Drahí moji, keďže život je nevyspytateľný a ja som momentálne na vrchole svojich tvorivých a fyzických síl (čo znamená, že ma občas pichne v boku, keď rýchlo vstanem z gauča), rozhodol som sa nenechať nič na náhodu.
Keď sa môj čas na tomto svete naplní, nechcem vidieť žiadne zmätené pobehovanie ani uplakané tváre. Tu je presný zoznam pokynov, ako postupovať podľa toho, akým spôsobom ma náš systém dokáže poslať na večný odpočinok.
a./ Náhle úmrtie
Ak ma zrazu niet, pravdepodobne sa stala jedna z nasledujúcich vecí:
Verzia "VIP nehoda": Zrazil ma policajný funkcionár idúci autom po dedine rýchlosťou 247 km/h, lebo mal dôležitý výjazd na kávu do okresného mesta. S tým neurobíte nič, lebo vyšetrovateľ aj tak nakoniec prípad uzavrie, že išlo o asistovanú samovraždu, pretože som v čase nárazu držal v ruke voodoo bábiku ministra vnútra.
Verzia "Intelektuálny kolaps": Dostal som náhlu mozgovú mŕtvicu v zúfalej snahe logicky pochopiť Dankove úvahy typu, čo môže človek človeku dať. V týchto prípadoch žalujte štát za nebezpečné šírenie lingvistických zbraní hromadného ničenia.
Verzia "Kamiónový pozdrav": Dokaličilo ma ojo z uvoľneného prívesu kamiónu idúceho v protismere. Žiadajte od prepravnej spoločnosti odškodné, ale hlavne to odfoťte na Instagram s hashtagom #FinalDestination.
Verzia "Mafiánske nešťastie": Zasiahla ma zblúdilá guľka z prestrelky dvoch znepriatelených gangov. Prosím vás, do novín napíšte, že som kryl nejaké dieťa vlastným telom . Zvyšuje to karmu a rodinnú prestíž.
Verzia "Tlačovkový maratón": Zomrel som následkom série po sebe nasledujúcich infarktov, ktoré ma zasiahli pri sledovaní Ficovej tlačovky. Moje srdce jednoducho nezvládlo to tempo, akým sa hľadali vinníci za všetko od cien masla až po zlé počasie. Patológ do správy zapíše: "Smrť v dôsledku akútneho preťaženia organizmu politickou rétorikou." Okamžite podajte na RTVS sťažnosť za nedodržanie ochrany zdravia pri práci diváka a žiadajte preplatenie pohrebných nákladov.
Verzia "Telenovela": Spadol som zo schodov, ponáhľajúc sa stihnúť 351. diel tureckého seriálu "Spaľujúce plamene lásky". Ak by ma našli ešte dýchať, preboha, dotočte mi ten diel, nech neumieram v nevedomosti, či je Juan naozaj synom svojej vlastnej tety.
... a keď to bude v lete, tak, nezabudnite:
Polievať záhradu! To, že som studený, neznamená, že paradajky majú uschnúť. Ak nájdem na druhom svete zvädnutú mätu do mojita, budem vás strašiť.
Postarajte sa o sliepky. Hlavne im nevysvetľujte, čo sa stalo. Sú to citlivé stvorenia, klesla by znáška. Povedzte im, že som odišiel na stáž.
Vypnite klímu. Nemienim preplácať faktúry za elektrinu len preto, že organizujete kar v dome vychladenom na 18 stupňov.
b./ Po úspešnej operácii
Ak by som skonal v nemocnici dve minúty po tom, čo vám pán primár s úsmevom oznámi, že "zákrok sa vydaril a pacient je stabilizovaný":
Doktorom nič neplaťte! Žiadne bonboniéry, žiadne fľaše domácej, a už vôbec nie obálky. Keďže slovenské nemocnice nepoznajú reklamačný poriadok typu "nespokojný zákazník - vrátenie peňazí", berte moju smrť aspoň ako nečakané šetrenie rodinného rozpočtu.
Skontrolujte nemocničnú Wi-Fi. Primár odviedol špičkovú prácu, no infarkt ma trafil až v momente, keď som sa na izbe pokúsil načítať videorecept na YouTube. To trojminútové video sekalo tak pomaly, že mi srdce postupne prešlo do úsporného režimu a pri 80 % načítania proste zhaslo. Vinu hoďte na poskytovateľa internetu.
c./ Dlhá a otravná choroba
Ak budem umierať pomaly a budem mať čas vás terorizovať svojimi náladami:
Vymažte moju internetovú históriu. Bez otázok. Hneď. Nechajte to urobiť niekoho, kto vie, čo je to "inkognito mód". Nechcem, aby ste si o mne po smrti mysleli, že som bol divný (aj keď som bol).
Ušetrite ma lacných múdrostí. Ak mi niekto prinesie bestseller od nejakého certifikovaného kouča s podnadpisom, že "koniec je len ďalšia kapitola vašej cesty za šťastím", osobne ho tou knihou vyfackám a prinútim ho zjesť nemocničnú stravu.
Posledná vôľa cez AI: Ak budem príliš slabý na písanie závetu, nechajte umelú inteligenciu vygenerovať môj testament. Dajte jej zadanie: "Napíš závet v štýle ufrflaného cynika, ktorý odkazuje všetok majetok mačke, len aby naštval sesternicu z druhého kolena."
Posledný odkaz svetu
Keď ma budú ukladať na miesto môjho posledného odpočinku, nežiadam veľa. Žiadne vence s nápismi "Spomíname". Chcem len kvalitu, nadčasovosť a pravdu.
Na náhrobok mi dajte vytesať toto (a beda vám, ak tam bude gramatická chyba):
"Príde doba, keď ľudia, ktorí nečítali jeho blogy, budú považovaní za ignorantov."
P.S.: Ak sa po mojej smrti tie blogy nezačnú predávať ako bestsellery, vrátim sa a budem vám v noci prestavovať nábytok.
