Obchod so zrnovou kukuricou medzi Slovenskom a Poľskom sa za posledné roky výrazne otočil. V roku 2020 Slovensko vyviezlo do Poľska približne 160,6-tisíca ton a doviezlo odtiaľ len 3,1-tisíca ton kukurice. V roku 2021 bol vývoz stále vyšší než dovoz: 62-tisíc ton oproti 22,4-tisíca ton. Od roku 2022 už prevažuje dovoz na Slovensko.
V roku 2022 sme z Poľska doviezli 111,7-tisíca ton a vyviezli tam 20,4-tisíca ton. V roku 2025 to bolo 61,9-tisíca ton dovozu oproti 5,5-tisíca ton vývozu. Za január až júl 2026 dosiahol dovoz 48,9-tisíca ton a vývoz 3,9-tisíca ton. Údaje za rok 2026 sú zatiaľ iba čiastočné.
Ide o kukuricu na zrno, nie o kukuricu zberanú na siláž alebo na zeleno.
Slovenské poľnohospodárstvo je na tenkom ľade
Zmena obchodných tokov prichádza v čase, keď sa mení aj slovenská úroda. Podľa definitívnych údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2020 urodilo približne 1,64 milióna ton kukurice na zrno a v roku 2021 približne 1,60 milióna ton. V roku 2022 úroda napokon klesla na 683,7-tisíca ton. Skorší odhad ŠÚ SR hovoril o približne 740-tisíc tonách. V roku 2023 úroda dosiahla približne 1,11 milióna ton, v roku 2024 približne 1,06 milióna ton a v roku 2025 približne 1,3 milióna ton. Na rok 2026 ŠÚ SR zatiaľ odhaduje 686-tisíc ton, približne 53 % vlaňajšieho výsledku. Ide o odhad, nie definitívne číslo.
Táto informácia preto nie je iba prehľadom obchodu s jednou plodinou. Ukazuje, aké zraniteľné môže byť pôdohospodárstvo, ktoré sa opiera o úzky okruh rastlinných komodít a ktorého výsledky výrazne ovplyvňujú počasie a ceny na trhu.
Za posledné dve desaťročia sa slovenská výroba posúvala k rastlinnej produkcii, najmä k obilninám a olejninám, zatiaľ čo význam živočíšnej výroby klesal. Analýza vývoja v rokoch 2004 až 2020 uvádza, že rastlinná produkcia začala prevyšovať živočíšnu po roku 2008. V sledovanom období rástla produkcia obilnín a olejnín, kým produkcia viacročných krmovín klesala. Výskum zároveň poukazuje na ústup časti plodín určených priamo na potravinárske využitie v prospech veľkoplošne pestovaných komodít.
Nejde o to prestať pestovať pšenicu, repku či kukuricu. Problém nastáva, keď poľnohospodárstvo stojí najmä na niekoľkých plodinách a ich úrode a cene na trhu. Sucho, prudký cenový zlom alebo kríza pri jednej z hlavných komodít potom môžu zasiahnuť veľkú časť sektora naraz.
Diverzifikácia chráni pôdu aj produkciu
Ak sa výroba zužuje na malý počet plodín a osevné postupy nedostatočne striedajú plodiny a chránia pôdu, rastie riziko erózie, úbytku organickej hmoty a zhoršovania pôdnej štruktúry a schopnosti zadržiavať vodu. Intenzívne postupy, zhutňovanie pôdy ťažkou technikou a monokultúry môžu poškodzovať aj pôdnu biodiverzitu.
V čase klimatickej zmeny je zdravá pôda, ktorá dokáže zadržať vodu, jedným zo základov odolnosti voči suchu aj prívalovým dažďom.
Diverzifikácia preto nie je iba ekonomická voľba. Striedanie plodín, pôdny pokryv, medziplodiny, krmoviny, ovocie, zelenina a primerane rozvinutá živočíšna výroba môžu pomáhať zlepšovať pôdnu štruktúru, zadržiavanie vody a stabilitu úrod. Európska environmentálna agentúra uvádza diverzifikáciu plodín a trvalý pôdny pokryv medzi postupmi, ktoré zvyšujú odolnosť poľnohospodárstva voči klimatickej zmene.
Potrebujeme diverzifikovať aj to, kto hospodári
Diverzifikovať musíme nielen produkciu, ale aj skladbu producentov. Slovensko potrebuje viac menších a stredných, najmä viacgeneračných fariem, ktoré budú pestovať ovocie, zeleninu a zemiaky, chovať zvieratá a svoju produkciu spracúvať na potraviny.
Potrebujeme silnejší domáci spracovateľský priemysel, aby slovenské suroviny nekončili iba ako komodita na vývoz, ale stávali sa základom potravín vyrobených na Slovensku. Nejde o zákaz vývozu. Ide o vyváženejšie poľnohospodárstvo, ktoré popri exporte zabezpečuje suroviny pre vlastné potravinárstvo, vytvára prácu v regiónoch a dáva priestor rôznym typom producentov.
Eurostat pri údajoch za rok 2023 zaznamenáva rast koncentrácie pôdy, úbytok menších fariem a nízky podiel fariem špecializovaných na záhradníctvo. Upozorňuje aj na nepriaznivú vekovú štruktúru farmárov. Ak nebudeme podporovať nástupníctvo a fungujúce rodinné farmy, podniky sa môžu ďalej koncentrovať alebo stať predmetom predaja. Rizikom je, že o budúcnosti produkcie na Slovensku budú čoraz viac rozhodovať vlastníci, ktorých prioritou nemusí byť domáca potravinová bezpečnosť.
Naším cieľom nemá byť proexportná komoditná krajina, ktorá vyváža základné suroviny, dováža potraviny s vyššou pridanou hodnotou a mení vidiek na nocľaháreň pre ľudí dochádzajúcich do miest. Potrebujeme živý vidiek, viacgeneračné farmy a spracovanie, ktoré vytvára hodnotu doma.
Dotácie majú slúžiť krajine a potravinovej bezpečnosti
Podpory z verejných a európskych zdrojov nemožno vnímať iba ako príjem vlastníkov veľkých poľnohospodárskych podnikov. Majú pomáhať spravovať krajinu, chrániť pôdu a vodu, udržiavať a rozvíjať produkciu, budovať potravinovú bezpečnosť a spracúvať slovenské suroviny doma.
Koncentrácia podpôr je mimoriadne vysoká. Podľa Európskej komisie získalo v roku 2023 na Slovensku 20 % najväčších prijímateľov 91 % priamych platieb. Výskum JRC založený na údajoch za rok 2021 zistil, že 20 % najväčších prijímateľov získalo 92 % podpôr SPP na úrovni fariem; pri konečných prijímateľoch — vlastníkoch — to bolo 89 %. Tieto údaje jasne ukazujú na nebezpečnú mieru koncentrácie slovenského poľnohospodárstva.
Podporu treba hodnotiť podľa toho, čo prináša Slovensku: viac vlastných potravín, domácich producentov a spracovateľských kapacít, rozvoj živočíšnej výroby a špeciálnych plodín a lepšiu ochranu pôdy. Ak sa systém podpôr sústreďuje najmä na finančnú stabilitu najväčších poberateľov, bez dostatočného prínosu pre tieto ciele, nenapĺňa potreby potravinovej bezpečnosti.
Takéto nastavenie považujem za šafárenie s cieľom dotačných titulov a ich devalváciu.
Je kukurica z Poľska naozaj poľská?
V štatistike obchodu v rámci EÚ „dovoz z Poľska“ označuje krajinu odoslania zásielky, nie nevyhnutne krajinu, kde bolo zrno vypestované. Z týchto údajov preto nevieme spoľahlivo určiť, aký podiel kukurice bol poľského a aký prípadne ukrajinského pôvodu. Na to sú potrebné údaje o pôvode konkrétneho zrna.
Slovensko kukuricu do Poľska stále vyváža, ale v oveľa menších objemoch než v roku 2020. Či sa slovenský vývoz opäť zvýši, bude závisieť od úrody, cien, kvality, dopravy a odbytu. Dlhodobým cieľom však musí byť pestrejšia výroba, viac domácich spracovateľských kapacít a poľnohospodárstvo odolnejšie voči suchu, cenovým otrasom aj krízam na trhu.

Poznámka k tabuľke: Úroda v rokoch 2020–2025 vychádza z údajov ŠÚ SR; údaj za rok 2025 je zverejnený zaokrúhlene. Rok 2026 predstavuje odhad úrody a čiastočný obchodný údaj za január až júl. Percentá porovnávajú dovoz alebo vývoz s domácou úrodou — nejde o podiel na slovenskej spotrebe.
MVDr. Jaroslav Karahuta - bývalý poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.







