Čaká nás vraj vek bezbrehej hojnosti, kde namiesto drahoty nastúpi deflácia a štát nám jednoducho bude vyplácať "univerzálny vysoký príjem".
Musk dokonca veľkodušne vyhlásil, že je ochotný platiť biliónové dane, hoci sám dodáva, že o desaťročie už peniaze nebudú hrať žiadnu rolu. Znie to úžasne, však? Žiadny budíček o šiestej ráno, žiadne hypotéky, len čistá ľudská sebarealizácia (takmer ako komunizmus). Lenže keď sa pozrieme za oponu tohto technologického utopizmu, vynorí sa jedna nepríjemná otázka: V čích rukách v tomto raji zostane moc?
Vitajte v technofeudalizme
Trhová ekonomika síce možno padne, ale jedna vec z histórie ľudstva nezmizne nikdy - kontrola nad zdrojmi. Ak peniaze stratia hodnotu, moc sa presunie k tým, ktorí vlastnia to jediné, na čom bude celý svet stáť: dátové centrá, polovodičové továrne, energetické siete a samotné AI modely.
Ak bude bežný človek 100 % závislý od štátnej dávky, ktorú štát vyberie na daniach od hŕstky technologických gigantov (ako xAI, OpenAI či Google), stráca akúkoľvek ekonomickú aj politickú nezávislosť. Stane sa z neho len pasívny chovateľský kus v zlatej klietke.
A tie bilióny na daniach, ktoré je Musk ochotný platiť? To nie je žiadna filantropia. Je to len poistka proti revolúcii, drobná daň za to, že reálna kontrola nad smerovaním civilizácie zostane v rukách zopár nekorunovaných kráľov Silicon Valley.
A čo s námietkou, že v tých dátových centrách, fabrikách či nemocniciach predsa niekto pracovať musí? Pre Muska žiadny problém. On totiž AI nevníma ako nástroj, ale ako plnohodnotnú náhradu človeka.
Pre dátové centrá a fabriky to znamená koncept "zhasnutých prevádzok", tovární, kde sa nesvieti a nekúri, pretože v nich nepracujú ľudia, ale stroje, ktorým tma ani zima neprekáža. Jeho humanoidný robot Optimus namontuje servery, vymení káble a keď sa pokazí druhý robot, jednoducho ho opraví.
Nemocnice? AI stanoví diagnózu v milisekunde, roboty od Neuralinku odoperujú mozog bez trasenia rúk a robotickí ošetrovatelia podajú lieky. Keď dostal otázku, čo vlastne budeme robiť, ak aj v nemocniciach a dátových centrách budú pracovať stroje, odpovedal, že práca bude mať výhradne charakter voľnočasového koníčka alebo dobrovoľnosti: Ak budeš chcieť pracovať v nemocnici, bude to preto, že chceš ľuďom poskytnúť ľudský dotyk a empatiu a nie preto, že by ťa systém potreboval na odbornú či fyzickú prácu.
Človek bude v systéme figurovať len ako ten, kto dáva zadania a želania ("postav mi dom", "vylieč túto chorobu"), a stroje to vykonajú.
Kde naráža kosa na kameň?
Celá táto rozprávka má dva masívne háčiky, ktoré Musk vo svojom technologickom opojení dočista ignoruje:
1. Svet nie je sterilné laboratórium: V reálnom živote nastávajú miliardy nepredvídateľných situácií. Prasknutá rúra v dátovom centre, agresívny pacient alebo absurdná chyba v kóde. Predstava, že robot vyrieši 100 % nepredvídateľných situácií bez ľudského úsudku, je zatiaľ len čisté sci-fi.
2. Čo ak vypadne prúd? Ak všetku infraštruktúru aj know-how odovzdáme strojom a ľudia spadnú do pozície pasívnych konzumentov, kto ten systém opraví, keď zlyhá?
Musk verí v tzv. Singularitu - bod, kedy sa AI začne sama zlepšovať a riadiť rýchlejšie než my. Lenže to už nie je ekonomický plán. To je nebezpečná náboženská viera v techniku.
Ak si nedáme pozor, namiesto sveta bez starostí sa zobudíme do novodobého feudalizmu. A najhoršie na tom je, že tentoraz nám tie okovy nenasadia násilím, ale si nás kúpia za nepodmienený príjem a prísľub, že už nikdy nemusíme pohnúť prstom.
