Prvý článok zo série Slováci vo svete si prečítalo viac ako 200 ľudí.
Na dnešné internetové pomery to možno nie je číslo, pri ktorom by niekto objednával ohňostroj a volal televíziu. Ale pre nový blog, ktorý nechce kričať, hádať sa ani predávať zázračný kurz, je to veľmi slušný začiatok.
A hlavne mne to ukázalo jednu vec.
Ľudí stále zaujímajú príbehy Slovákov, ktorí sa nestratili vo svete. Príbehy ľudí, ktorí odišli, zostali pôsobiť mimo Slovenska, alebo si vybudovali kariéru v medzinárodnom prostredí — a pritom ich práca stále nesie slovenskú stopu.
Preto pokračujeme.
Toto je druhá epizóda série Slováci vo svete. Opäť nejde o rebríček najúspešnejších Slovákov. Výber je čisto náhodný a v ďalších pokračovaniach prinesieme ďalšie mená, krajiny, odvetvia a životné cesty.
Dnes sa pozrieme na päť ľudí z oblasti podnikania, vedy, technológií, umenia a udržateľnosti. A keďže mnoho Slovákov žije práve v Spojenom kráľovstve, v tejto časti máme aj silnú britskú stopu.
1. Prof. Monika Gullerová – slovenská veda na Oxforde
Začnime v Spojenom kráľovstve.
Monika Gullerová pôsobí na University of Oxford ako profesorka molekulárnej medicíny. Vyštudovala molekulárnu biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr odišla na doktorandské štúdium do Viedne a svoju vedeckú kariéru rozvinula v jednom z najprestížnejších akademických prostredí na svete. Oxford uvádza, že jej výskum sa sústreďuje na RNA biológiu, reguláciu génovej expresie, nestabilitu genómu a translational therapeutics — teda na oblasť, kde sa základná veda stretáva s potenciálnou liečbou vážnych ochorení.
To nie je práca, ktorú človek vysvetlí pri nedeľnom obede medzi polievkou a rezňom. Ale práve takýto výskum posúva medicínu dopredu.
A je dobré vedieť, že pri takýchto témach niekde v Oxforde sedí aj Slovenka, ktorá začínala v Bratislave.
2. Dr. Jan Telenský – česko-slovenský príbeh podnikania v Británii
Jan Telenský je trochu špeciálny prípad v tejto sérii. Nie je slovenský rodák v úzkom zmysle slova. Verejné zdroje ho uvádzajú ako podnikateľa narodeného v Prahe, ktorý emigroval do Spojeného kráľovstva v roku 1969 s minimom peňazí a bez znalosti angličtiny. Zároveň je však jeho podnikateľský príbeh silno prepojený so Slovenskom, najmä cez AquaCity Poprad a región Tatier.
V Británii sa jeho aktivity spájajú s oblasťami ako development, dostupné bývanie, virtuálna realita vo vzdelávaní, stavebníctvo a tvorba pracovných miest.
Prečo ho zaradiť do série Slováci vo svete?
Pretože niektoré príbehy nie sú úplne čisté podľa hraníc na mape. Sú česko-slovenské, stredoeurópske, emigrantské a podnikateľské zároveň.
A Telenský je presne taký príbeh. Človek, ktorý odišiel do Británie prakticky od nuly, vybudoval biznis a zároveň dlhodobo prepája svoje meno aj so slovenským regiónom, cestovným ruchom a ekologickejším prístupom k podnikaniu a pomáha aj nám Slovákom v UK posúvať naše skúsenosti ďalším generáciám.
Jeho príbeh však nie je len o podnikaní. Telenský sa dlhodobo venuje aj filantropii — od darovania IT techniky školám, univerzitám a rodinám v núdzi, cez podporu nemocnice v Poprade, až po pomoc zraneným vojakom a podporu českej a slovenskej+ komunity v Británii či mladých česko-slovenských talentov.
3. Dr. Radoslav Danilák – Slovák zo Silicon Valley a svet čipov
Ak niekto rozmýšľa, či sa Slovák môže dostať do sveta špičkových technológií, Radoslav Danilák je veľmi slušná odpoveď.
Narodil sa a študoval na Slovensku, neskôr odišiel do USA a v Silicon Valley sa vypracoval na odborníka v oblasti procesorových architektúr. Je spoluzakladateľom a CEO spoločnosti Tachyum. Forbes Technology Council uvádza, že má viac ako 25 rokov skúseností a vyše 100 patentov v návrhu výpočtových systémov; Tachyum zas uvádza 141 patentov a jeho cieľom je riešiť výkonnostné limity čipov pre dátové centrá, HPC a AI.
