“expedícia” Keňa 2004 - časť IV.

night live a „divoké“ párty keďže väčšinu hostí tvorili dôchodcovia alebo staršie ročníky, zábavu sme si viac menej vymýšľali sami. no párkrát ma Zuzka dotiahla aj na hotelovú tancovačku. na parket už nie :o)))

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

celé to prípomínalo naše dedinské zábavy. bavili sa snáď iba dve nemecké motovidlá, ktoré sa miestni gigolovia snažili naučiť tancovať nejaký španielsky tanec. neúspešne :o)))
"zlatým kultúrnym klincom“ bolo vystúpenie akejsi rakúskej rockovej skupiny. týchto dvoch starších pánov som prvýkrát videl vo Schwechate na letisku. boli oblečení ako hlavný hrdina filmu Krokodíl Dundee. keď som zbadal ich plagát pri jedálni, začal som tušiť, ktorá bije.
v jedálni im odsunuli pár stolov a na toto „pódium“ natlačili asi desať vysokých černochov, ktorí mali byť akože Masajovia. a potom to prišlo. rakúsky Karol Duchoň nám cez playback išiel rozdať svoje srdce. „Masajovia“ skákali a s nimi aj rakúske dôchodkyne. čakal som len na to, kedy vzduchom preletí nejaká podprsenka alebo vlhké bombarďáky.
so Zuzkou sme zhodnotili, že bude lepšie keď si pôjdeme zaplávať. a tak sme si dali po nemastnom, neslanom koncerte aspoň slaný kúpeľ. vonku bolo príjemne. sedeli sme na balkóne a dopíjali posledné zvyšky becherovky. vtedy som si spomenul, že som si zo Slovenska dotiahol aj vodotesnú baterku. tak som zobral plutvy, masku, baterku a vyrazil. lenže bol odliv a predo mnou asi päťsto metrov plytčiny. prd som videl a stále som padal do jám, ktoré som cez deň elegantne obchádzal. baterku som si šetril na šnorchlovanie :o)))
po dvatsiatich minutách potácania a zakopávania som mal sto chutí to vzdať. aj keď som už došiel do hlbšej vody, po pár metroch bola zase plytčina. s plutvami sa nekráča ktovieako pohodlne, musel som ich asi trikrát dať dole. keď som konečne mohol voľne plávať, nasmeroval som to na otvorené more a oprel sa do plutiev. plával som asi desať minút a keď som zodvihol hlavu, zistil som, že plávam presne opačným smerom. plával som k hotelu :o)) prvýkrát som to bral v pohode, no potom sa mi to stalo ešte dvakrát. v ten večer môj vnútorný kompas totálne zblbol. nič extra som v ten večer nevidel. zopár ospalých rýb a pár minimurén. tak som sa po hodinovom trápení vydal na cesu späť. ale tréning na zvládanie strachu to bol dobrý :o)))).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

charita, solidarita and the end

tie dva týždne neubehli ani príliš rýchlo, no určite som sa tam nenudil. vlastne raz áno. to sme boli na malom výlete loďou, ktorý organizoval hotel. takmer celú cestu som prespal, pretože to bola nuda. plavili sme sa a „obdivovali“ honosné rezidencie cudzincov.
nadišiel posledný deň. nasadli sme do pripravených autobusov a vyrazili na letisko. znova sme prechádzali cez chudobné predmestie Mombasy a presne na tento moment čakala jedna charizmatická rakúšanka. vytiahla z igelitky sladkosti a začala nimi bobmardovať náhodných chodcov. atakovala ich želatýnovými cukríkmi Gummy Bears a napolitánkami . už som videl tie palcové titulky v lokálnom bulvárnom plátku. “školák zasiahnnutý do hlavy kakaovými napolitánkami Manner hospitalizovaný s ťazkým otrasom mozgu“. keď takto nakŕmila všetky hladné krky v Afrike, s výrazom novej matky Terezy, sa pohodlne rozvalila do sedadla.
do letištnej haly sa nahrnulo stádo drevených žiráf a opálených turistov. pri vážení batožiny sme zistili, že darčeky pre blízkych vážia viac než sme predpokladali. tak som si obliekol na tričko jesennú vetrovku a pod pazuchu strčil dvojlitrovú fľašu vody. pod stanovený limit sme sa síce nedostali, no zamestnankyňa Afican Safari Aerolines kývla rukou. „fajn. aspoň nemusím na seba navliekať tie bavlnené svetre.“ ešte nás čakalo jedno medzipristátie vo Švajčiarsku a potom už len autobus zo Schwechatu do Bratislavy.

SkryťVypnúť reklamu

Keňa a určite aj iné krajiny čierneho kontinentu stoja za to, aby sme ich navšívili a uvedomili si, aké vzácne je, že sme sa narodili práve do strednej Európy. žijeme v oveľa lepších podmienkach i možností ďaleko viac máme. no napriek tomu častokrát nie sme spokojní. Keňa je krásna a všetkým vám ju vrelo odporúčam a ešte vám želám kopec skvelých zážitkov na vašich cestách.

Jumbo Slovensko a do skorého videnia Afrika.

Jaro Kráľ

Jaro Kráľ

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rád spoznávam, cestujem a trošku potápam. zaujímam sa o Buddhizmus Diamantovej cesty.ale inak obyčajný chalan, nesmelý a tichý :oP :o))))) Zoznam autorových rubrík:  Cestovanie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu