Keď sa prepisuje ústava, mení sa nielen text na papieri, ale aj budúcnosť krajiny. To, čo parlament schválil 26. septembra 2025, nie je žiadna technická úprava. Je to silný politický signál, že Slovensko sa vyberá iným smerom než väčšina Európy.
Čo sa vlastne zmenilo?
Novela ústavy prináša tieto kľúčové zásahy:
1. Zakotvenie dvoch pohlaví – muž a žena.
Podľa ústavy už neexistuje priestor na právne uznanie iných identít alebo zmien pohlavia. V praxi to znamená, že transrodoví ľudia strácajú možnosť plnohodnotného uznania zo strany štátu.
2. Zákaz surogátneho materstva a sprísnené adopcie.
Náhradné materstvo je ústavne zakázané. Adopcie sú obmedzené len na zosobášené heterosexuálne páry. Slobodní ľudia či partneri žijúci „len tak“ už nemajú šancu.
3. Deklarácia rovnosti v odmeňovaní mužov a žien.
Na papieri to znie dobre, ale v kontexte celej novely pôsobí skôr ako cukrík, ktorý má zakryť fakt, že ostatné zmeny zužujú práva a možnosti časti spoločnosti. Ale samozrejme ako človek čo vidí aj to pozitívne, som rád, ze práve tento krok je zakotvený v našej ústave
4. Suverenita v kultúrno-etických otázkach.
Slovensko si ústavne vyhradilo právo rozhodovať o témach ako rodina, výchova, manželstvo či etika – aj keby to bolo v rozpore s medzinárodnými dohodami alebo hodnotami EÚ.
5. Právo rodičov odmietnuť „nadštandardnú“ výučbu.
Rodičia môžu svoje deti odhlásiť z hodín, ktoré sa venujú intímnemu životu, sexuálnej výchove či moderným spoločenským témam. Prakticky to znamená, že štát bude tolerovať vychovávanie detí v informačnej bubline.
Víťazstvo Ficovej politiky
Robert Fico získal ústavné potvrdenie svojho dlhoročného politického naratívu: „Brusel nám nemá čo rozkazovať, Slovensko je suverénne.“ Novela je jeho triumfom – ukazuje voličom, že vie pretaviť slogany do zákona. Pre Európu je to však jasná správa: Slovensko odchádza od liberálnych hodnôt a prikláňa sa k modelu „iliberálnej demokracie“ po vzore Orbána.
Pohľad bežného človeka
Pre bežného občana to má veľmi konkrétne dôsledky:
Menej európskych fondov. Ak Brusel usúdi, že Slovensko nerešpektuje základné princípy, môže stopnúť financie. Hlavne z fondov diverzity and inclusion
Ekonomická neistota. Firmy váhajú investovať tam, kde vládna moc ohýba pravidlá podľa seba.
Slabšia ochrana menšín. Ľudia, ktorí nezapadajú do „tradičného“ modelu, strácajú práva a stávajú sa občanmi druhej kategórie.
Izolácia. Slovensko sa ocitá na periférii EÚ – papierovo v klube, reálne s kufrom pri dverách.
Posolstvo pre Európu a OSN
Európska únia si dnes zapíše za uši: Slovensko už nie je partnerom, ktorý stojí pevne na strane právneho štátu. Pre OSN je to sklamanie – krajina, ktorá sa kedysi hlásila k univerzálnym ľudským právam, si do ústavy vkladá obmedzenia, ktoré tieto práva zužujú.
História naruby
Naši predkovia menili ústavy, aby sa priblížili k slobode. My sme si ju zmenili tak, aby sme sa od moderného sveta vzdialili. Slovensko dnes vysiela správu, že radšej bude retro-múzeom východného štýlu než súčasťou západnej civilizácie.
Ale veď, ako sme si zvolili, tak máme.
A všetko zlé je vraj na niečo dobré…
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Tak sa teda pozrime, čo zlé táto ústavná zmena prinesie:
*väčšiu izoláciu Slovenska v rámci EÚ,
*riziko krátenia alebo stopnutia eurofondov,
*menšiu dôveru zahraničných investorov,
*oslabenie práv menšín a ľudí, ktorí nezapadajú do „tradičného modelu“,
*viac priestoru pre vládu kontrolovať, čo sa deti učia, čo súdy rozhodujú a čo médiá hovoria.
A teraz prichádza tá pozitívna časť – aspoň podľa vládnej rétoriky by to malo byť „na niečo dobré“.
No a tu sa obraciam na vás, čitatelia: čo dobré to teda podľa vás prinesie bežnému občanovi?
