Jedného zavretého v base.
Jedného jeho brata v tej istej base.
Jedného jeho sestru v inej base.
Jedného v detskom domove.
Jedného v inom domove.
Matka totiž hneď po pôrode ušla. Keďže takýchto matiek je akosi primnoho, a o malé Rómčatá nieje záujem, toto etnikum plní spoľahlivo detské domovy.
Jedno ťažko postihnuté dieťa v špeciálnom zariadení, z ktorého sa nikdy
nedostane, súc neschopné samostne existovať.
Následok incestu v poradí už v 4. generácii.
Jedno menej postihnuté, ktoré dokáže hovoriť, aj keď celkom nerozumie čo.
Brat toho prvého.
Jedno načisto blbé,
Brat toho prvého.
Jedno trochu menej blbé.
Sestra toho prvého.
Jedno degenerované, schopné ledva pomocnej školy.
Brat toho prvého.
Jednu jeho blbú manželku a zároveň sestru toho prvého.
Jedno ich spoločné dieťa. č1
Jedno ich spoločné dieťa. č2
Jedno ich spoločné dieťa. č3
Jedno ich spoločné dieťa. č4
Jedno ich spoločné dieťa č5
Jedného vypaseného a ovešaného zlatom, ktorý:
Nerobil, nerobí a nikdy robiť nebude! Čo otvorene priznáva.
Som rád, že je len jeden. Dvoch by som neuživil.
P.S.
Toto nieje fikcia, ale spomienka na detstvo. Oproti mojej starej mame bývala Rómka s 8mimi deťmi. Polovica z nich chodila do Ratkovej do pomocnej školy. Keď stará mama odchádzala bývať k synovi, bol som šiestak, a jedna z nich už bola tehotná. 14-násť ročná.
Od vtedy som tam bol iba raz. V celej osade žil už len jeden starší pár - nerómovia. Od nich viem, že ten najblbší si vzal Rómku, a majú spolu také múdre deti, že ich dávajú za vzor deťom v troch dedinách. Jeden syn študuje v Nemecku atómovú fyziku, jeden prednáša čosi v Anglicku, a dcéra je hudobníčka.
Nuž, zázraky sa dejú.
