Nie všetci sa majú zle. To je pravda.
Niektorí sa majú dobre. Niektorí dokonca výborne. Niektorí majú stabilný príjem, služobné auto, štátne funkcie, poradenské zmluvy, verejné zákazky, politické krytie a tlačovky, na ktorých môžu občanom vysvetľovať, že vlastne problém neexistuje, lebo niekde v krajine sa niekto práve nemá úplne najhoršie.
A vlastne áno. Keď sa na to pozrieme touto optikou, Slovensko je úspešný príbeh.
Len škoda, že nie pre všetkých.
Lebo keď už pán minister hovorí, že niektorí sa majú dobre, poďme sa teda pozrieť, ako dobre sa má bežný pracujúci človek v porovnaní s krajinami, ku ktorým sa radi prirovnávame.
Reality check č. 1: Čo človeku reálne ostane
Ročné čisté zárobky jednotlivca bez detí na priemernej mzde, prepočítané cez paritu kúpnej sily, teda tak, aby sme nezostali len pri suchých eurách, ale videli aj reálnu kúpnu silu. Údaje za rok 2025 podľa Eurostatu ukazujú nasledovné:
Krajina | Čistý ročný príjem v PPS | Mesačne v PPS | Rozdiel voči Slovensku |
|---|---|---|---|
Slovensko | 18 515 | 1 543 | — |
Maďarsko | 17 747 | 1 479 | -4 % |
Česko | 21 751 | 1 813 | +17 % |
Poľsko | 22 031 | 1 836 | +19 % |
Nemecko | 28 536 | 2 378 | +54 % |
Rakúsko | 32 608 | 2 717 | +76 % |
Takže áno, niektorí sa majú dobre.
Len ten priemerný pracujúci človek na Slovensku sa má po započítaní cien výrazne horšie než jeho sused v Česku, Poľsku, Nemecku alebo Rakúsku. A to nie je opozíciou vyrobený pocit. To je tabuľka.
A teraz príde slovenská špecialita. Lebo človek by si povedal: dobre, možno máme nižšie čisté mzdy, ale aspoň máme nízke dane a odvody.
No… nie úplne.
Reality check č. 2: Koľko z práce zhltne štát
OECD meria takzvaný tax wedge, teda rozdiel medzi tým, čo stojí pracovník zamestnávateľa, a tým, čo reálne dostane zamestnanec na účet. Priemerný pracovník bez detí mal v roku 2025 na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie práce 42,7 %. Priemer OECD bol 35,1 %.
Krajina | Tax wedge 2025 |
|---|---|
Slovensko | 42,7 % |
Česko | 41,2 % |
Maďarsko | 41,2 % |
Poľsko | 35,0 % |
Nemecko | 49,3 % |
Rakúsko | 47,1 % |
OECD priemer | 35,1 % |
Čiže slovenský pracujúci človek nemá len nižšiu reálnu čistú mzdu. On má zároveň aj relatívne vysoké zaťaženie práce.
Tomu sa hovorí dvojitá motivácia. Najprv človeka štát silno zdaní a potom mu na tlačovke vysvetlí, že niektorí sa predsa majú dobre.
To je ako keby vám čašník doniesol polievku bez lyžice a povedal: „Ale pri vedľajšom stole sa najedli.“
Reality check č. 3: Kde je Slovensko ekonomicky
Aby sme nehovorili len o výplatnej páske, pozrime sa aj na širší obraz. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily ukazuje, ako ekonomicky výkonná je krajina po zohľadnení rozdielnych cien. V roku 2025 bolo Slovensko na úrovni 75 % priemeru EÚ. Česko bolo na 92 %, Poľsko na 81 %, Nemecko na 115 % a Rakúsko približne na 117 až 118 % priemeru EÚ.
Krajina | HDP na obyvateľa v PPS, EU = 100 |
|---|---|
Slovensko | 75 |
Maďarsko | 76 |
Poľsko | 81 |
Česko | 92 |
Nemecko | 115 |
Rakúsko | 117–118 |
Toto nie je dôvod na národnú depresiu. Ale rozhodne to nie je ani dôvod na vládnu spokojnosť.
Je to dôvod na pokoru.
Lebo krajina, ktorá je na 75 % priemeru EÚ, by nemala občanom vysvetľovať, že vlastne je všetko v poriadku, lebo niektorí ľudia sa majú dobre. Mala by sa pýtať, prečo sa po toľkých rokoch v Európskej únii stále pozeráme na Česko zospodu a na Rakúsko ako na civilizačný dokument.
Pán Šutaj Eštok je ministrom vnútra Slovenskej republiky. To nie je stand-up klub, kde stačí dobrá veta a potlesk vlastnej skupiny. Je to funkcia v štáte, ktorý má riešiť bezpečnosť, dôveru, stabilitu a fungovanie inštitúcií.
A keď minister povie, že niektorí sa majú dobre, tak má formálne pravdu.
Lenže aj v diktatúrach sa vždy niektorí mali dobre.
Aj v skorumpovaných systémoch sa vždy niektorí mali dobre.
Aj v krajinách, kde bežní ľudia počítajú účty, sa vždy nájde skupina, ktorá počíta zákazky.
Otázka preto nie je, či sa niektorí majú dobre.
Otázka je, či je ambíciou európskej krajiny vytvoriť systém, kde sa dôstojne môže mať väčšina pracujúcich ľudí, nielen tí, ktorí majú šťastie, funkciu, známosť alebo štátnu zákazku na múr za 700-tisíc eur.
Na Slovensku sa niektorí ľudia naozaj majú dobre. Lenže úlohou štátu nie je chrániť pohodu tých, ktorí už sú za vodou. Úlohou štátu je vytvárať podmienky, aby pracujúci človek nemal pocit, že každý mesiac hrá finančný escape room.
A možno by úplne stačilo začať jednoduchou vetou:
„Niektorí sa majú dobre. Ale naším cieľom je, aby sa dôstojne mali čo najviac ľudí.“
To by bola tlačovka, ktorú by som si rád pozrel.
Nie preto, že by bola dokonalá.
Ale preto, že by konečne nebola o tom, kto za čo môže.
Bola by o tom, čo ideme spoločne robiť.
A to je niečo, čo Slovensko potrebuje oveľa viac než ďalšiu politickú terapiu pred kamerami.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu: 👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom. 😅
Ďakujem za každú podporu. ☕







