Predstavte si človeka, ktorého firmy majú hodnotu v miliardách, no on sám tvrdí, že na osobnom účte nemá ani milión dolárov. Nie preto, že by skrachoval. Väčšinu peňazí jednoducho opäť investuje do videí, projektov a podnikania.
Znie to ako dobre napísaná internetová legenda. V prípade Jimmyho Donaldsona, známeho ako MrBeast, je však realita minimálne rovnako zaujímavá.
Samozrejme, netreba z neho robiť chudobného človeka. Jeho majetok je viazaný vo firmách, značkách a produkcii. Keď teda hovorí, že je miliardárom iba „na papieri“ a na účte má menej ako milión dolárov, ide o jeho vlastné tvrdenie, nie o dôkaz, že žije skromným životom bežného človeka. Ukazuje to však spôsob, akým premýšľa: peniaze preňho nie sú cieľom uloženým v banke, ale palivom na výrobu ešte väčšieho obsahu.
A práve tu sa začína zaujímavejšia otázka.
Nie, či je MrBeast dobrý človek. To z videí spoľahlivo neposúdime. Ale či sa človek, ktorého sledujú stovky miliónov ľudí, môže stať morálnym zrkadlom spoločnosti.
Pozornosť sa stala menou
MrBeast pochopil internet lepšie než väčšina tradičných médií.
Vie, že človek musí na video najprv kliknúť. Preto jeho názvy nesľubujú obyčajnú reportáž o dobročinnosti. Sľubujú sto postavených domov, sto studní, tisíc operácií alebo rozdanie obrovskej sumy peňazí.
Je to prehnané, hlučné a vytvorené tak, aby sme nedokázali odolať.
Lenže po kliknutí sa niekedy naozaj stane niečo dobré.
V roku 2024 zverejnil projekt, v rámci ktorého jeho tím postavil a odovzdal 100 domov stovke rodín. Jeho charitatívna organizácia zároveň uvádza, že vybudovala viac ako 100 studní v Kamerune, Keni, Somálsku, Ugande a Zimbabwe, čím zabezpečila prístup k čistej vode pre viac ako štvrť milióna ľudí.
Beast Philanthropy na svojej stránke uvádza aj viac ako 46 miliónov rozdaných jedál a vyše osem miliónov ľudí, ktorým jej potravinové programy pomohli. Organizácia zverejňuje auditované finančné výkazy a daňové dokumenty, čo je pri charitatívnych projektoch založených na sociálnych sieťach dôležitý prvok transparentnosti. Stále však ide najmä o údaje zverejňované samotnou organizáciou, a preto je správne čítať ich s rovnakou mierou pozornosti ako údaje ktorejkoľvek inej veľkej charity.
MrBeast tiež financoval operácie sivého zákalu a ďalšiu liečbu pre približne tisíc ľudí s odstrániteľnou poruchou zraku. V inom projekte zabezpečil načúvacie pomôcky ľuďom so stratou sluchu v rôznych častiach sveta.
Za každým číslom je pritom človek.
Rodina, ktorá už nezmokne vo vlastnom dome. Dieťa, ktoré nemusí každý deň kráčať kilometre po vodu. Človek, ktorý po operácii opäť uvidí tvár svojich blízkych.
To nie je internetová ilúzia. To je konkrétna zmena života.
Je pomoc menej hodnotná, keď ju natáčajú kamery?
MrBeast býva kritizovaný za to, že z ľudského nešťastia vytvára zábavu. Podľa jeho kritikov ide o modernú podobu „poverty porn“ – zobrazovania chudoby a utrpenia spôsobom, ktorý má vyvolať emócie, sledovanosť a zisk.
Táto kritika nie je úplne neoprávnená.
Človek, ktorý potrebuje dom, operáciu alebo jedlo, nie je rekvizita. Má svoju dôstojnosť, súkromie a vlastný príbeh. Ak charita funguje iba vtedy, keď sa prijímateľ rozplače pred kamerou, mali by sme sa pýtať, kto z celej situácie získava najviac.
Odborné diskusie o MrBeastovej filantropii upozorňujú aj na nerovnováhu moci medzi darcom a príjemcom. Tvorca rozhoduje, komu pomôže, čo z jeho života ukáže a ako bude celý príbeh zostrihaný. Veľké jednorazové gestá navyše môžu vytvárať dojem, že chudobu, nedostupnú zdravotnú starostlivosť či nedostatok vody vyriešia bohatí jednotlivci namiesto fungujúcich štátov a inštitúcií.
Napriek tomu zostáva jednoduchá otázka:
Bolo by lepšie, keby tieto videá nevznikli a pomoc sa neposkytla?
Dom neprestane byť domom preto, že jeho odovzdanie sledovalo sto miliónov ľudí. Studňa nedáva menej čistej vody preto, že má dramatický názov videa. Operácia nie je menej hodnotná len preto, že ju financoval influencer namiesto vlády alebo nadácie.
Možno nejde o najčistejšiu podobu dobročinnosti. Ale čistota úmyslu nie je jediným meradlom výsledku.
MrBeast vytvoril zvláštny, no funkčný kruh:
pomoc vytvorí video, video pritiahne pozornosť, pozornosť prinesie peniaze a peniaze umožnia ďalšiu pomoc.
Dobročinnosť sa stala obsahom. A obsah sa stal zdrojom dobročinnosti.
Influenceri už dávno nie sú iba zabávači
Deti a mladí ľudia dnes často poznajú internetových tvorcov lepšie než vedcov, spisovateľov, lekárov alebo politikov.
Môžeme sa nad tým pohoršovať, ale tým realitu nezmeníme.
Influenceri už nie sú iba ľudia, ktorí nás zabávajú medzi dvoma reklamami. Formujú jazyk, názory, spotrebiteľské správanie aj predstavu o tom, čo znamená úspech.
Preto nie je jedno, či mladému človeku ukazujú, že vrcholom života je drahé auto, poníženie slabšieho a čo najväčší počet sledovateľov, alebo že pozornosť možno použiť aj na pomoc druhým.
MrBeast nie je morálnym filozofom. Je predovšetkým mimoriadne schopným podnikateľom a tvorcom zábavy. Ukázal však, že virálnym sa nemusí stať iba konflikt, škandál, nebezpečná výzva alebo nenávisť.
Virálnou sa môže stať aj štedrosť.
A možno práve to je jeho najväčším prínosom.
Nie iba počet postavených domov alebo vyvŕtaných studní, ale predstava, že aj dobro môže byť natoľko zaujímavé, aby oň súperili milióny divákov.
Rovnaký algoritmus dokáže pomáhať aj ubližovať
Tu však prichádza druhá strana internetového sveta.
Algoritmus nemá svedomie. Nevie, či nám video pomáha lepšie pochopiť svet, alebo nás manipuluje. Sleduje predovšetkým to, či klikneme, ako dlho zostaneme a čo si pozrieme ďalej.
YouTube zakazuje niektoré druhy nebezpečných a zavádzajúcich informácií, ktoré môžu spôsobiť vážnu škodu. Žiadne pravidlá však nedokážu automaticky zachytiť každé klamstvo, manipuláciu alebo polopravdu. UNESCO preto považuje mediálnu a informačnú gramotnosť za jednu zo základných schopností potrebných na bezpečný pohyb v digitálnom prostredí.
Ochrana pred dezinformáciami preto nemôže spočívať iba v odstraňovaní videí.
Musíme ľudí, a najmä deti, naučiť pýtať sa:
Kto túto informáciu zverejnil? Aké má dôkazy? Je video reklamou? Môžem tvrdenie overiť aj z iného zdroja? Nezamieňam si vysoký počet pozretí s pravdou?
Aj MrBeastove názvy ukazujú, prečo je to dôležité. Video môže tvrdiť, že tisíc nepočujúcich ľudí „počulo po prvýkrát“, hoci v skutočnosti mnohí dostali načúvacie pomôcky, ktoré zlepšili ich sluch. Pomoc je reálna, no názov je vytvorený tak, aby vyvolal čo najsilnejšiu emóciu.
To nemusí byť dezinformácia v klasickom zmysle. Je to však dobrá ukážka toho, ako internet zjednodušuje zložitú realitu na jednu vetu schopnú vyhrať boj o naše kliknutie.
Legenda s otáznikom
Je teda MrBeast legendou?
Možno áno. Nie preto, že by bol dokonalý alebo že by sme mali nekriticky obdivovať všetko, čo urobí.
Je legendou svojho druhu preto, že pochopil najcennejšiu komoditu dneška – ľudskú pozornosť – a dokázal aspoň časť z nej premeniť na domy, jedlo, vodu a zdravotnú pomoc.
Zároveň je varovaním. Ukazuje nám svet, v ktorom môže byť osud človeka závislý od toho, či sa jeho príbeh dá premeniť na dostatočne zaujímavé video. Svet, v ktorom niekedy čakáme na influencera, aby vyriešil problém, ktorý mali dávno vyriešiť naše inštitúcie.
MrBeast preto nemusí byť morálnym kompasom našej generácie.
Môže byť jej zrkadlom.
Ukazuje, že sociálne siete dokážu šíriť márnivosť, manipuláciu a klamstvo, ale tiež empatiu, štedrosť a skutočnú pomoc.
O tom, čo bude silnejšie, napokon nerozhodujú iba influenceri či algoritmy.
Rozhodujeme o tom aj my. Každým pozretím, zdieľaním a kliknutím.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu: 👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom...
