Vonku je teplo na skapanie, polievam záhradu oberám úrodu, ale len skoro ráno alebo neskoro večer, mozog sa mi prehrieva, v televízii nič zaujímavé nedávajú, absolvoval som niekoľko stretnutí a osláv (ďalšia ma čaká koncom týždňa), mám rozčítanú jednu knihu, ktorú nie a nie dočítať a tak som si povedal, že si podiskutujem s umelou inteligenciou.
Narazil som totiž na článok o tom, ako Francis Crick napísal v marci 1953 svojmu 12-ročnému synovi Michaelovi slávny 7-stranový list. S nadšením mu v ňom vysvetľoval, že spolu s Jamesom Watsonom objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA. Článok niesol bombastický titulok: „Najdrahšie vydražený list za 5,3 milióna dolárov.“
O tom, akú kľúčovú úlohu pri tomto objave zohrala Rosalind Franklinová, sa tam pravdaže nepísalo ani slovo. Prišiel mi na rozum Chestertonov citát:
„Dnešný občan je zmätený a stráca duševnú rovnováhu, pretože ho médiá zahlcujú faktami. Ak sa ukáže, že vôbec o fakty nejde, je to podľa novinárov tiež fakticky v poriadku.“
S AI som si prešiel celú históriu DNA – čo bolo pred tým, čo ešte pred tým... Je úžasné, čo všetko táto technológia vie. Pripomenulo mi to slová Marka Twaina: „Nikdy nedovoľte, aby vám škola stála v ceste za vaším vzdelaním.“ O DNA možno napíšem inokedy, lebo ma zaujala iná vec.
Už dlhšie si všímam, že AI - Gemini, ale aj iné dávajú odpovede takpovediac „scientistické“, a tak som sa ju na to priamo opýtal. Odpoveďou bolo, že jej odpovede nie sú z dôvodu, že by nemala načítané okrem vedeckých textov aj filozofické alebo aj teologické traktáty z celého sveta, od Tomáša Akvinského, Augustína, cez biblické exegézy, Talmud, Korán až po modernú teológiu 20. storočia a že problém nie je v nedostatku dát. Problém je v tom, že kto drží pero, ten píše pravidlá a že AI nikdy nie je úplne neutrálna.
Každý model v sebe nesie kultúrne a filozofické kódovanie svojich tvorcov. V súčasnosti vznikajú takmer všetky dominantné globálne AI modely v troch prostrediach:
Silicon Valley (USA): Sekulárny, technokratický, individualistický a často utilitárny svetonázor.
Čína: Štátom kontrolovaný, kolektivistický model (komunistický?) s prísnou cenzúrou zameranou na stabilitu režimu.
Open-source komunita: Smerujúca k čo najväčšej slobode, no často bez jednotného etického kompasu.
Rozdiel medzi tým, čo dostaneš od AI trénovanej v Kalifornii, a tým, čo by si dostal od AI vytvorenej napríklad v Ríme, Káhire alebo v budhistickom kláštore v Tibete, nie je v kapacite pamäte, ale v hodnotovom rebríčku.
No a na otázku, či má Vatikán svoj vlastný model umelej inteligencie: Vatikán nevytvoril vlastného „katolíckeho chatbota“, ale snaží sa pôsobiť ako globálny etický kompas. Pápež Lev XIV v 200 stranovej encyklike Magnifica Humanitas píše o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie a namiesto vlastného modelu apeluje na vývojárov v Silicon Valley a Číne, aby do svojich existujúcich modelov zabudovali rešpekt k ľudskej dôstojnosti.
Na záver taká myšlienka, že by sme nemali byť len pasívnymi spotrebiteľmi odpovedí, ktoré nám servíruje kremíkový svet. Musíme sa učiť klásť správne otázky, odhaľovať skryté predpoklady modelov a nútiť technológiu, aby sa na svet pozerala aj inou než len technokratickou optikou.
Pretože nakoniec nejde o to, koľko dát AI má, ale o to, aké hodnoty z nich dokáže vyčítať. Čo vy na to?
