Sulawesi, Indonézia 2006 - časť IV.

Bunaken-Manado-Batu Putih Týždeň na ostrove Bunaken ubehol ako voda. Zbalil som výstroj, rozdal čokolády Figaro kuchárkam, ktoré mi s láskou varili a vyrazil do tropických pralesov :o))).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu


Na lodi na hlavný ostrov Sulawesi som opäť stretol Ismaila. V infocentre v Manade, kde pracuje, som si potom mohol odložiť potápačskú výstroj, čo znamenalo odľahčenie asi o 13kg. Dosť mi tým pomohli.

Indonézania sú neuveriteľne skladní. Na loď, ktorej kapacita bola 25 miest na sedenie a 20 na státie, sa bez histérie a zlostného zazerania nalodilo asi 70 ľudí, 200kg obilia, jedna motorka a koza.
Deti šli do škôl, dospelí do práce. Dôchodcovia možno za lekármi, no zopár dôchodkýň šlo na sto prercent na maškarný ples. Len neviem prečo je práve smrtka taká oblúbená maska. Zase si napatlali na tváre biely púder. Asi to bude nejaká spoločenská hra "Na strašidlá".
V Manade som nasadol na "diaľkovú" linku smer Tangkoko. Viac som nevedel, no ani nebolo treba. Pohli sme sa až keď boli všetky miesta obsadené. Ja som mal hodinky, oni mali čas. Vyložili ma v akejsi dedinke na trhovisku a ešte mi dohodli "lokálny" spoj do dedinky Batu Putih. Bola to dodávka už spolovice naložená ryžou a inou zeleninou. Ako pribúdalo záujemcov o odvoz, chlapík pridával na korbu dosky na sedenie. Mamina vedľa mňa ma tľapkala po kolene, prirovnávala svoju čokoládovú nohu k mojej chlpatej, bielej a so susedou sa na tom zabávala. Jediný, kto okrem mňa na korbe vedel po anglicky, bola jedna mladá žaba, ktorá mi potom tlmočila otázky ostatných. Maminu vedľa mňa napríklad zaujímalo či som single. Po mojom yes si popravila obrovskú podprsenku a povedala niečo v zmysle "že ona sa o mňa ujme". Som si domyslel z jej upretých hnedých očí. Úžasne sa na tom bavili. Niektoré maminy skoro povypadávali z auta. Mne pri predstave jej obrovského horúceho objatia do smiechu nebolo. Snažil som sa netváriť ako idiot. No moc mi to asi nešlo.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestovanie na korbe je fajn spôsob prepravy, najmä v trópoch. Mal som neobmedzený výhľad. Vietor na chladil, takže som si nepripadal taký spotený a smradľavý. Dedinka Batu Putih je niečo ako vstupná brána do Národného parku Tangkoko. Ubytoval som sa v Tarsius homestay. Patrí Jenlymu, ktorý je zároveň i sprievodcom. A skutočne dobrým.
Na prvé, večerné safari som však musel s manažérom susedného rezortu, s Fanom. Jenly bol na akomsi služobnom stretnutí. Nočná džungla je plná nástrah a nebezpečenstiev. Jasne, že je. Veď som videl všetky diely Indiana Jones. Nožík na prežitie, vysoké topánky a niečo na pitie som mal. Fan prišiel v šlapkách s dvoma baterkami. Už nám chýbal len slnečník a piknikový kôš a mohli sme ísť na pláž. Krútil som očami, no v duchu som si vravel, že snáď motyka vystrelí. Tarsius je najmenší primát na Zemi. Meria asi 13 centimetrov, jeho chvost asi 20. Má nádherné veľké oči a na tvári srdiečko. Rodina asi siedmych opičiek obýva jeden strom. A my sme ten strom našli a ani sme neblúdili. Je to ademický druh, takže žije len na ostrove Sulawesi. Cestou späť sme mali šťastie na ďalší ademický druh. Malú sulaweskú sovu.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu


Fan bol so sebou nadmieru spokojný. Niekoľkokrát mi opakoval, že on to tým turistom vravel, že tie zvieratá tu určite niekde sú. Ako bonus mi ukázal ešte dve Tarantuly. Z večera bola noc and Mission was comleted.

Jaro Kráľ

Jaro Kráľ

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rád spoznávam, cestujem a trošku potápam. zaujímam sa o Buddhizmus Diamantovej cesty.ale inak obyčajný chalan, nesmelý a tichý :oP :o))))) Zoznam autorových rubrík:  Cestovanie

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu