Slováci vo svete: keď sa o nás hovorí menej, než by sa patrilo

O Slovákoch sa doma často hovorí vtedy, keď niekto niečo pokazí. Prípadne keď sa zase niekto poháda v parlamente, niekto niečo vysvetľuje na tlačovke a zvyšok krajiny len ticho nasáva tú negativitu a rozmýšľa, či sa ešte vôbec oplatí čítať správy.

Lenže existuje aj iný príbeh.

Príbeh Slovákov, ktorí odišli do sveta, zostali tam žiť alebo pôsobiť, a napriek tomu ďalej nesú slovenskú stopu. Nie vlajkou na každom druhom profile. Nie veľkými rečami o národnej hrdosti. Skôr prácou, výsledkami a menom, ktoré sa objavuje tam, kde sa rozhoduje o technológiách, vede, medicíne, umení alebo európskej politike.

Toto je prvý článok zo série „Slováci vo svete“. Výber je čisto náhodný a nie je to rebríček najúspešnejších Slovákov. V ďalších pokračovaniach sa pozrieme na ďalšie mená, odbory a skúsenosti Slovákov, ktorí pôsobia mimo Slovenska a ukazujú, že naša krajina má vo svete silnejší hlas, než si niekedy sami myslíme.

1. Andrej Karpathy – Slovák pri veľkých dejinách umelej inteligencie

Keď sa dnes hovorí o umelej inteligencii, veľa mien znie americky, britsky alebo čínsky. A potom je tu Andrej Karpathy. Narodil sa v Bratislave, vyrastal neskôr v Kanade a postupne sa dostal medzi najvýraznejšie osobnosti svetovej AI scény.

Bol jedným zo zakladajúcich členov OpenAI, pôsobil ako riaditeľ umelej inteligencie v Tesle a v roku 2024 založil AI vzdelávaciu platformu Eureka Labs. V máji 2026 Reuters informoval, že Karpathy nastúpil do spoločnosti Anthropic, kde sa zapojil do tímu pre tréning veľkých jazykových modelov.

To už nie je len „šikovný Slovák v zahraničí“. To je človek, ktorý sa pohybuje pri technológiách, ktoré budú ovplyvňovať prácu, školstvo, podnikanie aj spôsob, akým budeme rozmýšľať nad budúcnosťou.

A áno, Slovensko má na mape AI sveta aj takúto bodku. Len sa o nej doma nehovorí každý večer v správach. Tam je väčšinou obsadené.

Andrej Karpathy, slovenský rodák a jedna z výrazných osobností svetovej AI scény. (zdroj: Wikimedia Commons)

2. Michaela Musilová – Slovenka, ktorá skúma život za hranicami Zeme

Michaela Musilová je astrobiologička, výskumníčka a analógová astronautka. V praxi to znamená, že sa venuje otázkam, ktoré znejú ako z dokumentu na Netflixe: ako by mohol vyzerať život mimo Zeme, ako prežiť v extrémnych podmienkach a čo nás výskum ľadu, púští či simulovaných misií môže naučiť o vesmíre.

Pôsobila ako riaditeľka HI-SEAS na Havaji, kde sa realizujú simulované misie na Mesiac a Mars, a podľa STU organizovala a viedla simulované misie v spolupráci s NASA a ďalšími partnermi.

Jej príbeh je dobrým pripomenutím, že slovenský talent nemusí zostať len pri tom, čo poznáme doma. Niekedy ide až k Marsu. Zatiaľ síce simulovane, ale aj to je viac, než väčšina z nás zvládne medzi pondelkom a piatkom.

Michaela Musilová, astrobiologička a analógová astronautka pôsobiaca na medzinárodnej úrovni. (zdroj: Wikimedia Commons)

3. Jan T. Vilček – lekár a vedec, ktorého práca pomohla miliónom pacientov

Jan T. Vilček sa narodil v Bratislave, vyštudoval medicínu na Univerzite Komenského a neskôr emigroval do Spojených štátov. Na NYU sa stal významným biomedicínskym vedcom v oblasti imunológie a mikrobiológie. Je spoluzakladateľom The Vilcek Foundation a jeho výskum prispel k vývoju lieku Remicade, používaného pri autoimunitných a zápalových ochoreniach.

Toto je presne ten typ úspechu, ktorý sa nedá zmerať lajkami ani veľkosťou billboardu. Je to práca, ktorá sa pretaví do reálnej medicíny, liečby a života pacientov.

Vilček je zároveň príkladom človeka, ktorý odišiel z krajiny s ťažkým osobným aj historickým príbehom, ale vo svete dokázal vybudovať niečo, čo ďaleko presahuje hranice Slovenska.

