Na Slovensku ešte stále rezonujú naratívy typické pre prokremeľskú scénu typu: Majdan na Ukrajine bol zorganizovaný USA kvôli rozširovaniu NATO. Spojené štáty stále vyvolávajú vojny, Rusko sa muselo brániť. Ukrajinci nemali vlastný jazyk, ani Zelenskyj nehovoril po ukrajinsky, Krym vždy patril Rusom a dal ho Ukrajincom Chruščov, ukrajinský štát nikdy neexistoval a ani ukrajinský národ.
Pozrime sa, ako to bolo v skutočnosti. Vecne.
Majdan a USA
Majdan (2013–2014) vypukol ako reakcia na to, že prezident Janukovyč na poslednú chvíľu odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ a namiesto toho sa priklonil k Rusku. Násilné potláčanie protestov situáciu ešte vyhrotilo.
USA a EÚ dlhodobo podporovali občianske a prodemokratické organizácie na Ukrajine – podobne ako v mnohých iných krajinách. Napokon, robia to takmer všetky veľmoci vrátane Ruska. Americkí predstavitelia (napríklad známy uniknutý telefonát pomocníčky ministra zahraničných vecí Victorie Nulandovej z februára 2014) diskutovali o zložení povolebnej, pomajdanovej vlády – to sa často cituje ako „dôkaz“ riadeného prevratu.
Nejde však o dôkaz, že by USA „zorganizovali“ alebo riadili celé hnutie. Protesty boli domáce a masové, mali širokú podporu najmä v západnej a strednej Ukrajine. Janukovyč utiekol po dohode s opozíciou, ktorú sám porušil, a po tom, čo stratil kontrolu nad situáciou aj podporu časti vlastných bezpečnostných zložiek.
„USA stále vyvolávajú vojny, Rusko sa muselo brániť“
USA majú dlhú históriu vojenských intervencií – Irak, Afganistan, Vietnam, Panama, Grenada, teraz Irán a ďalšie. To je nesporné. Rusko a predtým Sovietsky zväz však majú rovnako dlhú históriu expanzií a invázií: Fínsko (1939, tzv. zimná vojna), pobaltské štáty, Maďarsko (1956), Československo (1968), Afganistan (1979), Gruzínsko (2008) a Ukrajina – najprv anexia Krymu a vojna na Donbase (2014), neskôr plnohodnotná invázia (2022).
Tvrdenie o „obrannej vojne“ je z právneho aj faktického hľadiska neudržateľná lož. Ukrajina nie je členom NATO, Rusko nenapadla a v roku 2022 preň nepredstavovala žiadnu bezprostrednú hrozbu. Keď Rusko zhromaždilo na hraniciach dvestotisícovú armádu a spustilo masívny útok na Kyjev, Charkov a ďalšie mestá, nešlo o žiadnu obranu, ale o číru útočnú inváziu. Porušenie suverenity Ukrajiny a nezákonnosť ruskej agresie napokon jednoznačne potvrduje medzinárodné právo aj opakované rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktoré Rusko odsúdili drvivou väčšinou štátov sveta.
Dôvody, ktoré uvádzal Putin – údajná genocída v Donbase, „denacifikácia“, hrozba zo strany NATO – väčšina nezávislých analytikov aj medzinárodné právo pred inváziou aj po nej odmietli ako neopodstatnené. Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO až po invázii a Rusko na to nereagovalo vojensky – to výrazne oslabuje argument o existenciálnej hrozbe zo strany NATO.
Ani po viac ako 1 630 dňoch zúrivých bojov vojna v auguste 2026 nekončí. Zatiaľ čo sa ruská armáda zmáha len na vyčerpávajúce, pomalé postupy a Ukrajina na vybraných úsekoch úspešne oslobodzuje svoje územie, Kremeľ naďalej masívne terorizuje civilnú infraštruktúru. Po vyše štyroch rokoch plnohodnotnej agresie je akékoľvek naratív o „obrannej operácii“ len bezohľadnou a ľahko spochybniteľnou propagandou.
Rozširovanie NATO ako mýtus a zámienka agresie
Tvrdenie, že za vojnu môže „rozširovanie NATO“, je jedným z najčastejších naratívov kremľskej propagandy. Hoci malá časť západných teoretikov (napr. John Mearsheimer) presadzuje pohľad, že posun Aliancie smerom na východ Rusko provokoval, tento prístup prehliada kľúčové fakty a stavia na logike „sfér vplyvu“, kde menšie národy nemajú nárok na vlastnú slobodnú vôľu.
Väčšina historikov, medzinárodných právnikov a bezpečnostných analytikov túto tézu jednoznačne odmieta z troch zásadných dôvodov:
Slobodná vôľa suverénnych štátov: NATO sa nerozširovalo ako výbojná ríša. Štáty strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska či Poľska) doň vstupovali dobrovoľne z vlastnej iniciatívy — práve zo strachu z historickej ruskej agresie.
Vstup Ukrajiny nebol na stole: V roku 2022 bol vstup Ukrajiny do NATO v nedohľadne. Kľúčové štáty Aliancie ho dlhodobo blokovali a Ukrajina mala až do prvej ruskej invázie v roku 2014 dokonca neutralitu zakotvenú v ústave.
