Majme iný názor, ale nestrácajme rešpekt

Písmo: A- | A+

Predstavme si dvoch ľudí. Jeden vyštudoval ťažkú vysokú školu, prednáša, jeho výsledky sú uznávané aj v zahraničí. Druhý vyštudoval vysokú školu života, teda aspoň to o sebe tvrdí, spochybňuje a moralizuje.

Prvý sa vzdeláva sa celý život, druhý nikdy nič nevybudoval, píše statusy na Facebooku.

Prvý vysvetľuje, je pokojný, neháda sa, zložité témy sa snaží priblížiť cez argumenty. 

Druhý, ak vás o svojej pravde nepresvedčí, je agresívny, útočný, zastrašuje, snaží sa vám za každú cenu znepríjemniť život. 

ÚTOKY NA ODBORNÍKOV SÚ CEZ VŠETKY ČIARY

Nie je asi ťažké rozlúštiť o čom, alebo o kom, som na začiatku písal. Dnešná doba je taká, že sa spochybňuje už hocikto a čokoľvek. Je jedno či ste vedec, či ste celý život zasvätili svojej práci. Ak sa nájde dostatočný počet ľudí, ktorým sa výsledky vašej práce nehodia, tak máte smolu. 

Priznám sa, že som bol šokovaný, keď sa pred pár dňami zhromaždili antivaxeri pred domom profesora Jarčušku, Krčméryho a profesorky Prokopovej. Výnimočného človeka, ktorý svoju vedeckú činnosť dokáže zrozumiteľne a ľudsky vysvetľovať. A len preto, že je za rýchlu vakcináciu, ktorá nám všetkým môže zachraňovať životy je terčom sfanatizovaných ľudí. Nehodí sa im do ich pravdy, svoj hnev si přišli vyventilovať. 

Iróniou je, že skandovali hlúposti na mieste, kde ani nebýva. Keď už sú takí lumeni, tak si mohli zistiť aspoň to, kde býva naozaj. Ale vlastne dobre tak lebo sa to mohlo skončiť naozaj horšie. 

Že toto celé nedáva logiku a je to cez všetky čiary? No áno, ale takýto svet momentálne žijeme. Počítajú sa lajky a kto ich má, ten má silu. 

KDE SME SA TO DOSTALI A AKO Z TOHO VON?

Na prvú polovicu otázky je odpoveď jednoduchšia. Dostali sme sa do fázy vývoja spoločnosti, kde začíname komerčne lietať na mesiac, no zároveň rastie počet ľudí, ktorí veria, že zem je plochá. Že jedno vylučuje druhé? No a čo. Máš fanúšikov na obe teórie? Máš. A to sa počíta. 

Dospeli sme do štádia, kde ľudia neveria vakcínam proti Covidu, ale do zubárskeho kresla si bez anestézy nesadnú. Tiež to nedáva logiku? No a čo? Počíta sa, veď viete čo sa počíta…

Príkladov, pri ktorých by sme si mohli klopkať na čelo sú tisíce. Prestávame veriť. Všetko spochybňujeme, najviac to, čomu najmenej rozumieme. Stali sa z nás medici. Zrazu rozumieme nášmu imunitnému systému. Kým sme boli hokejoví a futbaloví tréneri, tak to bola ešte celkom sranda. Tu si však zas koledujeme a zahrávame sa so životmi. 

Rozumiem ja Covidu? Nie nerozumiem. Rozumiem ako fungujú vakcíny? Tiež nie. Ale verím ľuďom, ktorí tejto téme rozumejú a zasvätili jej život. A majú hmatateľné výsledky. Ja som totiž človek, ktorý nerozumie ITčkárom, výrobcom áut, obuvníkom, nechápem ako niekto môže pekne spievať, nádherne kresliť. Neviem ani to, ako je možné, že keď krútim volantom ide to lahšie ako na starej Škodovke. Nechápem presne, ako funguje výťah a čo sa deje keď stlačím číslo 5 a ono ma to na tú päťku odvezie. 

Verím však, že to nie je žiadny podfuk. Naučil som sa v živote kriticky myslieť. Dôverovať argumentom a nepodliehať panike. 

To by mohlo byť tým pomyselným kľúčom, ako z toho začarovaného kruhu von. Prestaňme sa báť. Dôverujme vedcom. 

Zvolili sme si ťažšiu cestu, neklameme, nekradneme, bojujeme za záujmy nášho mesta a jeho obyvateľov. Ak vás zaujíma, ako sa nám darí budovať fungujúce Košice, prihláste sa na odber newslettera mesta Košice.

Skryť Zatvoriť reklamu