Ak sa zamyslíme nad tým, čo nás sprevádza od škôlky až po dospelosť, zistíme, že väčšina z nás bola vychovávaná v duchu mentality win/lose – ja vyhrám, ty prehráš. V školských súťažiach bol vždy len jeden víťaz, v známkach sme sa porovnávali, kto má lepší priemer. Aj šport a hry nás učili, že podstatné je byť lepší ako ten druhý.
Nie je na tom nič zvláštne – spoločnosť tak funguje celé generácie. No problém je, že tento model sa podvedome preniesol do nášho dospelého života a medziľudských vzťahov. V práci, v biznise či dokonca v partnerstve často konáme tak, akoby môj úspech musel byť automaticky tvojou stratou.
Mentalita Win/Lose: príklady zo života
V práci: Kolega dostane povýšenie. Namiesto toho, aby sme ho podporili a tešili sa, cítime závisť a presvedčenie, že „on vyhral, ja prehral“.
V podnikaní: Firmy často hľadajú krátkodobý zisk na úkor zákazníkov alebo partnerov – lacnejšie, rýchlejšie, bez ohľadu na dôsledky.
V rodine: Aj súrodenci sa učia bojovať o pozornosť rodičov, akoby lásky a uznania nebolo dosť pre všetkých.
Táto logika vychádza z tzv. mentality nedostatku – predstavy, že koláč je obmedzený a ak si odkrojí viac jeden, pre druhého ostane menej.
Mentalita Win/Win: iný pohľad na svet
Stephen Covey v 7 návykoch vysoko efektívnych ľudí vysvetľuje, že naša sila nespočíva v tom, že zvíťazíme na úkor iných, ale v schopnosti hľadať riešenia, kde vyhrávajú všetci.
V práci: Ak sa kolega posunie vyššie, môže to znamenať nové príležitosti pre tím. Jeho úspech otvára dvere aj pre nás.
V podnikaní: Namiesto toho, aby sme zákazníka „vyždímali“, môžeme vytvárať produkty a služby, ktoré prospievajú jemu aj nám – dlhodobo.
V rodine: Spoločné aktivity, kde sa každý cíti ocenený a dôležitý, budujú vzťahy, v ktorých nepotrebujeme súťažiť.
Win/Win mentalita je postavená na dostatku – presvedčení, že úspech jedného neuberá druhému, ale naopak, môže ho znásobiť.
Ako to naučiť naše deti
Kľúčom je, aby sme túto filozofiu začali odovzdávať ďalšej generácii. Nie tým, že deti budeme chrániť pred súťažou, ale tým, že im ukážeme hodnotu spolupráce.
Hrať hry, kde cieľom nie je poraziť druhého, ale dosiahnuť spoločný výsledok.
Chváliť nielen individuálny výkon, ale aj schopnosť pomôcť ostatným.
Učiť, že úspech nie je koláč s pevnou veľkosťou. Dá sa upiecť nový, ešte väčší.
Byť úspešný neznamená rozdávať všetko zo seba, až kým nezostane nič. Znamená to hľadať riešenia, kde moje víťazstvo podporuje aj iných. Takto z detí nevyrastú len „najlepší“, ale aj múdri a empatickí ľudia, ktorí dokážu budovať lepší svet.
Záver:
Mentalita win/lose je v nás hlboko zakorenená, no nie je nemenná. Ak chceme vytvoriť prostredie, kde sa darí nielen jednotlivcom, ale aj spoločenstvám, musíme sa vedome učiť myslieť win/win. A začať môžeme práve tým, ako vychovávame naše deti – lebo ich úspech bude naším spoločným víťazstvom.