Jeho meno sa nespája iba s Tachyumom — predtým pôsobil ako architekt čipsetov a GPU v NVIDIA, ako CPU architekt v Toshibe a Nishan Systems, a ako spoluzakladateľ a CTO SandForce pomáhal posúvať technológie SSD pamätí, ktoré dnes berieme ako samozrejmosť.
Toto je ten typ slovenského príbehu, ktorý by sa mal rozprávať častejšie.
Lebo keď sa dnes hovorí o umelej inteligencii, dátových centrách a výkone počítačov, väčšina ľudí si predstaví Kaliforniu, Taiwan, Japonsko alebo veľké americké technologické firmy.
Menej často si predstaví človeka zo Slovenska.
A predsa tam je.
4. Prof. Miroslav Zeman – slovenská stopa v solárnej energetike
Miroslav Zeman pôsobí na Technickej univerzite v Delfte v Holandsku, jednej z významných európskych technických univerzít. TU Delft uvádza, že sa narodil na Slovensku, vyštudoval materiálové vedy na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a pôsobí ako profesor v oblasti fotovoltických materiálov a zariadení.
A tu sa dostávame k téme, ktorá je veľmi blízka aj mne osobne a nasej spoločnosti TerraWise: energia, technológie a budúcnosť.
Solárna energetika už dávno nie je len „pekný zelený nápad“, ktorý si dá niekto na strechu, aby mal dobrý pocit. Je to vážna technologická a ekonomická oblasť, ktorá mení energetiku v celej Európe.
A keď má slovenský vedec v Holandsku významnú pozíciu práve v tejto oblasti, je to ďalší dôkaz, že slovenský talent vie byť súčasťou veľkých riešení.
Nie vždy najhlasnejšie, Ale často veľmi prakticky.
5. Karin Kráľová – slovenská maliarka v Paríži
Aby sme nezostali len pri vede, čipoch a podnikaní, presuňme sa do Paríža.
Karin Kráľová sa narodila v mojom rodnom Lučenci a pôsobí ako maliarka vo Francúzsku. The Business Soirée ju opisuje ako úspešnú maliarku žijúcu a pracujúcu v Paríži; v roku 2016 sa pripojila k umeleckému priestoru 59 Rivoli, ktorý patrí medzi známe parížske centrá súčasného umenia.
Umenie má jednu nevýhodu.
Nedá sa vždy zmerať tabuľkou, KPI alebo grafom. Čo je, samozrejme, pre niektorých manažérov podozrivé.
Ale práve umenie často ukazuje krajinu iným spôsobom. Nie cez politické vyhlásenia, ale cez cit, videnie sveta, farbu, tému a osobnú skúsenosť.
Slovenský umelec v Paríži nie je len človek, ktorý si zbalil kufor a odišiel maľovať do "krajšieho mesta". Je to aj náš malý kultúrny veľvyslanec. Aj keď bez diplomatického pasu a oficiálneho príplatku na reprezentáciu.
Malá krajina, veľa ciest
Na týchto príbehoch je zaujímavé, že každý z nich je iný.
Oxfordská molekulárna medicína.
Podnikanie v Británii.
Silicon Valley a procesory.
Solárna energetika v Holandsku.
Umenie v Paríži.
Na prvý pohľad spolu nesúvisia.
A predsa majú niečo spoločné.
Sú to príbehy ľudí, ktorí ukazujú, že slovenský alebo česko-slovenský priestor dokáže posielať do sveta ľudí s talentom, pracovitosťou a schopnosťou presadiť sa aj tam, kde konkurencia nie je práve malá.
A možno je práve toto dôležité pripomínať.
Nie preto, aby sme si nahovárali, že všetko je výborné. Nie je. Slovensko má problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť pekným článkom v utorok napoludnie.
Ale ak stále hovoríme iba o tom, čo nefunguje, začneme veriť, že nič iné ani neexistuje.
Lenže existuje.
Existujú Slováci vo svete, ktorí robia výskum, budujú firmy, tvoria umenie, posúvajú technológie a reprezentujú krajinu často lepšie, než si doma uvedomujeme.
A práve o nich bude táto séria.
Každý utorok ďalších päť príbehov.
Nie ako rebríček.
Skôr ako pripomenutie, že slovenská stopa vo svete je väčšia, než by sa podľa veľkosti našej krajiny mohlo zdať.
