného priestoru. Buď budú tlieskať, alebo im vypneme wifinu."
"Správne," uzavrie predseda a spokojne sa oprie v kresle. "Demokracia je predsa o tom, že každý má právo súhlasiť s tým, čo povieme. A teraz poďme na obed, kým nám tie sociálne istoty nevychladnú."
