O fotografovovaní takýmto spôsobom som sa dozvedel náhodou na jednom fotografickom webe. Vtedy som si povedal že toto chcem vyskúšať. Nedávno som to konečne realizoval a prinášam rady a postrehy pre nadšencov, ktorí by to radi vyskúšali tiež.
Časť 1: materiálna výbava.
Takže čo k tomu budeme potrebovať? Najskôr popíšem akým spôsobom môžeme vytvoriť dierkovú komoru a od toho závisí čo budeme potrebovať:
Prvá možnosť je ak máme digitálnu zrkadlovku tak odmontujeme objektív, namontujeme krytku do ktorej doprostred (radšej vopred pred nasadením, nikto nestojí o prevŕaný čip :-) ) vyvŕtame dieru vŕtačkou, dieru prelepíme alobalom a špičkou ihly vyrobíme v alobale dierku. V takomto prípade budeme potrebovať iba spomínanú digitálnu zrkadlovku a pár drobností ako je alobal a ihla.
Druhá možnosť je použiť klasický kinofilm formát 35. Treba sa následne roznodnúť kam ho umiestnime : buď obdobným spôsobom ako som popísal vyššie využijeme filmovú zrkadlovku, alebo zničíme nejaký lacný filmový kompakt (tento spôsob som použil aj ja, tu je niekoľko záberov výsledku)
alebo si komoru vyrobíme svojpomocne z nejakej (svetlotesnej, nepriesvitnej, najlepšie plechovej) krabičky. Ideálna je napríklad takáto z cukríkov (ešte nie je hotová, musím ešte namontovať „objektív“ a domyslieť systém ako tam upevniť film). Dôležité je tiež začierniť vnútro krabičky (aspoň tej plechovej) aby steny neodrážali svetlo a nevytvárali nejaké odlesky a svetlé závoje na fotkách.
V prípade použitia takejto krabičky existuje ešte možnosť použiť miesto kinofilmu fotografický papier ale s touto variantou nemám skúsenosti. Iba viem toľko, že v takomto prípade je nutné použiť časy oveľa, aj 10 - 20 krát väčšie ako pri použití kinofilmu.
V takomto prípade budeme potrebovať buď fotoaparát, či už zrkadlovku alebo nepotrebný kompakt alebo krabičku, nejaké náradie na „ničenie“ kompaktu, alobal a ihlu. Ďalej budeme potrebovať film. Buď sa roznodneme pre farebný (a v takomto prípade prídeme o to potešenie vyvolať si ho svojpomocne a musíme sa spoľahnúť na fotolab. Ešte dodám že farebný film nie je dosť dobre zlúčiteľný s krabičkovou variantou, pretože fotolaby asi nie sú pripravené že im tam niekto donesie film nastrihaný na niekoľkocentimetrové kúsky :-) ), alebo si kúpime čiernobiely (ktorý sa dá síce tiež vyvolať vo fotolabe, ale domáce vyvolanie je určite väčšia zábava a je aj lacnejšie). Čo sa týka citlovosti, na zábery v interiéroch je to v zásade jedno či budeme exponovať 5 minút alebo 40minút takže na citlivosti až tak moc nezáleží. Pri exteriéroch to už nie je jedno či budeme exponovať štvrť sekundy alebo 2 sekundy, to prvé by sa realizovalo dosť ťažko (teda ak máme iba kompakt alebo krabičku, na zrkadlovke predpokladám funkčnú závierku) takže odporúčam, citlivosť 100. A budeme potrebovať aj expozimeter na určenie expozičného času (dá sa nahradiť digitálnym foťákom ktorý ukáže nameranú hodnotu času, zvolenú citlivosť a clonu, alebo vlastnými skúsenosťami s fotením na film :-) ).
