
Rozpusti si vlasy
Hodvábne rebríky až k mojim nohám
„Óha!“
unisono zvolajú všetci estéti
razom pochopia
že bez tvojej krásy
ani slnko nesvieti
že farby boli vynájdené
na vyjadrenie tvojej pokožky
a geometria vznikla
kvôli krivkám tvojho tela
Dovoľ mi ťa premerať
(od záhlavia po peľasť)
a maľovať do nekonečna
tvoj úsmev
Svet bez neho o kilotony zdrsnie
a nie je žiaden náhradný žolík
namiesto teba
Ty, ktorá ma tak bolíš
ako íver zabodnutý
v boľavom prste...






