Suverenitu krajiny sme predali za lacné hovädzie a kuracie mäso a cukor z Brazílie.
Viac ako 2 roky po vymenovaní súčasnej vlády Slovenskej republiky je asi najviac preferovaným slovom v rétorike premiéra Róberta Fica, ale aj ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča slovo SUVERENITA.
Suverenita nielen v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany, ale aj v oblasti poľnohospodárskej produkcie a hlavne v oblasti produkcie potravín, potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti štátu.
Udalosti posledných dní však potvrdili, že všetky tie silné politické vyhlásenia o národnej suverenite nemajú praktický žiadnu hodnotu. A ak áno, tak je to iba úroveň nenaplnených predvolebných sľubov predstaviteľov súčasnej vládnej koalície o lacných potravinách, lacných cenách energií, pokoji a hospodárskom raste.
Ešte pre niekoľkými dňami sme mohli sledovať horlivé vyhlásenia ministra Takáča o podpore bruselských štrajkov.
Smutné, ale súčasne aj tragikomické na celom statuse ministra Takáča o podpore protestov bolo to, že hlavnou témou bruselského protestu 18. 12. 2025 nebolo stropovanie dotácii, ako to prezentoval minister slovenským médiám, ale zásadný nesúhlas európskych farmárov s podpisom dohody so združením Mercosur ( Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj). Až druhou v poradí bola téma financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2028, pretože stále nie je jasný model a viac konkrétnosti sa dozvieme až koncom tohto roku.
Minister Takáč mení svoj postoj k dohode Mercosur.
Od bruselských štrajkov neprešli ani 3 týždne a minister Takáč rýchlo ruší to, čo podporoval a podporuje to, čo rušil. ( nepripomína Vám to vyhlásenie kráľa "Půlnočního království" z rozprávky o Pyšnej princeznej – „Odvolávám, co jsem odvolal, slibuji, co jsem slíbil“ ?)
Podpora štrajkujúcich farmárov sa narýchlo mení na podporu dohody EÚ - Mercosur.
Naoko chaotické chovanie ministra Takáča však splnilo svoj politický cieľ, ktorým bolo prenesenie svojej zodpovednosti a zodpovednosti vlády SR za uzavretie dohody EÚ – Mercosur zo Slovenska na Brusel.
Vzhľadom k tomu, že dohode Mercosur nevenovala pozornosť ani jedna zo slovenských televízii a v ostatných médiách bola zverejnená iba stručná tlačová správa, zodpovednosť a vina za všetky negatívne procesy, ktoré sa spustia po podpise dohody, padnú v očiach našich farmárov na hlavu EÚ a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. Zaujímavá je pritom skutočnosť, že asi najvýznamnejšou osobou pri rokovaní bol slovenský eurokomisár a nominant strany SMER SD Maroš Šefčovič. No vzhľadom k tomu, že pred nami sú 2 volebné roky, bolo lepšie neprezentovať túto skutočnosť pred slovenskými médiami, aby nepoškodili strane SMER v tohoročných komunálnych, ako aj v parlamentných voľbách v roku 2027, ale hlavne, aby sa ešte viac nenarušila veľmi krehká stabilita vládnej koalície.
Medzi slovenskými poľnohospodármi sa tak podarilo rozšíriť naratív, že za všetko je zodpovedná EÚ, pričom pravda je taká, že samotný podpis dohody musia odobriť všetky štáty kvalifikovanou väčšinou. Pravda je taká, že Slovensko dalo jednoznačný súhlas s podpisom dohody Mercosur a tým prevzalo na seba aj zodpovednosť za dopady na potravinovú bezpečnosť nielen Slovenskej republiky, ale aj celej EÚ a za budúcnosť nášho ako aj európskeho vidieka.
Proti podpisu dohody boli štáty : Poľsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko a Rakúsko.
Slovenskí farmári pritom očakávali od premiéra Fica, že zaujme rovnaký postoj pri odsúhlasovaní dohody so štátmi Mercosur ako pri dohode s Ukrajinou, kde 20. 2. 2024 prehlásil : „ Dávam jasný pokyn našim zástupcom, ktorí budú zajtra v mene SR hlasovať. Ak neprejdú naše pripomienky chrániace slovenských poľnohospodárov, nemôžeme návrh EK podporiť “ !
EÚ a Mercosur podpíšu obchodnú dohodu 17. januára v Paraguaji.
Aké sú najväčšie rizika dohody Mercosur pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a slovenských spotrebiteľov ?
Priame rizika pre slovenský sektor poľnohospodárstva neprídu deň po podpise zmluvy, ale z hľadiska budúcnosti pôdohospodárstva, potravinárstva, rozvoja a krajinotvorby vidieka budú mať zasadne negatívny dopad a dnes ani netušíme, čo sa udeje v sektore pôdohospodárstva v najbližších rokoch.