Ak chceme vyvolať film doma, budeme potrebovať ešte vývojku, ustalovač a vývojnicu. Prvé dve sú chemikálie a dajú sa zohnať v špecializovaných fotografických predajniach. Tretie spomínané ja špeciálna plastová nádoba, viď foto nižšie a dá sa zohnať asi v bazare alebo od príbuzných a známych ak ju majú. Také „drobnosti“ ako destilovaná voda, špeciálne zmáčadlo alebo prerušovač nie sú potrebné, nejedná sa o profesionálnu fotografiu :-) (ale ak sú k dispozícii nevidím dôvod ich nepoužiť...). Pre doplnenie ak niekto nemá predstavu ako vyzerá vývojnica a chcel by si ju zohnať napr. v bazare tak tu je foto:
Časť 2: príprava doma
Pripravíme si „objektív“ : do kúsku alobalu (dá sa použiť napríklad aj plech z nápojovej plechovky, alebo hocijaký iný veľmi tenký a nepriesvitný materiál, pre nadšencov existujú už hotové dierky od firiem vyrobené laserom) vyrobíme tenkú dierku špičkou ihly. Ideálny priemer dierky je okolo 0,2mm. Existujú aj presné vzorce, napr. spomenuté v tomto článku o dierkovej komorore. Priemer zmeráme napríklad tak, že alobal s dierkou vložíme spolu s pravítkom so scanneru a preskenujeme (alebo ak nemáme skener vyfotíme zblízka digitálom) a na výslednom obrázku spočítame počet pixelov na milimeter na pravítku a počet pixelov na priemer dierky a z týchto údajov vypočítame priemer dierky. Dá sa to zmerať myslím aj cez zväčšovák na fotky alebo len tak od oka v núdzi. Digitálom to môže vyzerať naprílad takto (tie čiarky na papieri sú mojim pokusom o obkreslenie pravítka na papier :-) ).
Takýto „objektív“ nalepíme, či už na dierku v krytke zrkadlovky alebo „niekde kam sa to dá“ v prípade kompaktu. Samozrejme je z kompaktu nutné odstrániť objektív. Ja osobne som používal systém že do kúsku plastu s rozmermi tak 2x3cm sa vyvŕtala diera podobne ako do krytky objektívu, prelepil sa alobalom s dierkou a tento kúsok plastu sa následne prilepil zvnútra do kompaktu do diery vzniknutej odstránením (násilným :-) )objektívu. V prípade použitia krabičky do nej vyvŕtame dieru a tú prelepíme alobalom s dierkou.
Následuje vloženie filmu. Čo sa týka klasického fotoaparátu je dobré poradiť sa s majiteľom čo ho používal, každý fotoaparát môže mať mierne odlišný spôsob vkladania filmu. Ak máme vlastnoručne vyrobenú krabičku situácia je horšia, film musíme v úplnej tme (!!!) odstrihnúť na požadovanú dĺžku a vložiť do krabičky na požadované miesto (oproti dierke, najlepšie aby dierka bola oproti stredu filmového políčka), zafixovať aby sa nehýbal a krabičku zavrieť (a dierku tiež nejak dočasne zakryť). Ešte podotýkam že treba z kazety použiť vždy ešte neosvetlený film, vytŕčajúci kúsok musíme odstrihnúť ak bol vystavený svetlu.
Ďalej je nutné vymyslieť nejak závierku. Ak máme zrkadlovku, máme o starosť menej, tá by mala mať svoju funkčnú. Ak máme kompakt treba nejak improvizovať, ja som použil systém že zvonka sa diera po objektívu zakryla kúskom plastu prelepeným nepriesvitnou lepiacu páskou. Pri exponovaní sa ten plast odlepil a po skončení exponovania zase prilepil. Nie je to ideálne, hrozí totíž že foťákom pri odlepovaní alebo prilepovaní pohneme. Lepšie napríklad je, ak má kompakt vlastný odsúvací kryt objektívu (a ak sa nám ho podarí nezničiť pri odstraňovaní objektívu). Potom stačí páčkou odsunúť a zase zasunúť.
Na záver si ešte vypočítame svetelnosť nášho objektívu: v tomto prípade je to pomer medzi vzdialenosťou dierky od filmu (čipu pri digitálnej zrkadlovke) a priemerom danej dierky (obe meriame v rovnakých jednotkách). Ako príklad uvediem môj prípad, kedy vzdialenosť dierky od filmu bola asi 27mm a priemer dierky približne 0,2mm takže 27/0,2 = 135, takže svetelnosť „objektívu“ bola F/135
Časť 3: v teréne
