Slovensko má nový balík opatrení na podporu podnikania. Vláda hovorí o stabilizácii, znížení byrokracie, lacnejšej energii a lepších podmienkach pre firmy.
Znie to dobre. Vlastne veľmi dobre. Počas tlačovky!
Lenže podnikatelia na Slovensku už pri podobných slovách často nesiahajú po šampanskom. Skôr po účtovníčke, právnikovi alebo tabletke na tlak.
Nie preto, že by pomoc nechceli. Chcú. A veľmi. Len už majú za sebou dosť skúseností s tým, že každé „zjednodušenie“ občas prinesie nový formulár, nové prihlasovanie, nový výklad a novú povinnosť, ktorú nikto nevie poriadne vysvetliť.
A potom sa všetci tvária, že to je reforma.
Podnikateľ nechce zázrak. Chce normálny pondelok.
Väčšina firiem nepotrebuje, aby ich štát nosil na rukách. Potrebujú vedieť, čo bude platiť o tri mesiace. Koľko ich bude stáť energia. Aké budú dane. Či sa oplatí prijať nového človeka. Či môžu investovať do stroja, haly, softvéru alebo nového trhu.
To je celé.
Podnikateľ vie žiť s rizikom. To má v popise práce. No horšie sa žije s chaosom, ktorý sa tvári ako stratégia. Ak sa pravidlá menia príliš často, firmy nezačnú rásť. Začnú čakať. Odkladať. Šetriť. Opatrne našľapovať. A nakoniec možno zistia, že jednoduchšie je podnikať inde.
Nie preto, že nemajú radi Slovensko.
Ale preto, že láska ku krajine ešte nikdy nezaplatila faktúru za elektrinu.
Čo je na balíku dobré
Aby sme boli féroví, niektoré veci znejú rozumne.
Ak sa naozaj zníži administratíva, ak firmy dostanú pomoc s energiami a ak sa zjednodušia procesy, bude to dobrá správa. Najmä pre malé a stredné firmy, ktoré často nemajú celé oddelenie ľudí na to, aby sledovali každú novú povinnosť.
Malý podnikateľ nie je ministerstvo.
Nemá tím poradcov, tlačové oddelenie a štyroch ľudí na prípravu prezentácie. Často má seba, účtovníčku, pár zamestnancov a večer, keď deti zaspia, otvorí notebook a rieši, čo ešte treba poslať, zaplatiť, nahlásiť alebo vysvetliť. Viem to z vlastnej skúsenosti, že aj o 2hej v noci občas prepnem z DPH na planning manažéra či event organizátora.
A ak mu teda štát v tomto naozaj uľaví, treba to oceniť.
Lenže pomoc sa nepočíta podľa počtu opatrení. Počíta sa podľa toho, či človeku reálne ubudne práca.
Kde býva problém
Na Slovensku sa často stáva, že riešenie je komplikovanejšie ako problém.
Chceme menej byrokracie, tak vytvoríme pracovnú skupinu. Tá pripraví dokument. Dokument ide do pripomienkovania. Potom príde novela. Potom metodické usmernenie. Potom vysvetlenie k usmerneniu.
A podnikateľ si medzičasom kladie celkom jednoduchú otázku:
„Nemalo mi toto náhodou pomôcť?“
Najväčší problém nie je len výška daní alebo cena energií. Problém je nepredvídateľnosť. Keď neviete, čo bude o pol roka, ťažko plánujete rast. Ťažko zvyšujete mzdy. Ťažko beriete nových ľudí.
A už vôbec ťažko vysvetľujete banke, že plán je dobrý, len štát ešte nevie, čo plánuje.
Čo by pomohlo viac než pekné slová
Stabilizácia podnikania by nemala byť ďalší názov pre PDF dokument. Mala by byť cítiť v každodennom fungovaní firmy.
Napríklad takto:
Jeden digitálny účet voči štátu.
Firma by mala mať jedno miesto, kde vidí svoje povinnosti, termíny, platby a podania. Nie päť portálov, tri heslá a jeden systém, ktorý funguje najlepšie vtedy, keď ho práve nepotrebujete.
Menej formulárov, naozaj.
Ak štát pridá novú povinnosť, mal by inú zrušiť. Ideálne dve. Byrokracia totiž nerastie naraz. Rastie potichu. Jeden výkaz sem, jedno potvrdenie tam a zrazu firma viac eviduje, ako podniká.
Stabilné pravidlá aspoň na pár rokov.
Firmy nepotrebujú krištáľovú guľu. Stačí im, aby sa základné daňové a odvodové pravidlá nemenili každú chvíľu.
Pomoc s energiami cez úspory, nie len dotácie.
Lacnejšia energia pomôže. Ale ešte viac pomôže vedieť, kde firma zbytočne míňa. Niekedy netreba hneď veľkú zelenú stratégiu. Niekedy stačí zistiť, že kompresor beží zbytočne, svetlá svietia tam, kde nikto nie je, a hala sa kúri ako wellness.
Kontroly najprv ako pomoc, až potom ako trest.
Ak niekto podvádza, nech štát koná tvrdo. Ale ak malá firma spraví formálnu chybu bez zlého úmyslu, prvá reakcia nemusí byť pokuta. Niekedy stačí upozorniť, vysvetliť a dať čas na nápravu.
To nie je slabosť štátu. To je normálny štát.
A čo môžu robiť firmy samy?
Ani firmy nemôžu len sedieť a čakať, kým sa podnikateľské prostredie zmení na švajčiarske hodinky. To by sme sa mohli načakať.
Môžu však urobiť pár vecí hneď:
sledovať svoje náklady, nielen ich každý mesiac preklínať,
merať spotrebu energií, nielen platiť faktúry,
zjednodušovať vlastné procesy,
pripraviť sa na ESG a požiadavky veľkých zákazníkov skôr, než prídu,
a hlavne plánovať s rezervou.
Lebo podnikanie na Slovensku je občas ako jazda po ceste, kde síce máte navigáciu, ale niekto počas jazdy presúva dopravné značky.
Dá sa to zvládnuť.
Len treba mať dobré brzdy, trochu trpezlivosti a ideálne niekoho, kto vie čítať mapu.
Stabilita nie je bonus. Je to základ.
Keď štát hovorí o podpore podnikania, znie to občas, akoby podnikateľom niečo veľkoryso daroval.
Lenže stabilné pravidlá nie sú darček. Sú základ.
Podnikateľ nežiada červený koberec. Chce vedieť, že keď ráno otvorí notebook, nebude prvá otázka:
„Čo sa zase zmenilo?“
Ale skôr:
„Ako dnes posuniem firmu dopredu?“
A to by bola celkom pekná reforma.
Možno menej efektná na tlačovej konferencii.
Ale v praxi by mala väčšiu hodnotu než ďalší balík opatrení, ktorý najprv niekto predstaví, potom vysvetlí, potom opraví a nakoniec všetci dúfajú, že sa v ňom podnikateľ nejako nájde.
