Narodil som sa do rodiny, kde sa nadovšetko cenilo vzdelanie, vedomosti, knihy.
Všetko, čo sa naučíš, sa ti aspoň raz v živote zíde. Nemali sme to na stene, ale počul som to X krát. A tak sme bývali v činžiaku, nikdy sme nemali auto, a nikdy sme neboli pri mori. Ale mal som prístup k niekoľko tisíc knihám. Nebol internet, ale nebolo veci, ktorú by som doma nedohľadal, ak ma niečo zaujalo.
Jeden kamarát si kúpil bicykel - gálusák a robil na ňom dlhé výlety. Nejako ma to neťahalo, aj keď bicekel by mi naši určite kúpili. Druhý bol večne s otcom v garáži, niečo tam rozoberali umazaní od oleja. Nebavilo ma to. Ďalší staval modely F1 v obrovskej mierke, mali pol metra. Iný staval vetrone, na to som nemal trpezlivosť. Zbierali všetko možné, a ja som začal zbierať vedomosti. Stalo sa to mojím jediným, a doživotným koníčkom, Je to lacná záľuba. Požičiate si knihu o konštrukcii astronomických teleskopov, užasnete nad ľudským dôvtipom, a ten úžas, aj tie konštrukcie si uložíte v hlave.
Čas bežal, oženil som, sa a narodila sa nám dcéra. Od mala ju to ťahalo ku knihám. Najradšej mala encyklopédiu o zvieratách. Do nekonečna pozerala obrázky, naučila sa názvy zvierat.Ešte nevedela povedať R, ale vedla ktorý vták na obrázku je bocian, a ktorý malabu. Povedal som jej, že znak pri papagájovi je písmeno P. Naučila sa sama veľké písmená, s malými som jej pomohol, a tak keď išla do prvej triedy, už si sama čítala rozprávky. Cez jej prvé prázdniny som mal na dovolenke knihu "Hobbit, aneb cesta tam, a zase spátky" Prečítala ju aj ona. Prvá kniha v cudzom jazyku. V škole mali angličtinu, ale ona pozerala pokémonov v nemčine, so slovníkom na kolenách. Očarili ju Japonské znaky, ktoré tam videla, a pod stromček si zaželala Japonský slovník. Fascinovali ju vedomosti, knihy, presne ako mňa. Prepadala z matematiky, presne ako ja. Žiadne zviera jej nieje odporné, rovnako ani mne. Keď som mal cez víkend službu v robote, išla so mnou, a vybrala z terária hada Zuzku (každý had mal meno), sadla si na šatni do kresla, čítala si, a Zuzka sa jej omotala okolo krku, a položila si hlavu na plece. Nech si pozerá obrázky, keď nevie čítať.
Nikdy nechcela zlatú retiazku, netúžila po zlatej medaile v hode mobilom.
Vychoval som z nej človeka s obrovskou túžbou po vedomostiach. Rovnako ako kamarát, ktorý sa večne vŕtal v aute, má dnes autoservis, v ktorom robia aj jeho synovia. Tak isto kamarát - cyklista. Jeho syn pretekal, a dnes má predajňu. S čím asi? Syn toho, ktorý lepil modely F1 je designér v Ikei.
Ak ste presvedšení, že svoje dieťa vychovávate tak, aby bolo čo najlepšie pripravené na život v tejto dobe, v tomto čase, v tejto spoločnosti, mýlite sa.
Robíte z neho len vlastnú kópiu.
Aj so všetkými chybami.
Aj keď si zvolí iné povolanie, budete to Vy. Váš spôsob rozmýšľania, reagovania, Váš pohľad na svet, Váš spôsob akým sa vyrovná s nepriazňou osudu. To všetko ste ho - aj keď nechtiac - naučili.