Teraz môžeme ísť do terénu. Ak máme zoberieme si so sebou aj statív. Ak nie musíme sa spoľahnúť na rôzne stoly, lavičky, zábradlia alebo zem, pretože udržať časy v rádoch sekúnd až desiatok sekúnd z ruky je nemožné. Po zvolení fotografovanej scény a pozície zmeráme svetlo. S expozimetrom nemám žiadne skúsenosti takže popíšem ako som to meral digitálom. V režime priority clony nastavíme nejakú väčšiu clonu a citlivosť takú akú má daný film na ktorý fotíme. Nameraný čas prerátame na našu hodnotu clony (teda našu svetelnosť objektívu). Platí že ak zdvojnásobíme hodnotu clony, musíme čas exponovania zoštvornásobiť. Preto ak pri clone F/8 nameráme nejaký čas, pri F/16 ho musíme zoštvornásobiť, pri F/32 vynásobiť šesťnásťkrát, pri F/64 64-krát a pri F/128 256-krát. Toľko teória, ja len doplním že film má veľkú expozičnú pružnosť takže ak použijeme dvojnásobný alebo polovičný čas na výsledku to takmer ani nespoznáme (mám to aj vyskúšané). Ani štvornásobný alebo štvrtinový čas snímky vôbec nepokazí. Ja som čas nameraný pri F/8 násobil 250krát a výsledky boli dobré. Pre príklad ak pri clone F/8 som nameral 1/50 sekundy, po vynásobení (1/50)sekundy*250 = 5 sekúnd. Doplím ešte pre tých čo sa moc nehrali s manuálnym režimom (alebo v tomto prípade polomanuálnym :-) ) že nameraný čas je zobrazený ako číslo udávajúce zlomok sekundy ak nie sú za ním dva apostrofy. V takom prípade to vyjadruje počet sekúnd. Takže ak vidíte čas 50 znamená to 1/50 sekundy, 1.5 znamená 1/1.5 sekundy (čiže dve tretiny sekundy) a 2'' znamená dve sekundy. Ešte poznamenám že ak fotíme niečo v interiéri v rádoch desiatok sekúnd až minút, radšej čas ešte zväčšíme aj dva-tri krát kvôli vlastnosti filmu že pri časoch v rádoch sekundách a vyšších sa neexponuje lineárne v závislosti na dĺžke expozície ale trochu menej.
Takže scénu po príprave a vypočítaní času konečne môžeme exponovať, dbáme pritom na to aby sa dierková komora (poprípade fotografovaná scéna) nepohla. Po uplynutí času dierku zase uzavrieme a pri použití klasického fotoaparátu film nezabudneme pretočiť aby sme sa vyhli dvojexpozícii :-) . Ak máme iba krabičku tak nám nezostáva nič iné ako znova v naprostej tme (!!!) film vybrať a až do vyvolania uschovať.
Doporučujem ešte vždy vyfotiť tú istú scénu aj digitálnym fotoaparátom (aby boli v rovnakom poradí ako snímky na filme) a poznamenať si údaje o dĺžke expozície na film a o tom čo je vlastne na snímke vyfotografované aby sme mali prehľad a možnosť časy nabudúce upraviť ak sa ukážu ako príliš malé alebo veľké. V tomto smere sa mi osvedčila možnosť nahrávať na digitál k fotke aj 30-sekundový komentár. Ak nemáme takúto možnosť, kus papiera a ceruzka postačí :-) .
Časť 4: spracovanie filmu
Táto časť je pre tých, ktorí sa rozhodli pre čiernobiely film a chcú si ho vyvolať doma svojpomocne a nemajú s tým zatiaľ žiadne skúsenosti. Takže opäť si vyrobíme dokonalú tmu (!!!). Na vyrobenie ideálnej tmy je vhodná kúpelňa alebo záchod (bez okien) s utesnenými škárami pod dverami a najlepšie pre istotu v noci. A tie výkričníky nie sú pre srandu, ozaj stačí neutesnená škára alebo nejaká svetlejšia dióda na práčke a na výsledných fotkách môže vzniknúť svetlý závoj. No a ak niekto zrovna omylom zasvieti to môžeme film rovno hodiť do koša. Pozor, nesmieme použiť ani červené svetlo, to sa používa iba pri robení fotografii na fotopapier už z hotových negatívov. Fotopapier totiž na rozdiel od filmu nie je citlivý na červené svetlo. No a v takejto tme vyberieme film a vložíme ho do vývojnice. Tu zase odporúčam konzultáciu s majiteľom, myslím si že rôzne vývojnice môžu mať trochu odlišné mechanizmy vkladanie filmu. Po uzavretí vývojnice už môžeme na svetlo.
Pripravíme si teraz chemikálie. Odporúčam použiť vývojku a ustalovač vo forme koncentrátu, od Fomy, pod názvom Fomadon LQN (vývojka) a Fomafix (ustalovač). Nechcem robiť reklamu ale myslím že je to pomerne lacná a na prípravu jednoduchá voľba (ale existujú napríklad aj vývojky a ustalovače v prášku, napríklad Ilford ID-11). Čo sa týka dostupnosti tak poradím iba toľko, že sa to dá zakúpiť v špecializovaných fotografických predajniach alebo cez internet. Ja som to zohnal v jednom veľkom fotografickom obchode v Prahe na Vodičkovej ulici.
