Hneď na začiatok chcem povedať jednu vec jasne: tento článok nemá schvaľovať podvodné praktiky akýchkoľvek subjektov. Neospravedlňuje neplatenie daní, nevystavovanie bločkov, falošné faktúry, hotovostné dohody ani žiadnu inú formu obchádzania pravidiel.
Naopak. Ak má štát fungovať, dane sa platiť musia.
Lenže presne preto je potrebné hovoriť aj o irónii, ktorá dnes visí nad slovenským podnikateľským prostredím ako faktúra po splatnosti. Na jednej strane počúvame tvrdé slová o živnostníkoch, šedej ekonomike a národnom športe neplatenia daní. Na druhej strane ten istý štát prijal úpravy Trestného zákona, ktoré podľa dostupných analýz zásadne oslabili postihovanie daňových a hospodárskych trestných činov. Pri daňových podvodoch sa po novele zvýšila hranica trestnosti z pôvodných 2 660 eur na 20 000 eur a skrátili sa aj premlčacie lehoty.
A potom sa čudujeme, že malý podnikateľ na Slovensku má pocit, že žije v štáte, kde sa naňho kričí cez megafón, zatiaľ čo veľké problémy odchádzajú zadným vchodom s opečiatkovaným potvrdením.
Keď živnostník nevie, či je podnikateľ alebo podozrivý
Premiér Robert Fico opakovane otvoril tému tieňovej ekonomiky. V októbri 2025 na konferencii o konsolidácii povedal, že Slovensko má „miliardové diery“ a uviedol, že 208-tisíc živnostníkov podalo daňové priznanie a nezaplatilo žiadne dane.
V máji 2026 podľa medializovaných informácií pred podnikateľmi opäť hovoril o šedej ekonomike. Zaznelo, že 65 % živnostníkov nezaplatilo ani euro dane, šedá ekonomika má predstavovať 17 miliárd eur a výpadok pri DPH má byť takmer desať percent. Premiér mal zároveň poznamenať, že „na Slovensku je národný šport neplatiť dane“.
To sú silné slová. A pri politike platí jednoduché pravidlo: silné slová by mali byť sprevádzané silnou schopnosťou vidieť celý obraz.
Pretože povedať, že niekto nezaplatil daň, ešte automaticky neznamená, že podvádzal. Živnostník môže mať nízky príjem, vysoké náklady, paušálne výdavky, stratu, rozbeh podnikania, sezónny výkyv alebo jednoducho obdobie, keď prežíva skôr ako podniká. Slovenský živnostník často nie je človek s jachtou na Jadrane. Často je to elektrikár, kaderníčka, grafik, kuriér, účtovníčka, murár alebo človek, ktorý si po práci skúša postaviť niečo vlastné.
A presne tu začína problém.
Keď štát namiesto dôvery komunikuje podozrenie, nevytvára podnikateľské prostredie. Vytvára atmosféru výsluchovej miestnosti.
Slovenský paradox: najprv ťa odradíme, potom sa čudujeme
O politike nepíšem často. Nie preto, že by ma nezaujímala, ale preto, že chcem, aby moje články ľuďom ukazovali hlavne to, že podnikať sa dá. Že Slovensko má šikovných ľudí, nápady, talent a potenciál. Že aj z malej krajiny môže vyrásť veľká hodnota.
Lenže niekedy treba ukázať aj realitu slovenského podnikateľského prostredia.
A tá realita dnes vyzerá tak, že štát na jednej strane hovorí o potrebe bojovať proti šedej ekonomike, no na druhej strane zvyšuje záťaž pre tých, ktorí sa snažia fungovať legálne. Od roku 2026 sa má minimálny vymeriavací základ pre SZČO zvýšiť z 50 % na 60 % priemernej mzdy, čo má podľa prehľadov zvýšiť minimálne sociálne odvody SZČO na 303,11 eura mesačne.
K tomu sme tu mali transakčnú daň, ktorá od roku 2025 zaťažovala podnikateľské platby. Finančná správa uvádzala sadzbu 0,4 % z odchádzajúcej platby, maximálne 40 eur za transakciu, a 0,8 % pri výbere hotovosti bez maximálneho limitu.
Áno, živnostníci boli od tejto dane od roku 2026 oslobodení, ale pointa zostáva: slovenský štát najprv vymyslí ďalšiu komplikáciu, potom ju čiastočne opraví a nakoniec sa tvári, že podnikateľ by mal byť vďačný, že mu z chodníka odstránili kameň, ktorý tam sami položili.
To nie je stratégia rastu. To je administratívna posilňovňa bez trénera.
A teraz prichádza časť Fico & spol. s.r.o.
Ak by Slovensko bolo firma, volala by sa možno Fico & spol. s.r.o.
Predmet podnikania: konsolidácia verejných financií, hľadanie vinníkov a príležitostné školenia o morálke.
Na recepcii by visel slogan:
„U nás je každý živnostník potenciálny problém, až kým nepreukáže opak.“
V zasadačke by sa riešilo, ako dostať viac peňazí do rozpočtu. Niekto by navrhol lepší výber daní. Niekto digitalizáciu. Niekto jednoduchší systém. Niekto menej výnimiek, menej chaosu, menej pravidiel, ktoré sa menia rýchlejšie ako ceny masla.
A potom by niekto povedal:
„Čo keby sme radšej verejne pokarhali živnostníkov?“
Výborný nápad. Lacný, rýchly, mediálne vďačný.