Jan T. Vilček, slovenský rodák, lekársky vedec a spoluzakladateľ Vilcek Foundation. (zdroj: Wikimedia Commons)

4. Pavol Breslik – hlas zo Slovenska na najväčších operných scénach

Umenie je zvláštna vec. Doma sa o ňom často hovorí, až keď niekto potrebuje šetriť rozpočet. Vo svete však slovenskí umelci pravidelne dokazujú, že kvalita nepotrebuje veľkú krajinu za chrbtom.

Jedným z nich je tenorista Pavol Breslik. Narodil sa na Slovensku, študoval spev v Bratislave a Marseille a od roku 2006 pravidelne vystupuje na významných európskych operných scénach. Jeho profil uvádza angažmány v operných domoch ako Metropolitan Opera v New Yorku, Royal Opera House Covent Garden, Opéra national de Paris, Wiener Staatsoper, Oper Zürich či Sydney Opera.

To už nie je lokálny úspech. To je medzinárodná kariéra v prostredí, kde nestačí mať dobrý životopis. Tam musí človek každý večer obstáť pred publikom, orchestrom, kritikou a vlastným hlasom.

A keď Slovák spieva na takýchto pódiách, reprezentuje krajinu možno tichšie ako politik na summite, ale často krajšie.

Pavol Breslik, slovenský tenorista pôsobiaci na významných svetových operných scénach. (zdroj: Wikimedia Commons)

5. Maroš Šefčovič – Slovák pri európskych rokovacích stoloch

Do výberu patrí aj politika, pretože aj tam máme Slovákov, ktorí pôsobia na najvyššej medzinárodnej úrovni.

Maroš Šefčovič je slovenský diplomat a politik, ktorý dlhodobo pôsobí v Európskej komisii. Od decembra 2024 je eurokomisárom pre obchod a ekonomickú bezpečnosť a zároveň pre medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Európska komisia uvádza, že jeho úlohou je navrhovať a realizovať obchodnú politiku EÚ a pracovať na modernom colnom systéme.

Či s jeho politikou človek súhlasí alebo nie, faktom zostáva, že ide o jednu z najvyšších pozícií, aké Slovák v európskej inštitucionálnej politike zastáva. V čase, keď sa svet mení cez obchodné vojny, clá, energetiku a geopolitiku, sedí pri stole, kde sa neriešia malé veci.

A to je tiež forma reprezentácie krajiny. Možno menej romantická ako opera alebo vesmírny výskum, ale prakticky veľmi dôležitá.

Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár pôsobiaci v Európskej komisii. (zdroj: Oficiálna stránka Európskej komisie)

Malá krajina, veľa stôp

Na Slovensku máme zvláštny zvyk. Keď niekto uspeje vonku, často sa najprv spýtame, či je ešte „náš“. Či má dosť slovenský prízvuk. Či sa dosť často vracia. Či sa k nám dostatočne hlási.

Možno by niekedy stačilo povedať jednoduchšie:

Je zo Slovenska. Niečo dokázal. Robí nám dobré meno.

Nie každý úspešný Slovák vo svete bude nosiť kroj, variť bryndzové halušky na konferencii a začínať každú vetu slovami „u nás doma“. A to je v poriadku. Reprezentácia krajiny dnes často vyzerá inak. Niekedy je to výskumný článok. Niekedy patent. Niekedy rokovanie v Bruseli. Niekedy opera v New Yorku. Niekedy algoritmus, ktorý bude používať polovica planéty.

Táto séria nemá byť nostalgickým povzdychom nad tým, kto odišiel. Skôr pripomenutím, že slovenský príbeh nekončí na hraniciach republiky.

Niekedy sa tam práve začína.

Poznámka k fotografiám: Pri fotografiách z Wikimedia Commons sú dodržané podmienky licencií Creative Commons vrátane uvedenia zdroja, autora a typu licencie. Pri fotografii Maroša Šefčoviča je zdrojom European Commission / Audiovisual Service.

Zdroje fotografií

Fotografie použité v článku pochádzajú z verejne dostupných zdrojov a boli použité s uvedením zdroja/licencie tam, kde je to relevantné.

• Andrej Karpathy
  Foto: Wikimedia Commons / Gladwin Analytics, licencia CC BY 3.0.
  Zdroj: Wikimedia Commons – Andrej Karpathy, OpenAI (cropped).

• Michaela Musilová
  Foto: Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0.
  Zdroj: Wikimedia Commons – Michaela Musilová.jpg.

• Jan T. Vilček
  Foto: Wikimedia Commons.
  Zdroj: Wikimedia Commons – Jan Vilcek.jpg.

• Pavol Breslik
  Foto: Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0.
  Zdroj: Wikimedia Commons – Pavol Breslik. Liederabend.jpg.

• Maroš Šefčovič
  Foto: European Commission / Audiovisual Service, licencia CC BY 4.0.
  Zdroj: Wikimedia Commons – Šefčovič EC Portrait 2024.jpg, pôvodne z Audiovisual Service Európskej komisie.