Aj Vám sa stáva, že pri debatách s Vašimi deťmi často porovnávate Vaše detstvo s tým ich?
Keď sa dnes rozprávame o deťoch a mladých ľuďoch, veľmi rýchlo skĺzneme do jednoduchých viet. „My sme boli iní.“ „Dnešné deti nič nevydržia.“ „Kedysi sme boli celé dni vonku.“ „Dnes len sedia na telefónoch.“
Na druhej strane mladí často hovoria, že staršie generácie im nerozumejú, že ich súdia podľa sveta, ktorý už neexistuje, a že od nich očakávajú rovnaké správanie v úplne iných podmienkach. A možno práve tu začína problém. Nie v tom, že jedna generácia je lepšia a druhá horšia, ale v tom, že každá vyrastala v inom svete, s inými strachmi, inými možnosťami a inými výzvami.
Voľný čas
Deti minulých dôb mali detstvo často fyzickejšie. Dvor, ulica, les, bicykel, lopta, skrývačky, návrat domov až vtedy, keď sa rozsvietili pouličné lampy. Voľný čas bol jednoduchší, ale nie vždy ľahší.
Nebolo to romantické pre každého.
Niekto mal slobodu, iný mal tvrdú prácu doma, starostlivosť o mladších súrodencov alebo veľmi málo priestoru na vlastné sny. Deti generácie našich rodičov a starých rodičov často vyrastali s tým, že svet sa veľmi nepýta, ako sa cítia. Museli sa prispôsobiť.
Mladší ľudia z deväťdesiatych rokov a začiatku milénia už zažili viac možností, viac hudby, športu, cestovania, prvé počítače, prvý internet, ale stále aj veľa neistoty, transformácie a porovnávania sa so Západom.
Dnešné deti majú zdanlivo všetko. Krúžky, aplikácie, videá, návody, online kurzy, hry, sociálne siete a nekonečný prístup k zábave. Lenže práve v tom je ich problém. Kedysi bolo ťažké nájsť možnosti. Dnes je ťažké nestratiť sa v ich prebytku.
Školstvo
Škola bola vždy miestom tlaku, len ten tlak menil podobu. Kedysi bola škola viac o disciplíne, autorite a poslušnosti. Učiteľ bol často nespochybniteľná autorita a dieťa sa učilo najmä prijať systém. Pre mnohých to prinieslo poriadok, rešpekt a pracovitosť, ale pre iných aj strach z chyby, ticho namiesto otázok a pocit, že hodnota človeka sa meria známkou.
Neskôr prišli generácie, ktoré už počuli, že vzdelanie je cesta k lepšiemu životu. Deti boli tlačené k výkonu, jazykom, diplomom, kariére a k predstave, že kto sa bude dosť snažiť, ten sa presadí.
Dnešné deti žijú v škole, ktorá už nestačí len odovzdávať informácie. Tie majú často rýchlejšie v mobile než v učebnici. Ich výzvou nie je iba naučiť sa fakty, ale pochopiť, čo je pravda, čo je manipulácia, čo má hodnotu a čo je len hlasný obsah zabalený do pekného videa.
OECD pri výsledkoch PISA 2022 upozornilo na výrazný pokles výkonu v matematike a čítaní medzi rokmi 2018 a 2022, čo ukazuje, že moderné vzdelávanie čelí reálnym a merateľným problémom, nielen nostalgickým sťažnostiam starších generácií.
Prístup k informáciám
Aj prístup k informáciám rozdelil generácie viac, než si priznávame.
Staršie deti museli informácie hľadať. V knihách, encyklopédiách, v rozhovoroch s dospelými, v škole, v knižnici alebo jednoducho skúsenosťou. Informácia mala svoju váhu, lebo nebola okamžitá.
Generácia, ktorá vyrastala s prvým internetom, zažila fascinujúci prechod. Zrazu sa svet otvoril, ale ešte nebol tak hlučný.
Dnešné deti však nežijú v nedostatku informácií. Žijú v informačnej búrke. Každý deň vidia názory, reklamy, vojny, krízy, úspešných influencerov, dokonalé telá, luxusné životy, tragédie, rady, diagnózy aj hádky cudzích ľudí. A to všetko často skôr, než majú emocionálnu výbavu na to, aby to vedeli spracovať.
UNICEF vo svojej správe o detstve v digitálnom svete upozorňuje, že digitálne technológie môžu prinášať príležitosti, ale zároveň môžu prehlbovať nerovnosti a prinášať nové riziká pre deti a ich duševnú pohodu.
Integrácia do spoločnosti
Integrácia do spoločnosti bola kedysi viac lokálna. Dieťa patrilo do rodiny, ulice, školy, dediny alebo sídliska. Vedelo, kto je „náš“, kto je sused, kde sa hrá futbal a kde sa nemá chodiť. Sociálny svet bol menší, ale často čitateľnejší.
Dnešné deti patria naraz do viacerých svetov. Do triedy, rodiny, online skupín, herných komunít, sociálnych sietí a kultúrnych bublín, ktoré nemusia mať nič spoločné s miestom, kde fyzicky žijú. Môžu mať kamarátov na druhom konci sveta, ale cítiť sa osamelo vo vlastnej izbe. Môžu mať stovky kontaktov, ale málo skutočných rozhovorov.
WHO Europe v roku 2024 uviedla, že viac než jeden z desiatich adolescentov vykazoval známky problematického používania sociálnych médií a viac než tretina mladých ľudí hlásila neustály online kontakt s priateľmi. To nie je dôkaz, že technológie sú nepriateľ. Je to dôkaz, že sociálny život detí sa dramaticky zmenil.
A potom je tu téma tlaku na identitu. Kedysi sa veľa detí pýtalo: „Čím budem?“ Dnes sa často pýtajú aj: „Kto vlastne som?“
Staršie generácie mali menej priestoru hovoriť o pocitoch, duševnom zdraví, odlišnosti, úzkosti alebo hľadaní vlastného miesta.
Dnešné deti majú viac jazyka na pomenovanie toho, čo prežívajú, ale zároveň aj viac zrkadiel, v ktorých sa porovnávajú. Každý úspech niekoho iného vidia okamžite. Každý výzor, každý outfit, každý výkon, každú dovolenku, každý názor. Dospievanie nikdy nebolo jednoduché, ale dnes sa odohráva pred publikom. A aj keď to publikum niekedy mlčí, dieťa má pocit, že sa stále pozerá.
A čo výzvy naprieč generáciami?
Nebolo by fér tváriť sa, že staršie generácie to mali jednoduché.
Mnohé deti vyrastali v chudobe, v prísnej výchove, v politickej neslobode, bez možnosti cestovať, bez možnosti vyjadriť sa, bez podpory, bez pochopenia a niekedy aj bez bezpečia. Detstvo minulosti nebolo vždy idylické. Len preto, že nebolo na Instagrame, neznamená, že nebolelo.
A rovnako nie je fér tvrdiť, že dnešné deti sú slabé len preto, že ich výzvy nevyzerajú ako naše. Ich boje sú menej viditeľné, ale často veľmi intenzívne. Nie sú vždy o tom, kto donesie vodu zo studne alebo kto vydrží celý deň vonku. Sú o pozornosti, tlaku, porovnávaní, úzkosti, informačnom chaose, neistote budúcnosti a hľadaní vlastnej hodnoty vo svete, ktorý im neustále hovorí, že ešte nie sú dosť.
A čo budúcnosť?
A čo deti, ktoré prichádzajú po dnešných deťoch?
Ich svet bude ešte rýchlejší. Umelá inteligencia, klimatické zmeny, nové formy práce, digitálna identita, automatizácia a možno aj tlak byť „produktívny“ už od veľmi mladého veku.
Budú mať nástroje, o ktorých sa nám nesnívalo, ale aj otázky, na ktoré zatiaľ nemáme odpovede. Budú sa musieť naučiť nielen používať technológie, ale nenechať sa nimi ovládať. Budú potrebovať kreativitu, kritické myslenie, odolnosť, schopnosť spolupracovať a hlavne ľudskosť. Pretože čím múdrejšie budú stroje, tým dôležitejšie bude, aby človek nezabudol byť človekom.
Našou úlohou teda nie je ľutovať jednu generáciu a odsudzovať druhú. Nie je našou úlohou hovoriť, že kedysi boli deti lepšie, ani že dnešné deti sú múdrejšie len preto, že vedia rýchlejšie ovládať telefón.
Našou úlohou je chápať rozdiely. Pochopiť, že iné podmienky vytvárajú iné správanie. Iné výzvy vytvárajú iné strachy. Iný svet vytvára iný pohľad na život.
Možno by sme sa mali prestať pýtať, ktorá generácia bola najlepšia. Možno by sme sa mali začať pýtať, čo si vieme navzájom odovzdať.
Staršie generácie môžu priniesť trpezlivosť, pracovitosť, schopnosť vydržať, úctu k remeslu, skúsenosť a pamäť. Mladšie generácie môžu priniesť otvorenosť, citlivosť, technologickú zručnosť, odvahu pýtať sa a schopnosť vidieť svet inak. A niekde medzi tým je priestor, kde sa môžeme stretnúť.
Lebo napriek všetkým rozdielom máme stále veľa spoločného.
Všetci chceme byť prijatí. Všetci chceme cítiť, že náš život má zmysel. Všetci chceme bezpečie, lásku, rešpekt, rodinu, priateľstvo, dôveru a nádej, že zajtra môže byť lepšie ako dnes.
Každá generácia to len hľadá iným jazykom.
A možno práve toto je najväčšia lekcia. Deti dnešnej doby nepotrebujú, aby sme im neustále pripomínali, aké sme to mali my. Potrebujú, aby sme ich učili zvládnuť svet, do ktorého sme ich priviedli.
A deti dôb minulých, z ktorých sú dnes dospelí, možno tiež potrebujú pochopiť, že ich skúsenosť je cenná, ale nie je jediná platná.
Nie sme rovnakí. Ani nemáme byť.
Ale ak prestaneme medzi generáciami stavať múry a začneme medzi nimi stavať mosty, možno zistíme, že každé detstvo malo svoje boje, svoje sny aj svoje tiché víťazstvá. A že budúcnosť nevyhrá tá generácia, ktorá bude najhlasnejšie tvrdiť, že mala pravdu. Vyhrá ju tá, ktorá sa naučí počúvať.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu: 👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom.
