Keď sa povie „Slováci vo svete“, väčšinou si predstavíme ľudí, ktorí sa odsťahovali do zahraničia, vybudovali si tam kariéru a našli nový domov. Dnešná časť našej série však bude trochu iná.
Nebude o ľuďoch, ktorí si vybrali jednu krajinu. Bude o tých, ktorí si za svoj domov zvolili cestu.
Cestovanie pre nich nie je iba niekoľko dní pri mori, fotografia pred známou pamiatkou alebo zoznam miest, ktoré si možno odškrtnúť na mape. Stalo sa ich povolaním, tvorbou, spôsobom života a v niektorých prípadoch aj poslaním.
Svet nám približujú cez knihy, dokumentárne filmy, reportáže, fotografie či osobné rozprávanie. Vďaka nim sa môžeme pozrieť do miest, kam sa väčšina z nás pravdepodobne nikdy nedostane. A často nám ukazujú nielen krásu vzdialených krajín, ale aj život ľudí, ktorých by sme inak nikdy nespoznali.
Vybral som päť slovenských cestovateľov a cestovateliek, z ktorých každý objavuje svet úplne iným spôsobom.
1. Martin Navrátil – od Hodvábnej cesty až na Južný pól
Martin Navrátil patrí medzi najznámejších slovenských cestovateľov. Vyštudoval históriu, cestovaniu sa venuje od roku 1997 a ako profesionálny sprievodca začal pôsobiť v roku 2000.
Jeho meno sa spája predovšetkým s cestami do miest, ktoré sa zvyčajne nenachádzajú na prvej strane dovolenkových katalógov. Absolvoval slovenské prvoexpedície cez africké Kongo, zimnú Čukotku či po Hodvábnej ceste z Benátok až do Pekingu. V roku 2015 založil cestovateľský projekt Travelistan a svoje skúsenosti začal ešte intenzívnejšie odovzdávať ďalším ľuďom.
Jedna z jeho najnáročnejších ciest sa odohrala na prelome rokov 2022 a 2023. Ako prvý Slovák prešiel po vlastných od pobrežia Antarktídy až na Južný pól. Trasa merala približne 1 047 kilometrov a členovia trojčlenného tímu za sebou ťahali sane vážiace viac než sto kilogramov.
Takáto cesta už nie je iba romantickým dobrodružstvom. Je skúškou fyzickej pripravenosti, psychickej odolnosti, disciplíny a schopnosti fungovať v prostredí, kde sa aj malá chyba môže rýchlo zmeniť na veľký problém. Navrátil celú expedíciu neskôr spracoval aj v jednej z častí svojej knižnej série Okolo sveta.
Jeho príbeh ukazuje, že cestovanie nemusí znamenať iba presun z jednej krajiny do druhej. Niekedy je to cesta k hranici vlastných možností.
A keď človek dôjde až na Južný pól, zrejme už nemôže povedať, že mu došli nápady na výlet.
2. Marek Slobodník – keď na veľké dobrodružstvo stačí malý Pionier
Niektorí cestovatelia vyrážajú do sveta na terénnych vozidlách vybavených najmodernejšou technikou. Marek Slobodník ukázal, že sa to dá aj úplne inak.
Spolu so štyrmi ďalšími Slovákmi sa vydal naprieč Afrikou na motocykloch Jawa Pionier. Na strojoch, ktoré si väčšina ľudí spája skôr s cestou do susednej dediny než s prechodom afrického kontinentu.
Päťčlenná výprava strávila na cestách päť mesiacov a prešla približne 15-tisíc kilometrov. Čakali ich sudánske púšte, problémy s palivom, vysoké etiópske hory, návšteva veľkého afrického slumu, pláže Mozambiku, technické poruchy aj boj s maláriou.
Zo zážitkov vznikol dokumentárny film Afrika na Pionieri, pri ktorom bol Marek Slobodník režisérom, scenáristom aj jedným z hlavných účastníkov. Slovenský filmový ústav ho označuje za prvé slovenské motorkárske road movie.
Na tomto príbehu je fascinujúce, že jeho sila nevychádza iba z exotického prostredia. Je v ňom aj niečo typicky naše.
Schopnosť improvizovať, opravovať veci za pochodu, premeniť poruchu na príhodu a pokračovať ďalej, hoci by rozumnejší človek možno už dávno zavolal odťahovú službu.
Slobodníkove cesty pripomínajú, že dobrodružstvo nie je vždy otázkou veľkého rozpočtu. Často je to skôr kombinácia odvahy, tvrdohlavosti, dobrých priateľov a presvedčenia, že aj Pionier raz musí dôjsť do cieľa.
3. Ivana Grešlíková – desaťkilový batoh a jednosmerná letenka
Príbeh Ivany Grešlíkovej sa nezačal drahou expedíciou ani veľkým tímom. Začal rozhodnutím zmeniť svoj život.
Prestala fajčiť, piť alkohol, začala šetriť a po roku úsporného režimu dala výpoveď v materskej škole. Následne si kúpila jednosmernú letenku do Bangkoku.
Od roku 2013 cestuje po svete minimalisticky. Jej majetok na cestách sa podľa vlastných slov zmestil do približne desaťkilového batoha. Namiesto rýchleho presúvania medzi turistickými atrakciami sa zameriava na pomalšie cestovanie, miestnu kultúru, každodenný život a praktické spôsoby, ako možno vo svete dlhodobo fungovať.
Vo svojom blogu radí, ako cestovať bez cestovnej kancelárie, ako si počas ciest zarobiť alebo ako využiť house sitting – bývanie v cudzom dome výmenou za starostlivosť o nehnuteľnosť či zvieratá.
