Môj otec bol oficiálne vážená osoba,riaditeľ veľkej učňovky, ale v skutočnosti : večný experimentátor, pokusník,človek, ktorý rozumel prírode ,veľké dieťa, - názor mojej mamy. Ale hlavne úžastný otec. Postavil najväčšieho snehuliaka na ulici, nech majú chlapci radosť.( Bol to kus chlapa, vyšší ako primer, a 120 kg) Mám fotku, som taký vysoký ako spodná guľa. Vyrobil nám luk -nefungoval, ale videli sme ako a prečo.Chytil užovku, a dal nám ju do ruky. - odvtedy sa nebojím hadov, pretože bezpečne rozoznám užovku od vretenice. Chodili sme na hríby, na šípky, varili sme lekvár z lesných jahôd. Občas sme aj "vyfasovali " ale vedeli sme za čo.
A mal som fantastického starého otca. Vedel snáď všetko. Upliesť kapce aj prútený kôš.Vyrobiť krosná, aj sud. Bol predsedom družstva, aj stolárom. Poznal sa s Mináčom, aj s Kraskom, písal do novín, písal poviedky, aj filmové scenáre. Bol chytený ako partizán, a dokázal ujsť zo zberného lágra. Bol presvedčeným komunistom,a skoro za to sedel.Nemal chybu,
A keď môjho otca zabila leukémia, bol som školák.Mal som 14. brat ešte o 3 menej. A vtedy mi môj starý otec povedal: Janko, a zabudni na boha, on to urobil už dávno.