Pravdepodobne asi najskôr pocítia negatívne dopady dohody naši hydinári a producenti cukru, ale ten najväčší dopad bude citeľný u našich chovateľov hovädzieho dobytka a najviac ohrozená je naša doteraz najstabilnejšia mliečna vertikála.
Argumenty, ktoré by mali znepokojovať našu verejnosť po podpise dohody EÚ - MERCOSUR:
Argumenty pre spotrebiteľov (Zdravie a kvalita)
Dvojitý meter na pesticídy: V krajinách Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj) sa bežne používajú pesticídy a herbicídy, ktoré sú v EÚ zakázané pre ich toxicitu a karcinogénne účinky. Paradoxom je skutočnosť, že až 40% pesticídov používaných v Brazílii sa vyrábajú v EÚ a hlavne v Nemecku, aj keď ich aplikácia v EÚ je zakázaná. Krajiny MERCOSUR nemajú spoločné harmonizované MRL (maximálna prípustná hladina rezíduí pesticídov) pre všetky pesticídy a produkty - každý štát si spravuje svoje vlastné normy. Limity u niektorých pesticídov sú dokonca 10 – 400 x vyššie ako v EÚ.
Hormóny a antibiotiká: Latinskoamerické veľkochovy využívajú rastové hormóny a antibiotiká ako stimulátory rastu, čo je u slovenských chovateľov prísne zakázané. Podobne ako u pesticídov, ani antibiotiká nemajú v krajinách Mercosur spoločný záväzný rámec na obsah rezíduí a sú podstatne menej kontrolované ako v EÚ.
Nekontrolovateľný reťazec: Pri dovoze cez polovicu zemegule je vysledovateľnosť pôvodu mäsa a plodín prakticky nemožná. Riskujeme potravinové škandály (napr. kauzy s pokazeným brazílskym mäsom z roku 2017).
Strata čerstvosti: Potraviny, ktoré cestujú tisíce kilometrov, musia byť ošetrené, aby vydržali transport, zatiaľ čo lokálna produkcia sa dostáva na stôl čerstvá.
2. Argumenty pre farmárov (Ekonomická likvidácia)
Nekalá konkurencia: Slovenský farmár nedokáže cenovo konkurovať brazílskemu agrobarónovi, ktorý nemusí platiť za prísne chovateľské a ekologické normy, welfare zvierat ani férové mzdy.
Likvidácia živočíšnej výroby: Prílev lacného hovädzieho a hydinového mäsa zlikviduje posledné zvyšky slovenských chovov, čo povedie k ďalšiemu vyľudňovaniu vidieka. Až 80% nášho hovädzieho dobytka sa neporáža a nespracováva v našich potravinárskych podnikoch, ale sa vyváža v živom do zahraničia. Obmedzenie vývozu teliat, jalovíc, kráv a býkov do zahraničia vážne naruší ekonomiku chovu hovädzieho dobytka a spôsobí kapacitné problémy u chovateľov. Chovatelia nebudú mať kam predávať svoj dobytok. Slovenským hydinárom okrem ukrajinských dodávateľov bude silne konkurovať import lacného hydinového mäsa z Južnej Ameriky. Rizikom pre EÚ trh je aj predaj prebytkov hovädzieho mäsa z latinskej Ameriky do EÚ a na ďalšie trhy, kde predávajú naši chovatelia hovädzí dobytok z dôvodu zavedenia limitov a vysokých colných poplatkov zo strany Číny. Náš dobytok, aj keď je kvalitný, nebude cenovo konkurencieschopný. Predaj pod cenu spôsobí likvidáciu našich chovov.
Zánik rodinných fariem: Dohoda nahráva obrovským nadnárodným korporáciám, zatiaľ čo malí a strední lokálni producenti nebudú schopní udržať výrobné náklady. Veľkí „družstevníci“ a finančné skupiny zmenia svoju produkčnú štruktúru orientovanú iba na 4 základné rastlinné komodity a živočíšna produkcia sa stane príťažou, ktorú zlikvidujú. Menšie rodinné farmy bez predaja dobytka neprežijú.
Spracovateľom cukrovej repy a producentom cukru pribudne ďalší konkurent v podobe lacného trstinového cukru.
3. Argumenty pre politikov (Suverenita a bezpečnosť)
Zrada národných záujmov: Hlasovanie za Mercosur je v priamom rozpore s proklamovanou politikou „potravinovej suverenity“. Je to dobrovoľné odovzdanie strategického sektora do rúk cudzích mocností.
Geopolitická zraniteľnosť: Ak zničíme vlastných producentov, budeme v čase globálnych kríz (vojny, pandémie) úplne odkázaní na to, či nám niekto jedlo predá, dovezie a za akú cenu.