Svoje zážitky spracovala aj v multimediálnej knihe U vás zjem všetko. Na 256 stranách približuje príbehy zo siedmich krajín a text dopĺňajú QR kódy s krátkymi videami.
Grešlíkovej cestovanie nestojí na rekordoch ani na počte pečiatok v pase. Je skôr dôkazom, že odchod do sveta môže byť aj cestou k jednoduchšiemu spôsobu života.
Keď človek vlastní iba to, čo unesie na chrbte, začne si pravdepodobne oveľa dôkladnejšie vyberať, čo skutočne potrebuje. A neplatí to iba o veciach.
4. Jana Čavojská – cestovanie, ktoré sa pozerá ľuďom do očí
Jana Čavojská je reportérka a fotografka ktorú úpne subjektívne obdivujem. Jej cesty však často nevedú na miesta, kam ľudia prichádzajú oddychovať.
Za svojimi reportážami precestovala takmer osemdesiat krajín vrátane Južného Sudánu, Haiti, Rwandy, Venezuely, Iraku a Libanonu. Venuje sa predovšetkým ľuďom v komplikovaných životných situáciách, migrácii, utečencom a téme straty domova.
Od začiatku vojny na Ukrajine tam cestuje nielen ako reportérka, ale spolu s občianskym združením Nezlomní pomáha aj civilistom a obrancom krajiny.
Je autorkou reportážnych kníh Dunaj – Rieka príbehov a Humans: 30 tvárí lepšieho Slovenska. Spolupracovala tiež na dokumentárnom filme danubeStory, ktorý rozpráva príbehy ľudí žijúcich na brehoch Dunaja.
Jej práca nám pripomína, že cesta do vzdialenej krajiny ešte automaticky neznamená, že sme ju naozaj spoznali.
Môžeme vidieť hlavné mesto, navštíviť pamiatky a ochutnať miestne jedlo. No skutočný obraz krajiny sa často ukrýva v príbehoch obyčajných ľudí. V ich radostiach, obavách, spomienkach a v tom, ako prežívajú udalosti, ktoré my sledujeme iba ako krátku správu v televízii.
Jana Čavojská necestuje iba preto, aby svet fotografovala. Cestuje, aby sa pri ľuďoch zastavila, vypočula ich a pomohla ich príbehom prekročiť hranice.
5. Ľuboš Fellner – zo sveta vytvoril životný projekt
Ľuboš Fellner vyštudoval medicínu, no po páde železnej opony začal objavovať svet, ktorý bol pre jeho generáciu dovtedy do veľkej miery nedostupný.
Najskôr cestoval jednoducho a lacno. Do Indie sa vydával aj stopom, pretože z platu mladého lekára si drahé letenky nemohol dovoliť. Postupne sa však cestovanie zmenilo z osobnej vášne na životný projekt.
Založil cestovnú kanceláriu BUBO a počas nasledujúcich desaťročí sa stal jednou z najvýraznejších postáv slovenského cestovateľského prostredia. Podľa svojho profilu precestoval všetky krajiny sveta a opakovane sa vracia aj na miesta, ktoré už navštívil. Samotný počet krajín totiž podľa neho nestačí – dôležité je, ako hlboko človek dané miesto spozná.
Svoje skúsenosti približuje prostredníctvom rozsiahleho cestovateľského blogu, podcastov, prednášok a televíznej relácie Očami cestovateľa.
Fellnerov príbeh je zaujímavý aj tým, že cestovanie neposunul iba do roviny osobného dobrodružstva. Vybudoval okolo neho firmu, komunitu sprievodcov a spôsob, akým sa tisíce Slovákov dostali do krajín, ktoré predtým poznali možno iba zo zemepisu.
Môžeme diskutovať o tom, či sa dá svet skutočne „precestovať celý“. Každá krajina má predsa stovky regiónov, tisíce príbehov a miesta, ktoré nepoznajú ani samotní domáci.
No práve v tom je možno kúzlo cestovania. Čím viac sveta človek vidí, tým jasnejšie si uvedomuje, koľko z neho ešte stále nepozná.
Päť ľudí, päť rôznych ciest
Martin Navrátil ukazuje cestovanie ako expedíciu a skúšku ľudských možností.
Marek Slobodník doň prináša humor, improvizáciu a odvahu vyraziť aj na stroji, ktorý by mnohí nepoužili ani na cestu do práce.
Ivana Grešlíková ukazuje, že svet možno objavovať pomaly, minimalisticky a bez potreby vlastniť polovicu domácnosti.
Jana Čavojská vkladá do cestovania ľudský rozmer a približuje príbehy z miest, ktoré sa do cestovateľských katalógov často nedostanú.
A Ľuboš Fellner premenil svoju túžbu po poznávaní sveta na celoživotný projekt, ktorý ovplyvnil aj spôsob, akým cestujú ďalší Slováci.
Každý z nich ide inou cestou. Spája ich však schopnosť priniesť zo sveta niečo viac než magnetku na chladničku.
Prinášajú príbehy.
A práve tie sú možno najcennejším suvenírom. Nezaberajú miesto v batožine, neprekážajú pri bezpečnostnej kontrole a niekedy dokážu zmeniť pohľad človeka na svet aj bez toho, aby opustil vlastnú obývačku.
Svet je príliš veľký na to, aby ho jeden človek spoznal celý. Vďaka ľuďom, ktorí sa rozhodli cestovať, pozorovať, fotografovať a rozprávať, však môžeme vidieť aspoň o niečo viac.
A možno raz zistíme, že najväčšia vzdialenosť, ktorú musíme prekonať, nie je medzi Slovenskom a Antarktídou.
Je medzi tým, čo si o svete myslíme, a tým, aký v skutočnosti je.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu:
👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom...