Lenže štát nie je talkshow. Štát nemá iba pomenovať problém. Štát má vytvoriť systém, kde je jednoduchšie podnikať poctivo ako špekulovať.
Najväčšia irónia? Malý dostane nálepku, veľký dostane novelu
Najväčšia irónia celej situácie je v tom, že zatiaľ čo verejná debata ukazuje prstom na živnostníkov, novela Trestného zákona podľa viacerých analýz oslabila reakciu štátu na hospodársku a daňovú kriminalitu.
Podľa článku Postoja, ktorý sa odvoláva na analýzu Generálnej prokuratúry, muselo byť v sledovanom období od augusta 2024 do konca februára 2025 zastavených 1 152 prípadov ešte pred začatím trestného stíhania a ďalších 1 169 už začatých prípadov sa muselo skončiť.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v marci 2026 informoval aj o výraznom poklese stíhania daňovej kriminality. V roku 2025 bolo podľa neho pre daňové trestné činy stíhaných 635 osôb, čo bol 57-percentný pokles oproti roku 2024. Pri daňovom podvode išlo o 45 stíhaných osôb, teda o 49-percentný pokles oproti roku 2024.
Nadácia Zastavme korupciu zároveň upozornila na prípady, kde sa trestné stíhania zastavili pri škodách presahujúcich desiatky miliónov eur. Pravda citovala ich analýzu, podľa ktorej sa stíhanie zastavilo voči 289 osobám so škodou presahujúcou 63 miliónov eur, pričom sa spomínal aj emisný škandál za 47 miliónov eur a kauza neoprávnených vratiek DPH za 11,5 milióna eur.
A teraz si predstavme malého živnostníka, ktorý si otvorí notebook, pozrie si odvody, dane, účtovníčku, nové pravidlá, povinnosti, kontroly, poplatky, termíny a následne si vypočuje, že práve on je symbolom problému.
To už nie je len irónia. To je štátna komédia s veľmi drahým vstupným.
Nikto netvrdí, že živnostníci sú svätí
Aby bolo jasno: medzi živnostníkmi sú aj ľudia, ktorí pravidlá obchádzajú. Rovnako ako medzi veľkými firmami. Rovnako ako medzi politikmi. Rovnako ako medzi úradníkmi. Rovnako ako kdekoľvek inde.
Otázka však nestojí tak, či máme riešiť šedú ekonomiku. Samozrejme, že máme.
Otázka znie: ako?
Ak je odpoveďou štátu len viac podozrievania, viac odvodov, viac poplatkov, viac chaosu a verejné moralizovanie, potom sa nesmieme tváriť prekvapene, že časť ľudí začne rozmýšľať, či legálne podnikanie na Slovensku ešte dáva zmysel.
Šedá ekonomika nevzniká len preto, že ľudia sú zlí. Vzniká aj tam, kde je systém komplikovaný, drahý, nepredvídateľný a kde občan neverí, že štát s jeho peniazmi zaobchádza zodpovedne.
Ak chce štát viac poctivých podnikateľov, musí sa správať tak, aby sa poctivosť oplácala.
Skutočný boj proti šedej ekonomike nezačína tlačovkou
Boj proti šedej ekonomike nezačína vetou o kaderníkovi a bločku.
Začína jednoduchšími pravidlami.
Začína stabilným legislatívnym prostredím.
Začína nižšou administratívnou záťažou.
Začína tým, že štát nebude každého malého podnikateľa vnímať ako potenciálneho vinníka.
A začína aj tým, že veľké daňové úniky, podvody a hospodárska kriminalita nebudú mať pocit, že žijú v právnom wellness hoteli.
Slovensko nepotrebuje vojnu štátu proti živnostníkom. Potrebuje dohodu so všetkými, ktorí chcú vytvárať hodnotu.
Pretože podnikateľ nie je nepriateľ republiky.
Živnostník nie je automaticky daňový podvodník.
A človek, ktorý sa rozhodne skúsiť niečo vlastné, by nemal mať pocit, že prvý investor do jeho biznisu je štát, ktorý si prišiel po peniaze skôr, než biznis vôbec začal dýchať.
Záver: Menej prstom, viac zrkadlom
Ak chce pán Fico hovoriť o šedej ekonomike, nech hovorí. Je to legitímna téma. Slovensko má problém s výberom daní, s dôverou v inštitúcie aj s tým, že časť ekonomiky funguje mimo oficiálnych pravidiel.
Ale ak chceme byť féroví, nestačí ukazovať prstom na živnostníkov.
Treba sa pozrieť aj na systém, ktorý poctivé podnikanie komplikuje.
Na legislatívu, ktorá sa mení príliš často.
Na štát, ktorý chce viac peňazí, ale často nevie ukázať, že s nimi vie hospodáriť lepšie.
A na trestnú politiku, ktorá v jednej chvíli moralizuje o bločkoch a v druhej vytvára priestor, kde sa veľké kauzy môžu skončiť skôr, než sa spoločnosť vôbec dozvie celú pravdu.
Slovensko nepotrebuje menej podnikateľov.
Potrebuje menej cynizmu, menej chaosu a viac férovosti.
Lebo ak budeme malých strašiť, veľkých šetriť a všetkých presviedčať, že problém je vždy niekto iný, potom sa šedá ekonomika nezmenší.
Len si otvorí ďalšiu pobočku.
A možno ju raz nájdeme aj v obchodnom registri pod názvom:
Fico & spol. s.r.o. — konsolidujeme všetko okrem vlastnej zodpovednosti.
