Na hodinkách som si pridal jednu hodinu a vystúpil do tropického vlhka, nad ktorým vyseli mraky ako ukazovák mojej mamy, keď som domov doniesol poznámku. A veruže to nebolo zriedka. Ponuky mafrendov som odkýval a vyrazil hľadať niečo ako MHD. V Jakarte sa mi tento spôsob prepravy zapáčil, takže som bol rozhodnutý cestovať rovnako ako domáci. Po pár sto metroch som naskočil do modrého mikrobusu, volajú ich Bemo alebo Microlet, a zabral hneď dve miesta, za ktoré som musel aj zaplatiť. No osemdesiastlitrový ruksak by som pod to sedadlo určite nenapchal. Z Manada som mal namierené na ostrov Bunaken, okolo ktorého sa tiahne pás koralových záhrad. Vraj patrí medzi tie lepšie lokality na potápanie. Bunaken bol prvý cieľ mojej cesty, ktorý som si naplánoval už v kaviarni kníhkupectva Panta Rhei, kde som si čítal sprievodcu od Lonely Planet. Loď alebo skôr čln mal odplávať až za tri hodiny, tak som sa rozhodol nájsť internet a dať o sebe vedieť.
S veľkým ruksakom na chrbte a malým na hrudi som sa predieral uličkami asi ako Robocop predajňou porcelánu. Cesty boli plné áut a chodníky stolov so všakovakým tovarom. Po hodine a pol motania sa som konečne našiel poštu, kde spojenie so svetom bolo, no príšerne pomalé. Stihol som si prečítať tri maily, na jeden odpovedať a už som musel "utekať" späť do prístavu.
Na lodi som sa zoznámil s Izmailom. Predtým pracoval ako inštruktor potápania v jednom z "hotelov". Nepôsobil ako mafrend, takže som nešpekuloval a nechal sa viesť. Ubytovanie na ostrove som zajednané nemal a unavený som bol tak, že by som prespal aj na pláži. Bungalov mal presne to, čo som potreboval. Posteľ a mandy. Teda "kúpeľňu" ak sa dá jedna plastová kaďa a naberačka tak nazvať. No po dni, keď je človek do nitky prepotený, niet väčšej slasti ako osvieženie chladnou vodou z tejto kade. Veľkú radosť mi urobila aj záchodová misa. Pochybujem, že v islamskch krajinách niekto číta na záchode noviny, nebodaj knihy. A ak áno, poznáte týchto knihomoľov nie podľa červeného kruhu na zadku, ale podľa toho, že majú nohy ako zápasníci Sumo. Po "kúpeli" som sa zoznámil som svojimi novými spolubývajúcimi, pavúčikom Edom (cca 12 cm), švábom Fredom (cca 8 cm - to čo ukoristil, je kúsok BeBe keksu od Opavie :o))) a padol do postele. Narátal som asi tri a pol ovce a spal až do večere.