Environmentálne pokrytectvo: Európska únia vyžaduje od našich farmárov dodržiavanie „Green Deal“, ekoschém a ďalších environmentálnych opatrení, ale zároveň podporuje dovoz produktov, kvôli ktorým sa v Brazílii vypaľujú dažďové pralesy. Toto je čistý enviro - populizmus.
Krajina, ktorá stráca schopnosť produkovať vlastné potraviny, prichádza o svoju suverenitu a stáva sa kolóniou.
Nedovoľme, aby naše polia pustli, kým regály budú plniť tovary z druhého konca sveta. Vráťme sa k poctivej domácej výrobe – zaistíme si tak nielen plné stoly, ale predovšetkým našu suverenitu a našu slobodu.
Suverenita v dnešnom ponímaní nemusí znamenať „všetko si vyrobiť sám“, ale skôr „mať diverzifikované zdroje a silnú vlastnú základňu“, aby nás výpadok jedného dodávateľa nepoložil na kolená.
V súčasnom nestabilnom svete, hroziacich globálnych kríz a nepokojov sa prehlbuje význam potravinovej bezpečnosti, pretože :
Potraviny môžu byť zbraň: Štát, ktorý je na 80 % závislý od dovozu, môže byť v prípade konfliktu alebo uzavretia hraníc vydieraný bez jediného výstrelu.
Stratíme know-how: Ak zanikne domáca produkcia, zanikajú aj vedomosti o pôde a chove. Obnova sebestačnosti potom trvá generácie, nie roky.
Politický odkaz slovenským voličom pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami :
· Politici, ktorí pred voľbami sľubovali ochranu, rozvoj a podporu slovenského poľnohospodárstva, dnes v tichosti schvaľujú likvidáciu slovenského vidieka v prospech priemyselných lobistov (výmena potravín za vývoz automobilov). Majte otvorené oči a počúvajte, čo Vám politici sľubujú pred voľbami a ako plnia svoje sľuby.
· Potravinová bezpečnosť je národná bezpečnosť: Bez vlastných polí a bez vlastných potravín nie sme štátom, ale len kolóniou a odbytiskom pre tovary, ktoré by sa možno inde nepredali.
A ak Vás niekto presviedča, že na ochranu nášho trhu a trhu EÚ budú postačovať limity pre dovoz z Južnej Ameriky, neverte im. Dohoda sa podpisuje preto, aby sa predávalo viac priemyselných tovarov a áut do Južnej Ameriky a nie preto, aby sa dovážalo menej potravín. Zastavenie vývozu potravín do EÚ by znamenalo okamžité zastavenie vývozu priemyselných výrobkov a chemických prípravkov na juhoamerický trh a preto sa tá dohoda predsa nerobí. Na to stačí jednoduché zvýšenie colných sadzieb.
Dohodou EÚ – Mercosur sa podpora globálnej produkcie potravín nekončí.
Predstavitelia Európskej komisie na čele so slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom pripravujú ďalšie veľké obchodné dohody. Najväčšou prioritou pre rok 2026 by mal byť podpis dohody s Indiou. Následne sa komisia sústredí na „partnerov z Ázie a Tichomoria“. Pokračovať sa bude aj v rokovaní s Austráliou, avšak v rebríčku priorít sú pred ňou Thajsko, Filipíny či Indonézia.
Rokovania s Austráliou sú dlhodobo zaseknuté na prístupe austrálskeho hovädzieho mäsa, cukru a ovčieho mäsa na trh EÚ. Európski poľnohospodári (najmä po protestoch proti Mercosuru) vyvíjajú obrovský tlak, aby EÚ v tejto oblasti viac neustupovala.
Maroš Šefčovič a Európska komisia preto musia pri dohadovaní nových zmlúv balansovať medzi ekonomickými ziskami z exportu a ochranou európskych farmárov pred lacnejším dovozom potravín a poľnohospodárskych surovín.
Otázka potravinovej bezpečnosti EÚ a ochrana lokálnej produkcie potravín sa tak stáva najvyššou prioritou pre udržanie jednoty a stability spoločného európskeho priestoru.
Otázky na záver :
Prečo sa k tak závažnej dohode nevyjadril ani jeden zo zástupcov politických strán, ktorí sa roky prezentujú ako najväčší ochrancovia záujmov slovenských poľnohospodárov a slovenského vidieka? Nie je to znakom farizejstva ?
Prečo sa k tak závažnej dohode nevyjadril hlavný veterinárny lekár a ani hlavný hygienik, ktorí nesú priamu zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín? Budú mať dostatok peňazí v rozpočte na zisťovanie zostatkov rezíduí pesticídov a antibiotík v dovážaných potravinách? A vedia aspoň to, aké rezíduá budú hľadať v dovážaných produktoch ?
MVDr. Jaroslav Karahuta - bývalý poslanec a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