Pre porovnanie ešte uvediem cenu, vyvolanie jedného (farebného) filmu vo fotolabe ma stálo 89Kč, vývojka a ustalovač dokopy asi 140Kč a s vývojkou (balenie 250ml koncentrátu) je možné vyvolať tak 10 filmov (ak vždy použijeme nový roztok), alebo aj oveľa viac keď jeden roztok použijeme opakovane na niekoľko filmov (ale radšej neprehánať). S ustalovačom je situácia rovnaká, takže vyvolanie jedného filmu nás bude stáť najviac tak 14 korún. Radšej ešte poznamenám že ak sa rozhodneme použiť roztok opakovanekrát tak je vhodné uskladniť ho na tmavom, chladnom mieste (t.j. chladnička :-) ) a že nevydrží moc dlho, tak najviac niekoľko mesiacov. A taktiež je potrebé časy vždy predĺžiť oproti predchádzajúcemu použitiu. Ako presne to závisí na konkrétnych prípravkoch.
Takže vývojku rozriedime v odporúčanom pomere (v prípade Fomadon LQN to je 1:10 alebo 1:14. Taktiež si pripravíme ustalovač. V prípade Fomafixu je pomer 1:5. Čo sa týka množstva, závisí to od objemu vývojnice (skrátka film musí byť celý ponorený). V mojom prípade bolo potrebných 350ml oboch roztokov. Vhodné je ešte mať teplomer a zmerať teplotu roztokov, musí byť 20°C (plus mínus nejaký stupeň, roznodne nie 10 alebo 30 stupňov. (Teda teoreticky môže ale potom treba zistiť údaje o dobe vyvolávania a ustálovania pri danej teplote). Ak máme pripravené roztoky, zistíme si čas vyvolávania (napísaný na obale filmu a taktiež na vývojke a dobu ustalovania ktorá je tiež aj na filme aj na ustalovači). Tieto časy závisia na citlivosti filmu, na použitom prípravku, na teplote roztokov a taktiež na pomere v akom sme riedili. Napríklad pri pomere 1:10, citlivosti filmu 100, vývojke Fomadon LQN a teplote 20°C je odporúčaná doba 7-8 minút. Pri ustalovači Fomafix, pomeru 1:5 a teplote 20°C je odporúčaná doba ustalovania 3 minúty.
Po príprave nalejeme do vývojnice vývojku (pozor, roztoky dôsledne rozlíšiť, vliatie ustalovača miesto vývojky skončí pre film fatálne, môžeme ho taktiež rovno vyhodiť do koša). Takže nalejeme vývojku a zapneme stopky. Vývojku každú minútu premiešame, ako to už závisí na vývojnici, niektoré dovoľujú otáčať filmom čím sa vývojka mieša, iné sa musia preklápať. Po uplynutí určeného času vývojku vylejeme (môže sa použiť aj opakovane niekoľko krát len sa musia vždy predĺžiť časy vyvolávania). Vývojnicu prepláchneme vodou (alebo ak máme použijeme špeciálny prerušovač, ale nie je nutný). Teraz vlejeme pripravený ustalovač. Ten takisto každú minútu premiešame. Nakoniec po uplynutí stanovenej doby ho vylejeme. Teraz môžeme vývojnicu konečne otvoriť a zbežne sa pozrieť či na filme vlastne niečo je :-) . Film ale musíme ešte dôkladne opláchnuť a vymáčať vo vode ktorú vymeníme aj desaťkrát. Do poslednej vody pridáme kvapku Jaru (alebo ak máme tak zmáčadlo, napr. Fotonal). Film konečne môžeme vybrať z vývojnice a zavesiť na bielizňovú šnúru a zaťažiť na spodku kolíkmi. Sušíme aj hodinku - dve.
Čo sa týka výroby fotiek klasickou metódou na fotopapier v červenej komore tak s tým nemám žiadne skúsenosti, negatív som spracoval skenerom ktorý umožňuje skenovať aj fotomateriál ako negatívy alebo diapozitívy. Opäť nechcem robiť reklamu ale pre ilustráciu doma máme HP Scanjet G4050.
Na záver je ešte vítané podeliť sa s výsledkom napríklad tu na blogu :-) .
Doplním ešte niekoľko odkazov:
Článok o dierkovej komore
Dierková komora na wikipédii (po anglicky)
Rozsiahlejší článok o vyvolávaní filmu (viac praktické rady)
Rozsiahlejší článok o vyvolávaní filmu (viac teoretické rady)
Svetový deň dierkovej fotografie
Moje prvé skúsenosti s dierkovou komorou
Mnoooooooooooooho ďalších článkov (viac či menej (alebo vôbec)) o tejto téme :-)
