Moja predstava:
Mám v sebe dvoch gazdov. Jeden je šetrný, až lakomý, druhý rozšafný a bezstarostný.
Rád sa fest najem. Napchám sa až do plna, zvlášť sladkým, (keď mám peniaze,obedujem v cukrárni 6 -7 kúskov) alebo poriadne sýtym - segedín a 8 knedlí,
Vidí to ten šetrný a povie: Toho je! Bude z čoho odložiť do zásoby!
Ten rozšafný: Načo? Nemáme dosť? Odložiť trochu vitamínov, čo chýbajú, energiu na dva dni, a ostatné do odpadu!
- Ale čo keď o dva dni nebude?
- A už sa také stalo? Nie! Každý deň je toho toľko, že si môžme vyberať.
A po čase si aj ten šetrný uvedomí, že nemá význam odkladať, keď prísun je viac než štedrý.
Opačný prípad
Na raňajky celoznný chlebík, dve reďkovky, kefír.
Na obed to isté 2x
Na večeru nič.
Rozšafný sa zľakne : Veď zahynieme! Stiahnem niečo zo svalov aby sme prežili, a toto všetko odložiť! A keďže sa to zopakuje, stane sa aj z neho škrečok.
Vážim 62 kg/175cm , a mal som kolegu rovnakej konštrukcie s rovnakou chuťou na sladké. Kolegyňa doniesla zo svadby obrovskú krabicu zákuskov. Len sa bála, že sa pokazia, keďže chladnička odišla. Nestihli. Za dva dni bolo po nich, a to som mal normálny obed.
Je to tak. Chudí jedia viac ako tuční. Tí telo roky cvičili v šetrení, zatiaľ čo štíhli naučili svoje telo bezuzdne plýtvať.
Je to moja predstava, ale dostalo sa jej podpory v knihe: Lexikón populárnych omylov. heslo: Jedlo (autori: Walter Krämer - Gotz Trenkler)
