Mal som zvláštny sen: v boxerskom ringu prebiehal predvolebný zápas. V ringu stáli proti sebe najlepší borci – rétori. Chlapi, čo namiesto hákov sypali prísľuby a namiesto zdvihákov vyťahovali špinu z minulosti. Bola to totálna trma-vrma, z ktorej sa ozýval ohlušujúci rev a útržky hesiel, ktoré sa navzájom zrážali vo vzduchu. "Za Ukrajinu!" zanikalo v pokriku "Hnusná Ursula!". Medzi údermi lietali slová ako "korupčníci", "progresívna kaviareň" , "vlastizradca", či "biela rasa". Chvíľu som počul niečo o "tradičnej rodine", "plochej zemi", aby to vzápätí prebil výkrik o "nebinárnych záchodoch" a samozrejme, nad tým všetkým sa ako mantra vznášalo jediné úprimné slovo: "Prachy!"
V rohoch postávali stranícki sponzori – majitelia stajní s kufríkmi, z ktorých nenápadne trčali faktúry za diaľnice, záchrankové tendre a zakladacie listiny rôznych eseročiek, aby ich mohli rýchlo vytiahnuť, keď ich bude treba. Vedľa nich stáli marketingoví mágovia: sekundanti, čo boxerovi medzi kolami utierajú pot, dávajú mu napiť "živú vodu" v podobe nových hesiel a radia mu, kam presne udrieť, aby to bolelo.
Scéna 1: Štvrtá cenová – "U statného voliča"
Môj duch sa ocitol v krčme, kde sa vzduch dal krájať. Bol prešpikovaný výparmi z borovičky, pachom spotených košieľ a historických krívd. Stoly pamätali ešte prvý hokejový titul a v rýhach v dreve by sa dala nájsť DNA polovice okresu. Nad výčapom bliká telka s predvolebným boxom, kde sa šéfovia strán bijú hlava-nehlava o dušu voliča. Zápas bodujú agentúry verejnej mienky. Štamgasti s lakťami zaborenými do stola sledujú, ako sa "tí hore" režú ideologickými rukavicami.
Tu sa nehrá na dojmy. Tu sa počíta krv a chyby. Každé zaváhanie boxera je komentované s chirurgickou presnosťou človeka, ktorý vie, koľko stojí kilo chleba. Je to miesto hlbokých, surových myšlienok, kde sa politika nevykladá, ale prežíva ako osobný trest.
Imro pri okne: "Ten jeho sponzor mu tie rukavice uviazal príliš tesno, ani sa nevie zahnať."
Fero (Encyklopédia hriechu): "Pozri na toho hranatého, zasa dostal pod pás a rozhodca sa pozerá inde!"
Chlap v montérkach: "Ten by mal dostať po papuli!" (Buchne päsťou do stola, až odskočí tácka). "To nebola náhoda, to bol strategický komunikačný prvok priamo do slabín!"
Laco (opravár všetkého): "Chlapi, prd viete! Pravidlá sú písané malým písmom. Jediné pravidlo je: udri prvý!"
Paľo (strategický poradca z huty): "Udrieť nestačí, Laco. Musíš vedieť, kedy sa agentúra na prieskumy nepozerá. Vidíš tých dvoch v rohu? To sú jeho majitelia. Tí ho tam nenechajú padnúť, lebo v ňom majú utopené naše prachy."
Scéna 2: Kaviareň cez ulicu – "U osvieteného zrna"
V tom sne som sa zrazu ocitol na druhej strane ulice. V kaviarni bolo sterilné ticho, hral chill-out a vzduch voňal po ovsenom mlieku. Ten istý zápas, iná galaxia. Vstúpiť sem bez prípravy je ako kráčať po mínovom poli vystlanom recyklovaným papierom.
"Fascinujúci naratív," poznamenal pán profesor v tvíde. "Ten boxer v červenom má nekonzistentnú defenzívu. Jeho strategickí investori zrejme prehodnotia jeho politický kapitál."
Zástupca riaditeľa banky prikývol: "Presne tak. Ten úder pod pás bol v rámci agresívneho marketingu priam brilantný. Je to hra o emóciu cieľovej skupiny."
V rohu sedí Timea, aktivistka: "Jeho outfit je vizuálny faul. A tá grafika výsledkov? Totálna mikroagresia voči voličovi s vkusom."
Jej kamoš Lukáš, copywriter, len znechutene zaklapol MacBook: "Storytelling nula bodov. Žiaden brand building. Riešia tam cenu masla... kto dnes ešte rieši maslo?"
Scéna 3: Povolebné kortesačky (Koniec sna)
Zaznel gong, zápas skončil. V duchu som sa preniesol na povolebný banket. To je tá časť večera, kde boxeri, čo si pred hodinou nadávali do kriminálnikov, zrazu sedia pri bielych obrusoch. Rukavice sú dole, krv utretá a začína sa politická gastronómia.
Menu: Porciovanie štátneho rozpočtu. Na stole nie je prasa, ale ministerstvá a štátne podniky. Každý si chce urvať najšťavnatejší kúsok (vnútro, financie, doprava).
Sponzori: Už nestoja v rohu. Šepkajú boxerom do ucha: "Chcem ten kúsok s nápisom 'štátne zákazky'."
Amnézia pri dezerte: Magický moment, kedy boxeri zistia, že ich ideologické zbrane boli z plastu. "Skorumpovaný naničhodník" si s víťazom pripíja na "stabilitu ringu".
Účet: Diváci (voliči) zistia, že menu bolo bohaté, ale účet za celý tento banket sa pod stôl nenápadne posúva práve im.
Prebudenie
A v tom som sa zobudil. V hrdle som mal pachuť borovičky aj ovseného mlieka zároveň. Pozrel som sa von oknom na ulicu, kde práve vylepovali čerstvé billboardy s vyretušovanými tvárami našich "gladiátorov".
Uvedomil som si, že ten sen nebol až taký nereálny. Krčma aj kaviareň sa možno nezhodnú na ničom, ale v jednom sú na tom rovnako: obe strany úprimne veria, že sledujú boj o hodnoty, zatiaľ čo v zákulisí sa už chladí koňak a brúsia nože na to povolebné prasa.
P.S. Nenechajte sa znechutiť, bola to len nočná mora. Dúfam, že som vám neodpálil dekel, nenarušil feng-šuej ani nehodil vidly do vašich čakier. Možno len niekde pod tými nánosmi marketingu a nenávisti stále existuje to, čo demokracia skutočne sľubovala: útulný kozub, miesto pre psa i susedskú debatu cez plot. Miesto, kde pospolitosť nie je len slovo z ringu, ale hrejivý pocit domova, ktorý nám v tom zápase akosi uniká pomedzi prsty.
