Médiá, správy a pravda: Ako sa nestratiť v informačnom hluku

Informácií máme viac než dosť. Problém je, že medzi správou, názorom a manipuláciou je dnes často tenšia čiara, než by sa nám páčilo.

Médiá, správy a pravda: Ako sa nestratiť v informačnom hluku
keď titulky kričia (Zdroj: Jaroslav Liptak)
Písmo: A- | A+

Kedysi sme informácie hľadali.

Dnes si informácie hľadajú nás.

Prídu ráno k raňajkám, vyskočia medzi dvoma videami, čakajú na nás v komentároch, na Facebooku, v podcastoch, na TikToku, v televízii, v maili, v rodinnej skupine a občas aj v podobe “zaručenej pravdy”, ktorú niekto preposlal s vetou:

„Toto si pozri, kým to nezmažú.“

A presne vtedy by sa nám mala rozsvietiť prvá kontrolka.

Nie preto, že všetko je lož.
Ale preto, že dnes už lož nechodí v roztrhanom kabáte. Dnes má peknú grafiku, sebavedomý tón, titulok veľkými písmenami a často aj niekoho, kto ju povie s takou istotou, až človek začne pochybovať o vlastnom zdravom rozume.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém už nie je nedostatok informácií

Žijeme v zvláštnej dobe.

Máme najviac informácií v histórii ľudstva, ale zároveň možno najmenej pokoja na to, aby sme ich vedeli spracovať. Kedysi sa človek dostal k správam večer v televízii alebo ráno v novinách. Dnes sa na nás valia celý deň.

A čo je horšie, už dávno nejde len o správy.

Ide o boj o pozornosť.

Médiá, politici, influenceri, algoritmy, reklamné agentúry, trollovia, aktivisti, biznis skupiny aj obyčajní nahnevaní ľudia — všetci sú v jednom veľkom priestore a všetci chcú, aby sme počúvali práve ich.

Nie vždy preto, že majú pravdu.

Často preto, že majú záujem.

A to je veľký rozdiel.

Nezávislé médiá sú dôležité. Lenže čo to vlastne znamená?

Veľa ľudí dnes hovorí:
„Ja verím len nezávislým médiám.“

SkryťVypnúť reklamu

To znie pekne.

Lenže otázka je: ktorým?

Lebo slovo „nezávislé“ sa dnes používa podobne ako slovo „domáce“ na obale párkov. Vyzerá dobre, vyvolá dôveru, ale ešte stále sa oplatí otočiť obal a pozrieť sa, čo je vo vnútri.

Nezávislé médium by nemalo byť nezávislé len v slogane. Malo by byť nezávislé najmä v tom, že:

  • vie priznať chybu,

  • oddeľuje správu od komentára,

  • uvádza zdroje,

  • nepíše iba to, čo sa hodí jeho publiku,

  • vie kritizovať aj „svojich“,

  • nie je len hlasnou trúbou majiteľa, politika alebo ideologického tábora.

Lebo médium, ktoré kritizuje iba jednu stranu, ale druhej odpustí všetko, nie je strážny pes demokracie.

SkryťVypnúť reklamu

Je to skôr pes na vôdzke.

Len trochu lepšie vycvičený.

Amerika ukázala, ako sa z médií stane bojisko

Donald Trump roky používal pojem „fake news“ ako politickú zbraň. Médiá, ktoré mu nevyhovovali, často označoval za skorumpované, nepravdivé alebo nepriateľské. FactCheck.org už v roku 2018 upozorňoval, že Trump tento pojem používal opakovane najmä na odmietanie správ a médií, ktoré sa mu nepáčili.

SkryťVypnúť reklamu

Lenže tu začína tá nepríjemná časť.

To, že niektoré médiá robia chyby, ešte neznamená, že každý, kto na ne kričí, automaticky hovorí pravdu.

Trump sám má za sebou dlhú históriu nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení. Počas jeho prvého prezidentského obdobia zaznamenali fact-checkeri Washington Postu desaťtisíce nepravdivých alebo zavádzajúcich výrokov; tento údaj je často citovaný aj v prehľadoch jeho verejných vyjadrení.

A toto je dôležitý bod.

Ak politik kričí, že všetci klamú, ešte to z neho nerobí nositeľa pravdy.

Niekedy je to len veľmi účinná obrana.

Ak ľudí presvedčíte, že nemôžu veriť nikomu, veľmi ľahko ich potom presvedčíte, aby verili iba vám.

SkryťVypnúť reklamu

A to už nie je kritické myslenie.
To je výmena jedného problému za ešte väčší.

Médiá však tiež nemajú čisté ruky

Aby sme boli féroví, problém nie je iba v politikoch.

Médiá si za časť nedôvery môžu aj samy.

Určite ste si to už všimli! Až príliš veľa titulkov je dnes napísaných tak, aby nás nahnevali skôr, než sa dozvieme fakty. Príliš veľa článkov vyzerá ako informovanie, ale v skutočnosti ide o komentár. Príliš veľa debát sa robí nie preto, aby sa niečo vysvetlilo, ale aby sa tam niekto pohádal.

Lebo hnev drží pozornosť.

A pozornosť sa dá predať.

To je tá menej romantická časť dnešnej žurnalistiky. Pravda je síce pekná hodnota, ale kliky platia faktúry.

Samozrejme, nie všade a nie vždy. Existujú novinári, redakcie a investigatívne tímy, ktoré robia poctivú prácu. Často bez veľkých peňazí, pod tlakom, s právnikmi za chrbtom a s komentármi pod článkami, pri ktorých by aj kanál povedal, že toto je už trochu moc.

Ale práve preto ich potrebujeme.

Nie preto, že sú neomylní.

Ale preto, že bez nich by sa veľa mocných ľudí nikdy nemuselo báť otázky:

„A odkiaľ ste na to vzali peniaze?“

Slovensko vie, že investigatíva nie je hra

Na Slovensku sa o význame investigatívnej žurnalistiky nedá hovoriť bez mena Ján Kuciak.

Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018. Kuciak pracoval ako investigatívny novinár a venoval sa korupcii, daňovým podvodom a prepojeniam ľudí s mocou. Európske centrum pre slobodu tlače pripomína, že jeho vražda sa stala tragickým zlomovým bodom pre slobodu médií na Slovensku.

To nie je len historická poznámka.

To je pripomienka, že skutočná žurnalistika nie je len písanie článkov z pohodlia redakcie. Niekedy znamená ísť proti ľuďom, ktorí majú peniaze, kontakty, právnikov, politické krytie a pocit, že sú nedotknuteľní.

A práve vtedy sa ukáže, či spoločnosť médiá naozaj potrebuje.

Lebo keď novinár odhaľuje korupciu, nie je nepriateľ štátu.

Nepriateľom štátu je ten, kto má problém s tým, že sa korupcia odhaľuje.

To je dosť veľký rozdiel, aj keď sa ho niektorí snažia rozmazať ako lacný make-up pred tlačovkou.

Dôvera na Slovensku je nízka. A to je problém pre všetkých

Podľa Reuters Institute Digital News Report 2025 klesla celková dôvera v médiá na Slovensku na 23 %, čo bola jedna z najnižších hodnôt v sledovanom porovnaní. Správa zároveň uvádza výrazný pokles dôvery vo verejnoprávne médium po zmenách, ktoré označuje ako efektívne prevzatie štátom.

To je vážne číslo.

Nie preto, že by sme mali všetci poslušne veriť každému titulku, ale preto, že spoločnosť, ktorá neverí ničomu, sa veľmi ľahko ovláda.

Stačí jej dať emóciu. Strach. Hnev.
Pocit zrady. Pocit, že „oni“ nám niečo tajili.
Pocit, že „my“ sme tí prebudení.

A potom už netreba dôkaz , ale stačí dobrý príbeh.

Ako teda vedieť, čomu veriť?

Nie je na to dokonalý návod.

Keby bol, už by ho niekto predával za 19,99 € v online kurze s názvom „Pravda za 7 dní“.

Ale existuje pár jednoduchých otázok, ktoré pomôžu:

Kto to hovorí?
Je to médium, novinár, anonymná stránka, politik, influencer alebo účet s profilovkou leva a vlajky?

Odkiaľ to vie?
Sú tam zdroje, dokumenty, dáta, výpovede, alebo len veta „podľa našich informácií“ a potom veľa hmly?

Píšu o tom aj iní?
Ak ide o veľkú vec a píše o nej iba jedna pochybná stránka, možno to nie je odhalenie storočia. Možno je to len digitálny výkrik do tmy.

Je to správa alebo názor?
Komentár môže byť dobrý. Ale má byť označený ako komentár. Problém je, keď sa názor tvári ako neutrálna správa.

Komu tá informácia pomáha?
Nie vždy to odhalí pravdu, ale často to odhalí motiváciu.

Chce ma to informovať alebo nahnevať?
Ak text tlačí hlavne na emócie a nepomáha pochopiť fakty, treba byť opatrný.

Neveriť ničomu nie je múdrosť

Tento článok nie je výzvou k tomu, aby sme neverili nikomu.

To by bolo príliš jednoduché. A úprimne, aj trochu pohodlné.

Lebo keď človek povie „všetci klamú“, nemusí už nič overovať. Nemusí čítať viac zdrojov. Nemusí rozmýšľať. Nemusí priznať, že svet je komplikovaný.

Len mávne rukou a povie, že pravda aj tak neexistuje.

Lenže ona existuje.

Nie vždy je jednoduchá či príjemná.
Nie vždy sedí do nášho politického alebo osobného presvedčenia.

Ale existuje.

A našou úlohou nie je veriť všetkému.
Našou úlohou je nebyť len ďalšou zastávkou, cez ktorú sa lož vezie ďalej.

Skôr než zdieľame, zastavme sa

Dnes už informácia nepotrebuje redakciu, tlačiareň ani vysielací čas.

Stačí jej jeden človek, ktorý klikne na „zdieľať“. A potom ďalší.

A ďalší.

A zrazu má nezmysel väčší dosah ako poctivo overená práca novinára, ktorý nad témou strávil mesiace.

Preto by sme si možno mali zaviesť jednoduché pravidlo:

Ak ma nejaká správa okamžite nahnevá, vystraší alebo vo mne vyvolá chuť ju okamžite poslať ďalej, práve vtedy si ju mám najskôr overiť.

Nie zajtra. Nie potom, keď už bude v troch skupinách.

Hneď.

Lebo dnes už lož nepotrebuje tanky.
Nepotrebuje armádu.
Nepotrebuje ani veľmi dobrú gramatiku.

Stačí jej, že ju budeme šíriť za ňu.

A to je možno tá najväčšia výzva dnešnej žurnalistiky aj dnešnej spoločnosti.

Nie nájsť všetky odpovede.

Ale znovu sa naučiť klásť správne otázky.

Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu:
👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv⁠
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom. 😅
Ďakujem za každú podporu. ☕

Jaroslav Liptak

Jaroslav Liptak

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  2 485x

Volám sa Jaroslav Lipták a som zakladateľom spoločnosti TerraWise, ktorá sa snaží dokázať, že aj zodpovedné podnikanie môže viesť k lepšej budúcnosti. Momentálne pôsobím v zahraničí, no Slovensko mi nie je ukradnuté – práve naopak, sledujem ho tak pozorne, že niektorí si myslia, že už sledujem priveľa. Píšem o spoločnosti, politike a klimatických výzvach s dôrazom na dialóg, iróniu a zdravý rozum – to posledné, čo dnes mizne rýchlejšie než ľadovce. Mojím cieľom je priniesť pohľad človeka, ktorý verí, že aj slušnosť môže byť radikálnym činom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáUdržateľnosťPolitikaUmelá Inteligencia AIBusiness a PodnikanieSlováci vo svete

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

112 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
SkryťZatvoriť reklamu