Každý festival má svoj okamih dospelosti. Moment, keď už nie je potrebné dokazovať, kam patrí. Pre Pohodu ním bol podľa mňa práve jubilejný 30. ročník. Po tomto roku sa už označenie Best Medium-Sized Festival môže zdať aj trochu tesné. Nie preto, že by sa festival mal vzdať svojej identity, ale preto, že jednoducho vyrástol. Ako mi počas víkendu povedal jeden priateľ: „Takto to na veľkých festivaloch funguje.“ A veľké festivaly nerobia len veľké mená. Robí ich dôvera publika, odvaha organizátorov a schopnosť rásť bez toho, aby pritom stratili vlastnú identitu. Program postavený na silných menách ako The Cure, Gorillaz a The Prodigy znamená nielen veľké očakávania, ale aj obrovské produkčné nároky. Takéto koncerty sa dnes už neorganizujú iba „dobrým nápadom“. Vyžadujú skúsenosti, zázemie, profesionálny tím aj ochotu podstúpiť nemalé, aj ekonomické riziko. Práve tu sa podľa mňa najlepšie ukázalo, kam sa Pohoda za tridsať rokov posunula. Jubilejný ročník nebol len oslavou histórie, ale aj potvrdením, že dnes patrí medzi festivaly, ktoré bez problémov obstoja v medzinárodnom porovnaní.

Festival tejto veľkosti prirodzene prináša aj kompromisy. Jedni budú vždy očakávať odvážnejšiu dramaturgiu, druhí zas stále väčšie mená. Pohoda sa už niekoľko rokov snaží hľadať rovnováhu medzi oboma svetmi. Popri headlineroch zostal priestor aj pre interpretov ako Kae Tempest či KOIKOI, ktorí pripomínajú, že objavovanie novej hudby stále patrí k DNA festivalu.
Rovnako dôležité je však to, že Pohoda ani pri rastúcej medzinárodnej ambícii nezabúda na domácu scénu. Každý rok dáva priestor domácim interpretom, často na pódiách a v časoch, ktoré by inde patrili výlučne zahraničným hviezdam. Symbolické bolo, že bezprostredne pred koncertom The Cure vystúpil Denis Bango (Fvck_Kvlt) so svojím klavírnym projektom. Popri svetových menách tak dostali priestor desiatky domácich umelcov. Aj vďaka tomu Pohoda dlhodobo nielen predstavuje svetovú hudbu, ale pomáha budovať a zviditeľňovať aj tú domácu.

Viac než len hudobný festival
Počas koncertov The Cure, Gorillaz alebo The Prodigy bolo vidieť množstvo mladých ľudí, ktorí tieto kapely nezažili v čase ich najväčšej slávy. A predsa ich koncerty patrili medzi najsilnejšie momenty festivalu. Aj v tom spočíva sila Pohody. Neponúka iba hudbu. Kultivuje publikum. Nenápadne prepája generácie a ukazuje, že kvalitná hudba nestarne. V časoch algoritmov, playlistov a krátkodobých trendov je to možno dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Pohoda nikdy nebola iba sériou koncertov. Už od svojich začiatkov vytvárala priestor pre literatúru, divadlo, výtvarné umenie, diskusie aj občiansku spoločnosť. Za tridsať rokov sa však z tejto myšlienky stala jedna z jej najsilnejších identít. Aj preto sem prichádzajú osobnosti, ktoré ďaleko presahujú hudobný svet. To, že jubilejný ročník navštívil český prezident Petr Pavel, prirodzene nadväzujúc na tradíciu návštev Václava Havla, len potvrdzuje, že Pohoda už dávno presiahla rámec hudobného festivalu.
Dôvera ktorá sa nedá kúpiť
Ak existuje jedno číslo, ktoré najlepšie vystihuje jubilejný ročník, nie je to návštevnosť ani počet headlinerov. Je ním desaťtisíc predaných vstupeniek na Pohodu 2027 krátko po skončení festivalu. Je to azda najväčší prejav dôvery, akého sa môže festivalu dostať. Ľudia si kupujú vstupenku na podujatie, ktorého program ešte vôbec nepoznajú.
A takáto dôvera nevzniká marketingom. Buduje sa roky.

Áno, svet sa mení. Mení sa festivalové publikum, menia sa generácie, mení sa hudobný priemysel aj ekonomika kultúry. Aj Pohoda musí riešiť svoju udržateľnosť. Ak si požičiam ekonomický slovník, jubilejný ročník svoju pozíciu na trhu nielen že obhájil, ale pravdepodobne ešte posilnil. A ak sa tento rok ukázal nejaký limit, nebol to festival samotný, ale infraštruktúra okolo neho. Pri rekordnej návštevnosti už bolo cítiť kapacitné možnosti dopravy, prístupových ciest či ubytovania. To však nie je problém organizátorov. Ak festival prináša regiónu významný ekonomický aj kultúrny prínos, bolo by prirodzené, aby sa na rozvoji jeho zázemia vo väčšej miere podieľali aj mesto, samosprávny kraj či štát. Takéto podujatie totiž nie je prínosom len pre návštevníkov, ale aj pre celý región a krajinu!

Značka, ktorá sa tvorí tridsať rokov
Pohoda dnes už nie je festival, ktorý by potreboval dokazovať svoju kvalitu. Stala sa značkou. A značka nevzniká jedným vydareným ročníkom. Vzniká dôverou, ktorú si buduje desaťročia. Za tridsať rokov prešla Pohoda cestu od festivalu pod Sokolicami, cez trenčianske výstavisko až na letisko, kde dnes organizuje jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí v strednej Európe. Áno, už sa možno všetci nepoznáme po mene ako kedysi. To je prirodzená daň za rast. Na druhej strane vznikol festival, ktorý prekročil hranice Slovenska. Projekt, na ktorý môžeme byť hrdí rovnako, ako sme hrdí na úspechy našich športovcov, vedcov či umelcov vo svete.
Na Slovensku často venujeme viac pozornosti tomu, čo sa nedarí, než tomu, čo sa dlhodobo darí. Pohoda je už tridsať rokov dôkazom, že aj u nás môžu vznikať projekty, ktoré obstoja v medzinárodnej konkurencií. Nie náhodou, ale vďaka vízii, odvahe, profesionalite a každoročnej poctivej práci. Konkurencia festivalov je dnes väčšia než kedykoľvek predtým. O to cennejšie je, keď si festival aj po troch desaťročiach dokáže udržať dôveru svojho publika a naďalej patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia na Slovensku. Takúto pozíciu si nemožno kúpiť. Dá sa iba poctivo vybudovať.
Ďakujem, Pohoda, za jubilejný a rekordný 30. ročník. Bol veľkolepý a aj 48 hodín po jeho skončení stále cítim ten príjemný festivalový jet lag.