Zámienka, nie príčina: Skutočným spúšťačom ruskej agresie nebolo NATO, ale snaha Ukrajiny pohnúť sa smerom k EÚ a demontáž ukrajinskej štátnosti v prospech obnovenia ruského impéria.
Označovať rozširovanie NATO za „príčinu“ vojny tak znamená zamieňať ruskú zámienku na inváziu so skutočným dôvodom a popierať právo nezávislých krajín vybrať si vlastnú budúcnosť.
„Ukrajinský jazyk neexistoval“ / „Zelenskyj nehovoril po ukrajinsky“
Toto je fakticky nesprávne. Ukrajinský jazyk existuje stovky rokov. Vznikol z východoslovanských dialektov, mal písomnú tradíciu už v období Kyjevskej Rusi a neskôr v kozáckom období. V 19. storočí bol v Ruskej ríši systematicky potláčaný (Valujevov cirkulár 1863, Emský ukaz 1876). V sovietskom období prešiel obdobiami ukrajinizácie aj rusifikácie. To, že bol jazyk potláčaný, neznamená, že neexistoval – práve naopak, potláčanie je dokladom toho, že existoval a vnímal sa ako hrozba.
Zelenskyj vyrastal v rusky hovoriacom prostredí aj v jeho židovskej komunite. Ukrajinčinu sa intenzívnejšie učil najmä od roku 2017–2018, no dnes ňou hovorí plynule a ako prezident ju dôsledne používa. Ide o plnohodnotný spisovný jazyk s vlastnou literárnou tradíciou. To, že sa ju musel doučiť, nie je dôkaz neexistencie jazyka – je to dôsledok dlhodobej rusifikácie.
„Krym vždy patril Rusku“
Krym pôvodne obývali Krymskí Tatári a existoval tam samostatný Krymský chanát. Ruská ríša ho anektovala v roku 1783 za vlády Kataríny II. Súčasťou Ukrajinskej SSR sa Krym stal v roku 1954, keď bol v rámci ZSSR administratívne prevedený – nešlo len o osobný rozmar Chruščova, ale o oficiálne rozhodnutie Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. V rámci jedného štátu to bol vtedy skôr formálny krok.
Po rozpade ZSSR v roku 1991 zostal Krym súčasťou nezávislej Ukrajiny a jeho hranice medzinárodne uznalo aj samotné Rusko, napríklad v Budapeštianskom memorande z roku 1994, kde sa Rusko, USA a Veľká Británia zaviazali rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní. Ruská vojenská okupácia a následné narýchlo zorganizované referendum v roku 2014, ktoré väčšina medzinárodného spoločenstva odmietla a neuznala, preto predstavujú hrubé porušenie medzinárodného práva a nie „návrat k historickej spravodlivosti“.
K augustu 2026 Krym naďalej zostáva medzinárodne uznaný ako ukrajinské územie. Väčšina štátov sveta a OSN anexiu odmietajú.
Existovala Ukrajina ako štát pred rokom 1991?
Áno, opakovane, hoci nie nepretržite – čo je bežné pre väčšinu národov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska:
* Kyjevská Rus (9.–13. storočie) – historické jadro, z ktorého sa neskôr formovali ruský, ukrajinský aj bieloruský národ. Ukrajinci sa hlásia ku Kyjevu ako k svojmu pôvodu rovnako legitímne ako Rusi.
* Kozácky hetmanát (17.–18. storočie) – de facto autonómny útvar so sídlom v Kyjeve, vlastnou správou a armádou.
* Ukrajinská ľudová republika (1917–1921) – nezávislý štát vyhlásený po rozpade Ruskej ríše, napokon pohltený boľševikmi.
* Ukrajinská sovietska socialistická republika (1922–1991) – formálne jedna zo „zakladajúcich“ republík ZSSR, s vlastným územím a hranicami. Od roku 1945 mala spolu s Bieloruskom samostatné kreslo v OSN, čo bol unikátny prípad.
* Nezávislá Ukrajina – vyhlásená 24. augusta 1991, teda skôr než Slovensko (1. január 1993).
Existoval ukrajinský národ a jazyk?
Áno – ukrajinčina je doložený samostatný slovanský jazyk s vlastnou literárnou tradíciou minimálne od 18.–19. storočia (Kotľarevskyj, Ševčenko). To, že bol dlho potláčaný – zákazmi jazyka v cárskom Rusku, rusifikáciou v ZSSR – je presne dôvod, prečo dnes niekomu môže pripadať „menej viditeľný“, nie dôkaz, že neexistoval.
A na záver, kto spochybňuje štátnosť Ukrajiny na základe „chýbajúcej kontinuity“, logicky spochybňuje aj základ, na ktorom vzniklo samotné Slovensko. V tomto texte som vychádzal výhradne z overených faktov a historických dát. Nehrám sa na neomylného vševeda — chcem vám len dať do rúk funkčné argumenty proti ruskej propagande. Ak nájdete chybu alebo máte čo doplniť, kľudne reagujte.
