Na dovolenke bolo 5 každý večer, a keď sa ostatné deti dozvedeli,že večer ujo rozpráva rozprávky chceli aj oni počuť . Boli sme 4 rodiny, deti od 3 do 10. Sedeli natlačené v jednej izbe a dcéra si zaželala : Strelec Andrej alebo choď tam, neviem kam,dones to, neviem čo. Počúvali, ani nemukli, a keď som povedal: Poď sem, nech ťa zjem a po tvojich kostiach poskáčem, normálne sa báli.
Odborník by vám určite vysvetlil, ako rozprávky zlepšia dieťaťu slovnú zásobu,ako sa mu do hlavy zakódujú praveké modely správania - že dobro víťazí nad zlom, že dať hladnej babke koláč sa vždy oplatí, že ani100 hlavý drak nieje nesmrteľný, že hnusná ropucha je v skutočnosi fantastická baba, len ju treba nájť pod hnusným obalom.
Ale podstatné je asi niečo iné, krásne opísané v rozpráve "Marivo "
Smútime, tešíme sa, nenávidíme a pritom sú to len slová.
SLOVO má obrovskú silu.
Zabudli sme na to.
Ale ona nezabudne, aj vďaka rozprávkam.
